Baby biznis alebo reklamy nám zasTierajú rozum

Od kedy mám dieťa, každú chvíľu ma bombardujú ponuky s produktmi pre deti. Pár dní po príchode z pôrodnice telefonát na pevnú linku – ponuka životného poistenia pre dieťa. „Nie, ďakujem nemám záujem, ak si to rozmyslím, kontaktujem pobočku.“ Za pár týždňov zase rovnaký telefonát, tento krát na mobil. „Nie, ďakujem, už ma kontaktovala Vaša kolegyňa.“ Niekoľko mesiacov po pôrode, niekto zvoní pred dverami, otvorím, pani z poisťovne, že jej pridelili moje meno. Zjavne tam majú dobrý chaos, keď jeden potenciálny poistenec je pridelený viacerým zamestnancom. Alebo potrebujú zamestnancom nahnať pracovnú náplň. Ale iná vec ma prinútila napísať tento článok. Ako sa rôzne firmy dostanú k mojim osobným údajom a za akú cenu? Po obzretí sa späť mi došlo, že tie údaje som im poskytla ja a dokonca dobrovoľne. Takto to dopadne keď sa dá človek zlákať na niečo, čo mu ponúkajú zadarmo.

Ešte ako tehotná som sa tešila, že dostanem baby balíček, tzv. Prenatal box. Moje očakávania, však nesplnil, okrem letákov (viac menej reklamných) tam bola vzorka pracieho prášku a aviváže. Samozrejme to bola najkomerčnejšia značka. Aviváž nedávam ani na naše prádlo, nie to ešte na detské. Čistota nevonia parfémami a chemikáliami. Po miernom sklamaní z Prenatal boxu, som sa o to viac tešila na ďalší kufrík, tzv. Klinik box, vraj tam toho malo byť viac. Pri odchode z pôrodnice som sa kufríka dočkala. Podpísala som prebratie, veď čo to je hodiť podpis na papier. Dole malými, takmer bez lupy nečitateľnými, písmenkami bolo síce napísané niečo o poskytnutí osobných údajov, no ale veď keď som kufrík zobrala musím to podpísať a ďalšiu pozornosť som tomu nevenovala. Po otvorení balíčka som zistila, že tam je toho viac, okrem kopy letákov a už známeho pracieho prášku s avivážou aj ďalšie, pre život malého bábätka isto potrebné veci. Bola som trochu sklamaná, že som tam na rozdiel od kamarátok, ktoré rodili niekoľko mesiacov predo mnou nenašla cumlík. To som ešte nevedela, že dojčenie a cumlík sa nekamarátia. Takže dnes som rada, že som bola ušetrená ďalšej veci, ktorá by mi zaberala miesto v skrini medzi nepoužívanými vecami, kde je aj cumlík, ktorý moje dieťa dostalo ako darček.

Ale späť k obsahu balíčka (píšem to po 10 mesiacoch, tak možno na nejakú vec zabudnem). Najviac priestoru zaberal univerzálny čistič, veď domácnosť je potrebné pri príchode bábätka zbaviť nežiaducich baktérií. Čo na tom, že chémia je horšia, ako tie baktérie, ktoré ma zničiť. Radšej tam mohli dať liter octu, našiel by lepšie využitie a navyše je to aj ekologické riešenie. A to nie som nejaký prudký eko nadšenec, ale kde sa dá, tak zvolím prírodu a vlastný, na chemické látky citlivý, nos šetriacu alternatívu.

V ďalšej, pomerne veľkej fľaške bola ukrytá dojčenecká voda. Logicky, veď je kvalita tekutín pre malé deti je dôležitá. „Škoda“ len, že lehota trvanlivosti skončila predtým ako som jej začala variť príkrmy, cez mestský vodovod nám tečie voda, ktorá má sledované hodnoty vyhovujúce dojčatám a na jej ďalšie filtrovanie používam stolový filter. Samozrejme nechýbal pribalený letáčik ospevujúci danú značku vody, akoby „normálna“ voda (samozrejme spĺňajúca povolené limity pre dojčatá) bola otrávenou mimozemskou tekutinou. Nespochybňujem, že pri nekvalitnej vode z vodovodu, je potrebné používať vodu balenú, ale inak je to len ťahanie peňazí. Navyše pri nesprávnom skladovaní sa z plastových fliaš uvoľňujú do vody škodliviny.

