Jednorázové plienky a ekológia
Tento článok je reakciou na pár ekologických komentárov pod jedným z mojich ambasádorských príspevkov. Vlastne som začala písať odpoveď v komentári, ale potom som si uvedomila, že je toho viac a k tejto téme sa chcem vyjadriť článkom.
Keďže som si vedomá (nie len vďaka ambasádorovaniu pre #pampers), že MK je plný ekologičiek, vopred prosím, položte si svoje bio-kamene vedľa seba, a skôr ako ma budete kameňovať za môj názor (podložený faktami), skúste dočítať do konca.
Porovnávať finálny produkt bavlnená vs. jednorázová plienka nikdy neprinesie férové argumenty, či jednoznačného víťaza - takže sa na celú problematiku “ekológie plienok” pozrime optikou celku. To znamená: od výroby jednotlivých plienok, cez používanie, až po odpadové hospodárstvo.
(Info čerpané z www.washingtonpost.com - celý článok tu: https://www.washingtonpost.com/opinions/why-cloth-diapers-might-not-be-the-greener-choice-after-all/2015/05/08/32b2d8dc-f43a-11e4-bcc4-e8141e5eb0c9_story.html?noredirect=on&utm_term=.6d0c67f10fae )
Prvá, klasická, bavlnená plienka bola hromadne vyrábaná od roku 1887. Po necelých 60 rokoch existencie čisto bavlnených plienok, sa Victor Mills, americký technológ, pracujúci pre P&G rozhodol, že uľahčí život mamičkám a pre svoje vnúčatá (na ktorých jednorázové prvotiny začal testovať) vytvoril v 50.rokoch prototyp prvej jednorázovej plienky.
Odvtedy bavlnená plienka bojovala proti prekonaniu svojho pohodlnejšieho (a agresívnejšie predávaného) jednorázového konkurenta. Do roku 1990 viac ako 70 % amerických detí používalo jednorázovú plienku, v súčasnosti je to viac ako 95 %.
Možno to mnohé z Vás (nemilo) prekvapí, ale pokiaľ ide o životné prostredie, údaje týkajúce sa bavlny (z ktorej sa látkové plienky vyrábajú), nie sú až tak priaznivé v prospech životného prostredia. Vychádzajúc z vyššie spomínaného článku vyberám najzásadnejšie fakty v danej problematike:
> hnojivá používané pri pestovaní bavlny sú hlavnými zdrojmi emisií skleníkových plynov v hospodárstve
> Stephanie Hansonová, riaditeľka pre politiku komunikácie vo Washingtonskej ekologickej neziskovej organizácii hovorí o využívaní vody v spojitosti s plienkami na pranie: Bavlna je plodina mimoriadne náročná na vodu. Zhruba 30 látkových plienok poslúži miesto 4 000 jednorázových, avšak spotreba vody z tkaniny je takmer deväťnásobkom alternatívy. Pri 30tich bavlnených plienok odhaduje spotrebu 1 221 metrov kubických vody pri zavlažovaní plodín, spracovaní, tkaní, výrobe a následne ich 2,5 rokov prania. Medzitým sa voda na výrobu týchto 4 000 jednorázových plienok dodáva na pomerne skromných 141 metrov kubických
> bavlnu treba nie len vypestovať, ale aj prepraviť na spracovanie, častokrát do viacerých závodov
> bavlna je jedna z najväčšmi pesticídmi pestovanou plodinou na svete, čo má za následok znečistenie podzemnej vody v krajinách s vysokou produkciou bavlny, ako je Čína, India, USA atď.
Dnešné jednorázové plienky sa vyrábajú predovšetkým z plastov a zo superabsorpčných polymérov, a práve tento fakt im znižuje skóre v enviromentálnom dopade - napriek tomu, nedávne zlepšenia štandardných spotrebných materiálov posúvajú ekologickú rovnováhu v prospech jednorázových plienok. Spoločnosti drasticky znížili množstvo ropných produktov a borovicovej buničiny v jednorazových plienkach, znížili používanie lesných produktov a objem skládok. Agentúry pre ochranu životného prostredia konvertujú metán na energiu a palivo na približne tretine národných skládok, spolu s plánmi na ďalšie zlepšenie. Okrem toho výrobcovia Pampers a Huggies získavajú všetky svoje stromy z certifikovaných, zodpovedne spravovaných lesov. Pampers znížil výrobný odpad o 78 percent, emisie CO2 o 9 percent, spotrebu energie o 8 percent a spotrebu vody o 4 percentá za posledných päť rokov, podľa Heather Valento, hovorkyňa materskej spoločnosti Procter & Gamble.
(O enviromentálnom programe spoločnosti Pampers, som už písala tu: https://www.modrykonik.sk/blog/wayfarer/article/ako-pampers-znizuje-dopad-na-zivotne-pro-az0wb6/ )
Pranie
Na Slovensku veľmi pravdepodobne perie vaša domácnosť v pitnej vode. Viete prečo Slovenská vodárenská spoločnosť odporúča ľuďom zo Záhoria prať prevažne v týždni? (> len na zamyslenie: https://zahorak.sk/5370/sucho-moze-ohrozit-dodavky-pitnej-vody-na-zahori/ )
Na rovinu: Sama som bola presvedčená látkarka a pri mojom prvom synovi som oduševne látkovala 1,5 roka, ...až kým som si nespočítala následne (neodborne): Pri priemernej spotrebe 7 ks plienok za deň som musela prať látkové plienky každý druhý deň - pri spotrebe mojej práčky cca 50 litrov na jedno pranie + 20 litrov dodatočné plákanie to pri 182 praniach do roka, robilo spolu 12 740 litrov pitnej vody ročne - bola som naozaj taká ekologická?
