Keď je možnosť si dlhšie pospať, tak aspoň 15 min navyse si užijem😊 Viki ma už svoje rituály, vstane prvá, ide si umyť tvar a vyčisti si zubky.
Potom ide na gauč, zapne si tv a na internete pozerá rozpravky , či piesne. Popri tom sa prezlecie z pyžama.
Nezabudne prísť pozrieť na mňa, či som v poriadku 😊 Dnes som vstala a na stole pripravený chlieb (celý v sáčku 😁) , lekvar a káva. Ešte sa vyštverala na stoličku aby vybrala z linky pohár mne na kávu . 🙄🙈
Pripomína mi mna , keď som bola malá a chcela som prekvapiť babku , ja som okrem prípravy raňajok ešte zakrútila do pece a uvarila čaj. Samozrejme že som mala o 3 r viac 😁
A musime sa pochváliť , keďže v škôlke je pomalá, vzhľadom k jej motorickym schopnostiam , potrebovali sme obliekanie a vyzliekanie zrýchliť a podstatne sa zlepšila a je o niečo rýchlejšia . Takže úspech, domnievam sa ,že väčšiu rýchlosť nateraz nedosiahne, každopádne učiteľky sú milo prekvapene a spokojne . V jedeni bude stále pomalá.
A už druhý mesiac ju pravidelne masirujem a stimulujem tváričku, dala som si natom extra záležať a v pravidelnom rovnakom čase pred spaním 10-15 minút robím túto orofacialnu stimuláciu klepkanim . Mala som to skúsiť ako poslednú možnosť koli jej škrípaniu. Vy už mnohé viete ,že toto bolo jediné moje trápenie ktoré som už posledné mesiace prestala zvládať, keďže škrípe neustále od 2 rokov.
Týždeň po masáži škrípanie ustúpili, ale ešte som to nepovažovala za úspech. Teraz je tomu dva mesiace a viki vôbec neškripe ani náznak. (klip,klop)
Viete si predstaviť moju úľavu a radosť .Ten pokoj na duši, och ďakujem. 😊❤ Už len nech to tak zostane.
V reči sa trochu zhoršila, ale to bude následkom ešte terapie ,ktorú budeme absolvovať už len par mesiacov. To je len prechodné obdobie,zapracujeme na tom a isto sa posunieme dopredu .
V pondelok bol deň predškolákov na základnej škole, s viki som bola tiež, bolo mi ťažko na srdci ,ale zároveň veľký krok pre nás obe. Mohla som tam s ňou zostať, ale rozhodla som sa , že ju musím nechať "plavat" . A tak som odišla, p.ucitelke som dala nejaké inštrukcie, keďže dieťatko s ds v škole ešte nemali aj napriek tomu,že je špeciálna pedagóg.a deti s ds pozná, predsa každé je iné. A tak som odišla, zostala som na chodbe a sledovala ju , bolo mi ťažko odísť. Ale mužovi som povedala, že to tak musíme urobiť a preto ma ťahal preč, náhodou aby som nezmenila názor. Vikinka zostala v novom prostredí medzi zdravými deťmi od 10 do 13.30.
Nevedela som sa dočkať kedy ju vezmem , pôvodne som chcela už na obed , napokon som si povedala , necháme ju. Číslo na mňa mali .
Prišli sme a viki vysmiata, v taške mala prekvapenie v podobe aktivít ktoré mi chcela ukázať až doma . Tak ako jej vždy poviem, že sa vrátim tak aj teraz povedala p.ucitelke .
Aj po mna plide maminka o chvíľu. 😊 to jej stačí aby mala istotu .
Sme hrdí ako krásne zvládla tento samostatný krok. Ale slzy som teda musela potláčať. Podľa slov viki, v škole sa jej páčilo . Odpovedala pri tabuli, naratala do 10, povedala ako sa volá a pomenoval planéty a potom zjedla obed , toho sa nemusím obávať, tanier nenechá plny😁
O rok to už bude naozaj .Uvidíme .😊