Jaaaaj, som v koncoch. Moje vysnívané materstvo sa mení na nocnu moru. Z mojich romantických predstáv o trpezlivej mamine, ktorá sa bude deťom neskutočne venovať, bude sa im snažiť všetko vysvetľovať a určite ich nebude musieť nejako zvlášť trestať ostalo iba torzo, resp. iba slamka vytŕčajúca z vody pri pohľade na ktorú sa snažím denno denne tieto svoje predstavy ako-tak udržiavať pri živote. Mám 4 detičky, ktoré sú krásne, zdravé, každé svojim spôsobom šikovné, len... Neviem si akosi rady s tou 3-tou v poradí. Má 5 rokov a skrátka ju nemôžem už odmalička nechať bez dozoru. Všetko sa jej lepí na prsty, čo zoberie, to pokazí, rozoberie. Keby si zapisujem každý deň čo vyvedie, tak už za tie roky by mi bola hádam málo aj hrubá kronika. Počmárané steny, dotrhané knihy, doničené veci najstaršej dcéry (tá si už musí zamykať izbu), proste vždy sa niekde potajomky zašije, všetko nájde, všetko potrebuje, všetko je jej, a zo všetkého zostane kopa nepoužiteľného. Za všetko plače, vlastne omyl, reve ako zmyslov zbavená (uz som pomaly voci tomu imunna). Dievčence, verte-neverte, ale ja to skrátka nezvládam. Co vam poviem. Ani zdaleka nie som pri nej tou kludnou maminou, ako som si predstavovala. A odnášajú si to potom aj ostatné deti a okolie. Dievčence, ak môžete, podeľte sa so skúsenosťami. Máte niektorá také dieťa? Našli ste si nejaký "gríf" ako to riešite? Prosím tie z vás, ktoré namáte k tomuto čo povedať , nechcete mi pomoct, tak ma aspon "nehejtujte". Ušetríme si tým kopec času a aj nervou. Moje sú uz aj tak riadne napnute. Dakujem.