Na férovku: Váha jednomesačného balenia Pampers Acitve Baby Dry veľkosť 3, je podľa informácií uvedených k výrobku 5,3 kg - čo je spolu necelých 64 kg odpadu ročne (nepočítam váhu použitých plienok, keďže váha použitej plienky je síce vyššia, ale doplnená čisto o biologický odpad 😉 A tým odpadom premostím na ďalší bod článku.
Odpadové hospodárstvo
Skúsme tých (zakroúhlene 13tis litrov pitnej vody postaviť pred Somálčana spolu so 70kg odpadu. Na férovku - rovnako toto množstvo postavme pred napr. Nemca - viete, ktorá kôpka bude pre koho vzácnejšia? Prekvapím Vás keď poviem, že obaja budú preferovať tú pitnú vodu? Vedeli ste, že v Nemecku končí 100% komunálneho odpadu v spaľovni? Že v tej spaľovni sa odpad premieňa na dodatočnú energiu? A viete, čo presne to znamená pre planétu Zem? Čítaj ďalej:
Pokiaľ ako “látkarka” argumentujete vyprodukovaným odpadom, ktorý sa v prírode rozkladá 400-450 rokov - opäť, argumentujme férovo - áno, vo voľnej prírode by sa toľko rozkladala. (Vy vyhadzujete odpad voľne do prírody?) Celková téma odpadového hospodárstva je komplikovaná a štát od štátu na úplne inej úrovni. Koho však zaujíma, ako približne končí tých 70kg plienkového odpadu na Slovensku odporúčam tento článok (rozhovor s generálnym riaditeľom KOSITu Mariánom Christenkom: https://www.etrend.sk/ekonomika/palivo-zahrabavame-na-skladkach.html )
V skratke k odporúčanému článku: Slovensko je na rebríčku EÚ krajín v skládkovaní - problém teda nie až tak v samotnej plienke, ale v našom úbohom národnom “triedení odpadu” a jeho následnej schopnosti odpad moderne spáliť (= zlikvidovať), a následne zúžitkovať na premenu energie. Takže zatiaľ čo Nemec (v Nemecku je 100% zákaz skládkovania), tých 70kg jednorázových plienok (teda 100% plienkového odpadu) spáli, dodatočne toto spálenie ešte využije na premenu energie, ktorou si na pár % dohreje napr. domácnosť. Na Slovensku je táto ekologická prognóza odpadového hospodárstva reálna niekedy v roku 2030.
Na záver
Viete aký je najekologickejší krok od človeka voči životnému prostrediu?
Teraz hlboký nádych - výdych, správna odpoveď je:
NEMAŤ DETI - ja mám dve a mala som ich s vedomím, že neprinášam na svet len lásky môjho života, ale aj ľudské bytosti, ktoré budú okupovať planétu Zem, cca 100 rokov (priemerný vek sa predlžuje) - to znamená, budú chcieť 100 rokov jesť, šatiť sa, bývať, cestovať a rovnako, 100 rokov produkovať odpad…
Takže skôr ako sa tu na koníku budeme uštipačne komentovať, úzkostlivo zachraňovať prírodu nenávistnými komentármi a ohadzovať sa navzájom plnými plienkami, s rukou na srdci, skúsME si odpovedať na pár otázok:
Je naša domácnosť ZEROwaste? (Nie, tým nemyslím, že triedime plasty, sklo a papier od zvyšku odpadu - ale to, že naša viacčlenná domácnosť, plasty separovať nemusí, lebo ich takmer neprodukuje)
Máme doma autá na fialkový pohon?
Chodievame na dovolenky? Letecky? (Vedeli ste, že let lietadlom na vzdialenosť 1500km (Bratislava - Kréta) spotrebuje približne 30 000kg paliva a vyprodukuje zhruba 100 ton CO2?)
Sprchujeme sa denne? Kratšie ako 5 minút?
Kupujeme potravinové výrobky výhradne iba s certifikovaným BIO označením? Bez pridania palmového oleja? Kupujeme iba domáce bio ovocie a zeleninu? Kupujeme iba prírodnú kozmetiku a ekologické čistiace výrobky? Máme doma oblečenie iba z organickej bavlny? A čo klímu? Anglický trávnik, bazén…? Majú naše deti LEN drevené hračky?
Dodatočne pre ženy látkarky, používate počas vášho každomesačného cyklu pracie bavlnené vložky, alebo menštruačné kalíšky?
A takto by som sa vedela pýtať ešte veľa - na zamyslenie pre každú jednu z nás. Takže pokiaľ minimálne na každú vyššie položenú otázku nedokážeme odpovedať 100% v prospech životného prostredia, upracme si svoje ekologické superegá, a skúsme sa zbaviť toho sebavedomia, ktoré nám dáva odvahu vyjadrovať nespokojný názor k jednej téme, keď v druhej sme “pohodlní” rovnako: v neprospech prírody.