Nesmela chýbať tá najzákladnejšie vec, čo sa týka starostlivosti o bábätko, plienka. V tomto prípade ako inak, jednorazová. Veď kto by chcel aby jeho malé bolo v mokrom. V letáku však akosi „zabudli“ uviesť zloženie, možno po zistení, čo všetko sa v takej jednorazovej plienke nachádza by si mamičky začali zisťovať ako je to s látkovými plienkami v dnešnej dobe. A na veľké prekvapenie mnohých by zistili, že používanie moderných látkových plienok je také jednoduché ako jednorazových. Okrem zdravia dieťatka pomáhajú chrániť aj prírodu a v prípade, že nepodľahnete plienkovej mánii sú v konečnom dôsledku aj lacnejšie. Viac o tom, prečo používať látkové plienky sa dočítate tu: http://www.modrykonik.sk/fotoblog/zfidorka/clanok/preco-latkove-plienky/ K prebaľovaniu patria aj vlhčené obrúsky, žiadne prekvapenie, že v kufríku boli jednorazové (tej istej „super“ značky ako plienky), ktoré často spôsobujú podráždenie pokožky detí, keďže obsahujú chemikálie. Na hygienu pritom existujú buď prírodné emulzie, alebo sa dajú vlhčené obrúsky vyrobiť aj doma, pričom viete, čo si do zmesi namiešate. Postup viď: http://www.modrykonik.sk/fotoblog/zfidorka/clanok/domace-vlhcene-obrusky/ A úplne najlepšie a aj najlacnejšie je umývať zadoček pod tečúcou vodou. Podobný prípad sú krémiky na zadoček, v balíčku boli hneď 3 vzorky. Pri použití látkových plienok je potreba ich použitia minimálna a nemusíte takto pokožku zbytočne zaťažovať.

