To čo mi život neukázal,
to mi teraz Boh vo Vikinke tisicnasobne prejavuje...Nemôžem byť šťastnejšia ako som pri svojom dieťati,ak nám Boh vložil do rúk tento vzácny život,ktorým je Viktorka je našou povinnosťou ju milovať a chrániť, nech nám da Boh i naďalej silu a nádej, aby naše ruky a slová boli prejavom lásky a nie bolesti ... verte mi ,že by som nikdy si nebola pomyslela, či budem schopná ju milovať, prve dni som povedala prave Bohu, nech mi pomôže,pretože ja niesom natoľko silna,aby som milovala dieťa, ktoré ma byť postihnuté, vtedy som to tak vnimala...Dnes to slovo nepoužívam a ani nikomu nedovolím ho vysloviť, pretože Viktorka nieje postihnutá, to nie ,je len ,,ina,, a ma svoj svet...svet v ktorom ona vidi len lasku a dôveru....to načo mnohí v dnešnom svete zabúdame a čo nám je veľakrát už vzdialené..
https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=219...