(Pokiaľ ste sa v slede posledných otázok klasifikovali ako superekologická a organická matka, bez akéhokoľvek sarkazmu z mojej strany, prihláste sa v komentári pod článkom, ja vám dám rada svoj virtuálny “follow” a budem si vás vážiť a považovať za svoj žijúci “vzor”.)
Takže to zhrniem, asi takto: či už si ako matky vyberieme látkové alebo jednorazové plienky, ani jedným rozhodnutím nerobíme prírode službu. Môžme sa pretekať a argumentovať do aleluja, porovnávať organickú bavlnu s plienkovou korporáciou bez ekologického programu, alebo sledovať zrod Pampersky od výroby až po jej zánik v spaľovni. Alebo sa proste začneme ako matky navzájom rešpektovať, a celkovú ekológiu životného prostredia nezačneme brať ako moderný trend v jednej veci, ale životnú filozofiu a celkový spôsob života.
Odporúčame
Zaujimave. Ja latkujem, robim to tak trochu z ekologickeho presvedcenia (trochu, nie ze uplne 😀 ), lebo napr. periem vo vode zo studne, cize na to pranie nespotrebuvam pitnu vodu (resp., taky Somalec by ju pravdepodobne za pitnu povazoval, no Nemec uz asi nie). Ale hlavne latkujem preto, ze je to pre mna pohodlnejsie, pre moje deti zdravsie (realne viem porovnat, ako vyzera ich "intimna" oblast po kratkodobom pouzivani jenorazoviek vs. pri pouzivani latkoviek, ale nevravim, ze toto sa musi tykat vsetkych deti!). No minule mi bezdetna znama, ked videla, ako syna prebalujem do latkovej plienky, hovorila, ze ake je to super, ze aspon niekto mysli na ekologiu a tak, a ja som len pozerala, ze ako, ok, beriem, ze ma chvali, ale pre mna je to proste vec volby, a nebudem predsa komukolvek, koho vidim prebalovat do jednorazoviek, rovnako odusevnene rozpravat, aky je neekologicky atd. - proste, zi a nechaj zit, si myslim, ze je v tomto pripade fajn heslo... lebo naozaj nikto z nas nechce byt kritizovany za svoje rozhodnutia.
ale inac, co sa tyka narocnosti bavlny na vodu, opat to ciastocne zavisi od odpadoveho hospodarstva, pretoze voda je obnovitelny produkt, kolobeh vody proste "fici" storocia. A to, co pises v clanku, ze Somalec si vyberie vodu - ano, ale predsa voda, ktora sa NEpouzije na vyrobny proces bavlny nepride zrazu k Somalcovi, ze "ak by sa nevyrobila moja plienka, Somalec bude mat co pit" (viem, ze toto si explicitne nenapisala, ale tym, akym stylom je to pisane, zanechava to pocit, akoby to takto fungovalo, ale nefunguje). Navyse, pre toho, kto chce latkovat najma z ekologickych dovodov, sa ponuka moznost organicky pestovanej bavlny, dokonca mame napr. GOTS certifikat, ktory ulahcuje orientaciu v tomto smere.
Inak, myslim si, ze kazdy clovek ma nieco svoje, co je mu proste pohodlnejsie nez "ekologicka" varianta, a preto so vyuziva v "menej ekologickej", u niekoho to su jednorazove plienky, u ineho auto, zasa u ineho obmienanie topanok kazdy mesiac... je fajn sa zamyslat, hladat alternativy, ktore su pre prirodu prospesnejsie, ale uz menej fajn je sudit inych ludi za to, ze si svoju "sferu" pohodlia vybrali niekde inde, nez ja...
Este mi napada jeden jednoduchy, nie uplne prepracovany, skor ilustrativny argument, preco ja osobne vravim "nie" jednorazovkam a "ano" latkovym plienkam - na trhu su napriklad okrem jednorazovych plienok aj jednorazove overaly na oblecenie a podobne. Ak vezmeme do uvahy 100% spalovanie odpadu, ako je v nemecku, tak by svojim sposobom boli tiez ekologickejsie. No "standardne" oblecenie je predsa len prijemnejsie, a kdesi v sebe mam aj zakodovane, ze najekologickejsie je to, co mozem pouzivat znovu a znovu az do zodratia. Hoci sa na vyrobu mojho tricka vyuzila voda a hoci tu vodu opatovne pouzivam pri kazdom prani, vyhovuje mi viac znovupouzitelna latkova varianta, nez jednorazova... jednoducho pre pocit, ktory v tom mam.
@lubmo ahoj, máš veľmi trefné argumenty, väčšina tých mimo ekológie beriem, v niektorých veciach majú látkovky samozrejme prvonstve a nijakým spôsobom sa to ensnažím popierať - sú isto ekonomickejšie, a mnohým deťom zdravotne vhodnejšie - moje deti nikdy nemali dermatologicky, plienkový problem, ani v (látkových, ani v jednorázových, tak to neviem porovnať). K tomu, čo píšeš, napíšem len jedno. Článok som neuverejnila, aby som spustila opäť argumentovú vojnu, ale presne z dôvodu ako píšeš - ži a nechaj žiť. Ja ako kedysí "látkarka" ma ani nenapadlo, niekomu kto prebalí do jednorazovej povedať "fúú, ty s tým musíš riadne produkovať odpad, chúďa naše životné prostredie"... no ale v momente ako som začala verejne písať k jednorázovým plienkam, schytala som takýchto výčitiek nespočetne.... ta ksom len chcela poukázať na to, že ani s bavlnou to nie je také "ružové" - a to sú fakty. netvrdím, že bavlnári zaspali na vavrínoch, ano sú aj certifikovaní výrobcovia, ktorí sa uvedomili, a zaručujú isté ekologické normy. Pointou článku však bolo, že zatiaľ kým sa "bavlnári" začali spamätávať, výroba jednorázových sa posunula ekologickým smerom - výrazne. No a zároveň sa výrazne rieši odpadové hospodárstvo, tak to s tým plienkami nie je rozhodne také čiernobiele...
Super článok. Nič nie je ideálne, všetko má + aj - a každá sa rozhodne ktorou cestou sa vyberie 🙂
Pokiaľ sa niekto snaží žiť bezodpadovo, jednorazové plienky nie sú možnosť, ani keby boli tie látkové totálne neekologicke 🙂
@thoughtfulweirdo tak to ani nebolo myslené - pointa bola, ako môže niekto, koho domácnosť nie je úplne zerowaste obviniť niekoho iného, že plní komunálny odpad niečím...čím on nie
Pri najstaršej 19st ročnej som používala látkové boli už aj pampersky no tie sa nosili iba do pôrodnice vtedy a ani som si ich dovoliť nemohla a mala bola z latkovych zaparena vždy strašne pri ďalších 2detoch už iba jednorazový a nikdy žiaden problém žiadne zapareniny....látkové by som už nepoužívala keď si spomeniem na to namáčame v lavore v kúpeľni na vytváranie fľaky od stolice to by som už teraz nechcela pri malinkej a žehlenie som zabudla....dávam palec hore tomu kto vymyslel látkové....veď aj vložky dámske spôsobujú tóny odpadu ....dieťa používa jednorazový 2 2,5 roka žena vložky dlho
Az na to, ze tie iste latkove plienky pouzivame nielen pri jednom, ale tie, co som mala ja, co som kupila z ruky a po mojich deckách som posunula ďalšej maminke, aktuálne ich uz pouzíva 5-te! dieta. Klasicke biele bavlnene stvorcove plienky, co mi mama davala pred x rokmi, teraz pouziva 7-me! dieta.
BTW, aj tak najlepsie co moze byt je bezplienkova komunikacna metoda - dieta nema koliky, zapareniny, mocove zapaly, rodicia nemaju pres.ane peniaze v kosi a ludstvo tonu nerozlozitelneho bordelu na skladke.
@lubmo ak sa smiem ešte opýtať, od rána mi to totiž vŕta hlavou - mať dom napojedný na studňu je môj malý-veľký sen, ale vždy rozmýšľam nad tým (som zhýčkaná pitnou vodou z vodovodu, ktorú pijeme celá rodina), že čo budeme piť potom? Lebo kupovať vodu na pitie v plastoch mi príde krok späť...
@wayfarer možnosť je vodovod s pitnou vodou + studňa s úžitkovou. Tam, kde sme žili predtým takto fungovalo pár susedov naokolo.
No nie to som chcela, ten článok mi nejde otvoriť, zaujímal by ma.
Na koni už článok o neekologických látkovkách je - veľmi trefný, odporúčam prečítať 👍
Počas školy som sa tejto téme venovala, vtedy vyšlo skóre jednoráz - látka + - narovnako, no nepočítali s využitím plienok pre druhé, tretie, ... dieťa
https://www.gov.uk/government/publications/disp...
@bibyke mam tri male deti, rodinny dom, myslis ze nemam nijake povinnosti? Som na materskej, ktora trva tri roky, za tie tri roky dostavam plat na servis okolo deti a seba, dovolenkujem? Nie, plne sa venujem vsetkym malym ludom, vnimam ich pocity a reagujem na ich potreby, su pre mna prvorade, dostavam rodicovsky prispevok, aby som to lepsie zvladala.
@wayfarer my sme byvali v dome, ktory mal dva zdroje vody - na studnu bola napojena pracka a zachody, do kohutikov nam tiekla mestska voda, da sa to, len treba porozmyslat ako to spravit... Aktualne byvame 3r. v novom dome, studnu este nemame, ale predpripravu na dva vodne okruhy v dome sme dali hned
@dazdovka ja som sa nepytala na peniaze😅 ale na to ,ze ako sa to realne da zvladnut. Ja si to neviem predstavit. Mam dve deti,tiez byvame v dome,mame psa,muz mi odchadza na 4-5-6tyzdnov prec a chodi domov na tyzden,takze ja si take nieco predstavit neviem byt neustale babu v patach a sledovat kedy mu treba cikat. A ty kde zijes ked matersku mas tri roky?😯
@bibyke rodicak tri roky, ziadna ina krajina v europe to nema tak ako my tu, beriem to ako plat za moju pracu, ktorou je starostlivost o deti (a domacnost), ak by som mala ist pracovat, tak sa na ich potreby vyprdnem a necham ich kadit, curat do plienky, lebo aj tak sa vyprdnem na ich dalsie, dolezitejsie potreby. Moj muz tiez chodi hocikedy pracovne prec na tyzden, niekedy viackrat do mesiaca. Ale neviem si predstavit nechat dieta chodit/sediet/byt dlhsie vo svojich vyluckoch/vykaloch, psa nenechas v dome curat.
@bibyke ako to robis, ked chce ist pes cikat/kadit? Nechas ho hocikam po byte, na dvore, musis mu byt neustale v patach ked je maly? Je to velmi podobne aj s detmi, nie je pre zivocichov prirodzene (teraz doslova a do pismena) kadit si do hniezda, len akurat poslednych 60 rokov sa v europe schopnost deti signalizovat potrebu ignoruje, nejako sme zabudli, ze pred 100 rokmi obliekali aj malych chlapcekov do šatočiek a to bolo z viacerych praktickych dovodov, no najma ten, ze matky mali viac povinnosti a prace ako mame my teraz (ziadne práčky, umývačky riadu, elektricke/plynove sporaky, splachovacie záchody, vysávače, supermarkety) a deti signalizovali a matky ich servisovali bez trapenia sa s plienkami.
@dazdovka aj v rakusku mas moznost poberat rodicak 3roky takze s tym mi tu nechod,ze ziadna ina krajina a pointa nebola v rodicaku ,si uz riadne odbocila od temy a pises ako keby som ja bola jedina,co dava detom plienky,pricom skor ty si jedina co nechas dieta curat kade tade po dome. Ja psa vypustim na dvor ked sa pyta,neviem si predstavit to iste s dietatom. Tiez pouzivam vlozky ked je to potrebne,a neodbavujem sa po dome kade tade po zemi. Doba pokrocila,nic nie je ako pred 100rokmi, ked ty tak velmi uznavas zivot co bol pred 100rokmi tak preco pouzivas internet,mobil,notebook,pracku,susicku atd?? Nejdem sa uz na tuto temu s tebou bavit,lebo normalnej odpovede som sa este od teba nedockala,len utocis a rypes. Normalne som sa pytala zo zvedavosti ako sa to da zvladnut atd a nie na tvoju financnu situaciu a obdobie pred 100rokmi😅 Čau
@misinka0611 aj ja😂
@wayfarer jasne, ja chapem, ze ako si clanok myslela, tiez nemam rada vecne argumentovanie pre a proti, to mi len pri citani clanku napadlo par bodov, ku ktorym sa mi ziadalo nieco napisat, nie preto, aby sme sa zacali hadat, ale ako dalsi pohlad 🙂
co sa tyka vody zo studne - v mnohych miestach Slovenska je pitna, casto ani nie vo velmi velkej hlbke, su oblasti, kde ale treba ist riadne hlboko, a potom su aj oblasti, kde realne nikto tu studnu vrtat nebude, lebo ta zem je tak tvrda, ze si na tom ziaden studniar nenecha potupit vrtaky. my konkretne uplne pitnu vodu nemame, ale ani uplne zlu (na varenie ju pouzivam aj zo studne). Na pitie studenej vody (a aj na kavu, kedze tu nenechavam dlho vriet) si vodu nosime. Zo zaciatku, kym sme nemali dotiahnuty mestsky vodovod, sme si nosili z vedlajsej dediny kde je artezska studna, potom sme natiahli vodovod do pivnice s moznostou prepnut pitnu vodu na cely dom, co niekedy vyuzivame, napr. ked zblbne cerpadlo. Je aj moznost dat si dva okruhy do domu, no fakt neviem, ako to je realne riesene, pretoze ked sme chceli urobit tuto variantu, architekti nam povedali, ze to nam nenaprojektuju, pretoze v kuchyni by sa potom miesala voda zo studne s vodou pitnou, a ze to zakon neumoznuje. ze sa to robi, je druha vec, ale teda ked sme mali od nich info, ze sa to robit nema, tak sme si to nedavali. riesenim je mozno prietokovy ohrievac na vodu len pre pitnu vodu, no nakoniec sme to takto neriesili. samozrejme, kedze vodu pouzivame aj na umyvanie pre deti atd., a teda tu zo studne, tak mame nejake filtre, davame robit rozbory a podobne. dufam, ze som zodpovedala dostatocne 😀
ja som bola pripravena latkovat, ak by bolo malemu treba balit nasiroko; kamoska mi pozicala jej plienky, take na cvocky, do ktorych sa este bali ze do latkovky a na nu ide taka farebna na cvocky....
ale nemuseli sme balit nasiroko a ostala som teda pri jednorazovkach....my sme so ziadnymi plienkami nemali problem, vyskusala som viacero, pampersky mi strasne smrdeli, napustene este viac, no po niekolkych znackach som ostala pri lidlackych a super.....
a hygienicky - vyvarat a prat latkovky niekolkokrat denne mi teda naozaj ekolkogickejsie nepride, kvantum vody, praci gel, .... dost periem aj bez toho......za mna suhlas, nie je to ziadna sluzba prirode
@zuzuliennka1 inak, co sa tyka vyvarania a tak, dneska naozaj netreba tomu dat neviem aky cas alebo co, lebo vacsina praciek ma moznost prat na 95, cize je to len o nahadzani do bubna anastaveni, a zaroven sa da prat s dezinfekciou na nizsich stupnoch, ja napr. periem na 60 🙂
@zuzuliennka1 ak nemas o latkovych plienkach dostatocne informacie, tak ano- z tvojej predstavy to moze vyzerat ozaj ako strasiak. S latkovymi plienkami je minimum roboty- pouzitu plienku hodis do kybla- ked je kybel plny- hodis do pracky, jedina robota - vyprate plienky raz za 2dni vevesat a potom suche pozbierat- takze cca 15minut za 2dni- cca hodina za tyzden. ziadna extra starostlivost o to nie je, pracka vyperie, zehlit sa nemusi alebo nemoze. skoda, ze mamicky nemaju zakladne info ☹
@lubmo ďakujem za odpoveď k tej studni. To budeme musieť ešte premyslieť teda 😁 riadna hlúposť, že sa nedá pripojiť aj studňa aj vodovod... potom ešte vlastná čistička do studne...
@mirinda23 pointa článku nie je až tak o údržbe látkových - keďže prvé dieťa som látkovala a druhé nie, mám celkom objektívny pohľad - časovo tie látkovky nie sú naozaj nič strašné. Dá sa na to zvyknúť (na to pranie), mne skôr vadili iné veci. Hoci mali plienky samostatný kôš s vekom, v letných mesiacoch som právala aj každý deň, keďže kúpelka mi páchla po čpavku. Ďalšia vec, kým ma dieťa riesku stolicu, treba použiť separačné obrúsky, hoci som mala tie vhodné do wc, upchávali ho... v koši potom smrad... Bez separačiek som zas musela každú plienku osobitne predpierať v umývadle = to už zdržanie bolo, nehovoriac o ďalšej pitnej vode. A posledná vec, pri látkových mal syn stále mokrý zadok, neustále bol precikaný a sním aj oblečko a postele = ďalšie pranie. S Pampers sa mi malá precikala asi raz, a aj to len preto, že mala zle nasadenú plienku...
@wayfarer ono to konkretne cistenie atd., to zavisi od konkretneho stavu vody zo studne, co sa lisi aj v ramci jednej dediny casto... 🙂
mirka reagovala hlavne na komentar vyssie, kde zuzuliennka1 pisala ake to je narocne 🙂
btw, moje dieta starsie jedine, co precikaval programovo, boli pampersky, latkovky len vtedy, ak som ich zle zalozila 😀
Mňa v článku zaujalo, že v Nemecku odpad spaľujú... Ako? Neznečisťuje to ovzdušie?
@lienka21211 keď budeš mať niekedy cestu - choď sa pozrieť do bratislavskej devínskej - tam je spaľovňa hneď vedla sídliska. Ovzdušie je úplne nedotknuté - všetko sa kvalitne filtruje a dnv si tak dohrieva teplú vodu.
@behulka aký máš na mysli? Všetky zdroje uvádzam priamo v článku, stačí rozklik
@behulka nejde ti rozkliknut? alebo dodatocne otvorit? skusim este raz sem: https://www.washingtonpost.com/opinions/why-clo...
@mirinda23 podla mna dost zavisi aj od veku. kym ma dieta stolicu len z mlieka, asi sa to da, no akonahle zacnu prikrmy a tuhsia stolica, z mrkvy, cukiny a pod. - tak to uz len tak nevyperies a ako som pisala, periem dost aj bez toho, a ani nemam miesto na susenie plienok 😁 vdaka Bohu za jednorazoky
Skvelý článok. Naozaj. Veľmi dobre sa to čítalo, rozumné argumenty, super napísané. Ja používam látkovky, mám ich z druhej a tretej ruky, snažím sa tvoriť čo najmenej odpadu, pestovať si zeleninu a všeličo férové k prírode a mám v pláne robiť toho stále viac a viac. Viem, že moje dieťa bude tiež zaťažovať životné prostredie, no som si istá, že aj ono bude k prírode čo najférovejšie a prispeje k tomu, aby sa aj jej okolie takto správalo 🙂
Za mna ked jednorazovky, tak aspon biodegradovatelne. To mnozstvo nerozlozitelneho odpadu je fakt peklicko, tak preco neist do lepsej alternativy. Nieco maju v DMke alebo napr. tu http://www.monperi.cz/eshop/detske-pleny
Presne sme sa minule takto nejak o tom celom plienkovani/ latkovani rozprávali s maminou.... kedže čakám druhé bábätko a vyberám plienky ktoré budeme používať tak sme sa znovu pozreli na + a - celej veci, prišli sme na podobne argumenty ake su uvedené v článku- navyše mamina si velmi dobre pamätá kolko prace s látkovými plienkami je... tak sme začali hľadať jednorazové plienky, ktoré by nam a bábätku vyhovovali najviac a našu prírodu zaťažovali co najmenej... existuje uz niekoľko značiek, ktoré su vyslovene zamerane na to, aby jednorazové plienky vyrábali z rychlo obnoviteľných zdrojov a aby sa v komposte dokázali rozložiť do par týždňov... takze je to vždy o tom, ci dokážeme veci okolo seba vnímať a pozrieť sa na všetko a nie len osočovať a tváriť sa ze ake sme bio a Eko a Zero waste a pritom nemáme vela o problematike naozaj naštudované... vyrábame ovocné kože z kupovanych banánov a jahôd a neuvedomujeme si ze robíme úplne nelogickú a hlúpu vec... skúsme byt teda tolerantnejsie a skúsime si vymieňať poznatky a nie tu na seba ukazovať a byt povýšenecké 🙂
@dorotik pokial ta rozlozitelna plienka skonci v komunalnom odpade - spolu s obycko jednorazovakmi, za predpokladu, ze obe skoncia v efektivnej spalovni, nie je to potom jedno? samozrejme, ak maju skoncit na skladke, nie je o com... ale myslim (mozno sa mylim), ze stokrat lepsie by bolo skladky nerobit, a radsej efektivne spalit aj to menej "rozlozitelne"
Ja som čistá latkarka a poviem ti ze nám za rok na vode ešte aj vrátili. Ja som zas čítala článok že ročne náklady na látkové plienky su max 700 e a na pampers 1500e. Mame 10 mesiacov a za deň niekedy nepoužijeme ani jednu plienku malého od pol roka dávam na nočník. Takže ja si myslím a ešte ma nikto o tom nepresvedčil ale budem tvrdím že je to určite ekologickejšie a hlavne zdravšie.. Keďže čakáme druhé určite budem v látkových pokračovať.
@majusska202 1500eur za rok? Pri priemernej spotrebe plienok 7ks za deň x 365 dní = 2555 plienok za rok. Priemerná cena jednej Pampers (cca 16-18c za kus - ja kupujem vždy v akciaách väčšie balenie vždy za 16centov, ale vynásobím to 17c) 2555x0,17 = 435 eur...
Sadu 15ks látkoviek AIO stála cca 280e (plus pracie prášky, voda, separačky...) Po 11 mes sa mi začala cena AIO vraciať späť. (Nepočítam pracie prášky...) Neviem kde ste vzali tie horibilné sumy...
@wayfarer Vacsina odpadu na Slovensku sa skladkuje a plati to aj pre oblast kde zijem, cize tu je volba jasna. Co sa tyka spalovania odpadu, tiez to ma svoje uskalia a velmi by som sa neuspokojovala tym, ze tie tony plastovych plienok, ktore vyprodukuje jedno dieta sa po spaleni premenia na nieco extra zdrave pre prostredie. Prave naopak. Tu je to zhrnute celkom pekne, ako o pozityvach, tak aj negativach http://www.biospotrebitel.sk/clanok/1319-spalov...
@dorotik ak vieš poradiť 100% rozložiteľné plienky budem rada, nedávno som toto riešila a na sk som nenašla nič.
To, že je plienky rozložiteľná z 60 - 70 - 99 % mi je nanič, nechcem mať v komposte ani to percento plastu, čo z nej ostane.
Problém je, že ani biodegradovateľné plienky sa na skládke nerozložia a produkujú bordel rovnako ako klasické jednorázovky. To už vyjde narovnako. Museli by sme ich kompostovať doma. Ako dá sa, pár plienok za mesiac si viem predstaviť, no celý objem nie.
@wayfarer s mnohými argumentami v tomto článku súhlasím, ale netvárme sa, že spaľovanie odpadov je niečo prospešné, priam ideálne pre prírodu. To, čo sa pri tom vypúšťa do prostredia aj pri využití najmodernejších technológií a filtrov nebude asi čistý horský vzduch a asi by nikto z nás nebol veľmi nadšený, keby mu chceli vybudovať spaľovňu odpadov niekde pri dome.
@wayfarer článok sa mi podarilo otvoriť 👍 je veľmi fajn, že sa téma neekologických látkoviek otvorila, no argumenty, ktoré k tomu použili mi prídu neobjektívne a povrchné. Porovnávali plienky z konvenčnej bavlny s top jednorazovkami.
Keď to zoberiem z druhej strany, je to ako porovnávať lacnú plastovú jednorázovku od výrobcu, ktorý nerieši dopad na životné prostredie s plienkou z organickej bavlny s certifikátom GOTS.
O ľane, konope a iných materiáloch, z ktorých sa látkovky tiež šijú, tam zmienka nebola.
Nič nie je čierno-biele. Sú horšie aj lepšie jednorázovky a horšie aj lepšie látkovky.
Sú situácie, kedy je jednorázovka perfektná pomoc, no na každodenné používanie za mňa nie.
Okrem sporného dopadu na zdravie detí vidím pri jednorázovkách nevýhodu aj v tom, že našim potomkom už od mala ukazujeme model - kúp - použi - vyhoď.
@majusska202 1) clanok je zamerany ciste na ekologicku stranku plienok - z ekonomickeho hladiska som nikde nepopierala prvenstvo latkoviek.
2) na vas komentar som reagovala len pre toho 1500euroveho strasiaka, ktorym argumentujete - uz aj vasa tabulka hovori o sume 1200e ale na 2 roky - co je 600e na rok. A tato suma mi pride rovnako prehnana, kedze na trhu mame viacero druhov plienok, ktore byvaju v pravidelnych akciach, takze priemerna cena plienok vychadza naozaj cca 0,15centov na kus...ale uz nech si spocita kazdy ako vie :D
@dendus nikto sa netvari ze spalovanie je prospesne, ale ze je na ovela vyssej urovni ako skladka (a neviem kolko coho sa pri spalovani vypusta von, ale vzhladom na prisne normy z EU a pritomnost spalovni blizko obci, to nebude asi nic alarmujuce - si myslim)
@behulka ak ste docitali moj clanok do konca, pisem presne to co vy... tato tema sa da argumentovat "do aleluja" - presne ako pisete, existuju aj ine materialy, organicka bavlna, aj tovarne jednorazoviek, ktore nehladia na ekologiu... clankom som sa snazila argumentovat na oboch frontoch ferovo, lebo ako som uz viackrat napisala, a ako sama pisete "nic nie je cierno-biele"
Odporucam este tento clanok: https://www.pampers.cz/proc-pampers/udrzitelnos...
Ahojte, k tomu spaľovaniu v Nemecku, resp. k spaľovaniu odpadu všeobecne - či to neznečisťuje ovzdušie...mám kamaráta, čo sa odborne zaoberá odpadovým hospodárstvom, kvalitou ovzdušia... a je v tom fakt dobrý...vysvetľoval mi, že i v centre Viedne v Rakúsku majú spaľovňu a ovzdušie je OK, pretože majú filtre. Drahé, no kvalitné. Ako problém v rámci odpadu i pri takomto ovzdušie neznečisťujúcom procese spaľovania skôr popisoval, že i zo spaľovania (rôznych odpadov) ostáva nejaké minimum nebezpečného odpadu, ktorý je veľmi nebezpečný pre prírodu a ten tiež niekde potrebujeme napokon "uskladniť". Ako píšete, všeobecne všetko má svoje pre a proti. No a na Slovensku žiaľ ešte stále celoštátne je to i ekonomický problém a problém štátnych priorít. No to už rozoberať nebudem🙂. Inak dobrá debata o plienkach - aspoň sa človek dozvie viac info k látkovkám i k jednorázkam.
@behulka Ked si pozries to zlozenie napr. pampersiek a tych ceskych co som dala, je to dost velky rozdiel. Samozrejme nie vo vztahu ku tvojmu kompostu, ale vo vztahu k produkcii nerozlozitelneho plastoveho odpadu v globale. Ja babatko este len cakam, takze nemam az tolko preskumanych moznosti, no vidi sa mi, ze prave v DMke maju jednu znacku, ktora je vyrobena na zaklade materialov z kukurice a myslim, ze su plne degradovatelne. Nie som si tym ale ista na 100%, treba to pozriet. Boli aj drahsie ale ak ich potrebujes len obcas a inak mas latkace, nie je to az taky pruser. 😉
@dorotik http://www.bocianiehniezdo.sk/content/nove-ekop... to som len teraz vygooglila, mozno pomoze pri rozhodovani...
@behulka da sa napisat 100% obejktivny fakt? to by musel niekto behat od bavlnara k bavlnarovi, merat pesticity, litre vody, (+ existuje aj eticky rozmer, kde v cine pracuju aj deti), dalej sledovat kazde CO2 vypustene do ovzdusia pri preprave bavlny, rovnako tovarni na spracovanie bavlny, dalsieho transportu, tovarni na vyrobu plienok atd.... k inym materialom - mala som par drahych stvorcovych bambusovych plienok - po par opratiach mi ostali obdlznikove pokrcene handry - aj tie by sa dali porovnavat, ako a odkial prisli na svet a ako dlho na svete vydrzali🙂 porovnavat ine znacky jednorazoviek sa rovnako nedaju objektivne porovnat, pokial si clovek neobehne, vyrobne, a nespocita vsetky vyrobne zdroje, pouzite materialy a pod... Preto ocenujem na Pampers nie len produkt, ale aj to, ako sa angazuju aj v enviromentalnom programe, a snazia sa napredovat nie len v samotnom produkte, ale aj v dopade na zivotne prostredie. A presne tu mieril aj moj clanok - zatial co sa bavlnari vo svete zacali spamatavat, niektore spolocnosti "jednorazoviek" spravili obrovsky pokrok vo vyrobe v dopade na zivotne prostredie
Odpadove hospodarstvo je "odsudene" na pokrok, kedze plienka nie je rozhodne jediny odpad ktory budeme ako ludia tvorit - su krajiny v ktorych to uz pochopili a funguju na 100%, a to tiez meni a otvara uplne novy rozmer pouzivania jednorazoviek.
@wayfarer ach jo, netreba obiehať výrobcov, na to slúžia certifikáty, ktoré garatujú určité veci. Práve GOTS okrem udržateľného pestovania a spôsoby výroby garantuje aj bezpečné a dôstojné podmienky pracovníkov vo výrobe.
Keď sa k tomu pridá lokálny výrobca z Kysúc, výsledkom je top látkovka - táto je podľa mňa v porovnateľnej kategórií s Pamperskou. Už pred 10 rokmi som tieto slovenské látkovky kúpila pre svoje dieťa, nie je to žiadna novinka.
Bambus je problémový kvôli spôsobu spracovania, ten by som práve medzi naj eko varianty nezaradila.
Zaujímavé fakty a argumenty... Ale keď použijem čisto sedliacky rozum... vidím doma, že za dva dni vyhodím plnú tašku jednorazových plienok... Alebo že za dva dni pustím pracku a používam plienky dookola a budem aj pri druhom, treťom, ôsmom dieťati... Rozum mi hovorí ze druhá možnosť je vždy lepšia ci už ide o eko pohľad ci finančný, či hociaky..a netreba mi na to vedecké clanky 🙂
Jasne voda a energia sa využije pri výrobe látkových plienok... Ale jednorazovky tiež nevzniknu lusknutim prsta... Ani jednorázová ani látková nerastu na strome, takze za výrobou oboch musí niečo "neeko" stat... Nie som zaryta latkovarka, na noc a hocikedy počas dňa ma moje dieťa jednorazovku, ale keď mu dávam látkovú, som si istá ze je to lepšia voľba
Začni písať komentár...
Tak tomu, ze si bola predtym latkarka a teraz si zaryta pampersacka asi neuverim 😂. A tym ze ja pouzivam latkove plienky a latkove vlozky asi nezachránim svet, ale dobry pocit mam urcite.