Posledná, ale asi najdôležitejšia časť kufríka. Brožúrka a vzorka potravy pre malé dieťa. V tomto prípade to bola na prvý pohľad relatívne neškodná fľaštička s ovocným príkrmom. Po pár mesiacoch (úplne náhodne v čase zavádzania príkrmov) mi prišla domov obálka s ďalšou značkou ponúkajúcou detskú stravu. Vo všetkých brožúrkach týchto a podobných firiem je síce podľa Kódexu WHO o marketingu náhrad materského mlieka povinne uvádzané, že prvých 6 mesiacov je odporúčané výhradné dojčenie, v tomto prípade je to žiaľ uvádzané malými písmenami. Aj vám sa zdá, že takmer všetky najdôležitejšie informácie sú uvádzané tými najmenšími písmenami a najviac reklám je na najmenej potrebné produkty? Keď nastalo obdobie prvých príkrmov a ja som sa začala viac zaujímať o túto tému, všade som narazila na samé priemyselne vyrábané kašičky a hotové príkrmy rôzneho zloženia. Na prvý pohľad to vyzerá jednoducho a lákavo. Zobrať instantnú kašu, pridať vodu, rozmiešať a hotovo. Navyše keď obal hlása ľahkú stráviteľnosť, pridané vitamíny, minerály a neviem čo ešte. No ale, myslíte si, že takéto kaše sú lepšie ako klasické celé obilniny? Podľa mňa nie. Veď predsa, keď sa má z niečoho urobiť prášok, musí to prejsť istým procesom a výsledok je o mnoho vecí ochudobnený. Preto tie navonok deklarované prídavné „vylepšenia“, ktoré sú tam preto, aby dodali látky, ktoré sa spracovaním znehodnotili. Pritom uvariť kašu z klasických obilnín – ryža, pšeno, pohánka, kukurica – je veľmi jednoduché. Dáte do hrnca obilninu, prilejete vodu vriacu vodu a o niekoľko minút (ja varím v tlakovom hrnci) je obilnina uvarená, stačí ju rozmixovať a máte kašu hotovú. Ak sa vám tento spôsob zdá zložitý, existujú obilninové vločky (nielen tie ovsené, aj ryžové, pohánkové...) a tie stačí len zaliať horúcou vodou a nechať postáť. Takto máte na výber oveľa širšiu paletu kaší ako sú tie ponúkané. Navyše presne viete čo v nich je. Do kaše môžete pridať buď čerstvé, sušené alebo mrazené ovocie, ktoré, na rozdiel od toho v sáčku z krabice aj je ovocím so všetkými vitamínmi a cennými látkami. Výrobcovia instantných detských kaší sa nás snažia presvedčiť, že takto spracované obilie je ľahšie stráviteľné. Pritom ľahšia stráviteľnosť potravy, aj obilnín, je zabezpečená prísunom materského mlieka. To by ale výrobcovia umelej výživy museli zmeniť svoj slogan na: „Kravské mlieko je pre teliatka, my pijeme mamičkine.“ K tomu sloganu, akoby nimi propagované mlieko nebolo vyrobené práve z kravského. Smiešnosmutné. A to už ani nehovorím o kašiach obsahujúcich umelé mlieko, čím vlastne nenápadne vtlačia umelé mlieko aj dojčeným deťom (ak mamička nečíta pozorne zloženie). Koľko „celebrít“ by sa asi dalo nahovoriť na, pravdepodobne bezplatnú, reklamu: „Vyrástli sme na materskom mlieku a moje deti na ňom rastú tiež.“ Žiaľ, takéto prípady sú vďaka bývalému režimu veľmi zriedkavé a väčšina dnešných mamičiek bola v detstve o materské mlieko ukrátená. Dokonca ani dnes je nie je celospoločenské povedomie veľmi iné. Veď v každom časopise pre mamičky je niekoľko reklám na umelé mlieka, nehovoriac o sortimente lekární a kútikov s detskou stravou. Aká je oproti tomu dostupnosť kontaktov na certifikované laktačné poradkyne? Nemal by byť súčasťou kufríka práve takýto zoznam kontaktov a brožúrka vysvetľujúca dôležitosť materského mlieka pre bábätko. A to nielen prvých 6 mesiacov. Veď aj potom ostáva materské mlieko dôležitou súčasťou jedálnička. Prečo ochudobňovať svoje deti o niečo, čo je odpradávna stvorené presne pre ne? Každá náhrada, a to aj v dnešnej „vyspelej“ dobre, zostáva len nedokonalou náhradou, a nemala by byť považovaná za štandard. Ďalšia kapitola sú rôzne zeleninové a ovocné príkrmy. Vraj šetria mamičkám čas. Podľa mňa nie je taký problém (ani časový), hodiť na paru trochu zeleniny a keď je mäkká ju pomixovať alebo rozpučiť na jemnejšie. A ani nepotrebujete drahé špeciálne parné hrnce, stačí obyčajný paráčik na parenie knedlí a buchiet. Zelenina mimo sezóny je dostupná aj v bio kvalite, alebo sa dá kúpiť mrazená a budete mať 100 percentný prehľad o tom, čo pokrm obsahuje. Tiež môžete objavovať vlastné kombinácie potravín a keď je dieťatko na nejakú potravinu alergické, jednoducho mu ju nebudete dávať a nemusíte sa zaťažovať podrobným skúmaním etikety hotového príkrmu.

Čo ma najviac hnevá na Klinik boxoch:

1. Informácie v nich prezentované sa dostanú k 100 % mamičiek, navyše s pričinením zdravotníckych pracovníkov. Pre mnohé mamičky to zostane jediný zdroj informácií. A aj 100 krát opakovaná lož sa môže stať pravdou.
2. Produkty (dojčenská voda, jednorazové plienky, priemyselne vyrobená strava) sú prezentované ako vhodné každodenné riešenia, pritom však pôvodne boli, a aj by stále mali byť, riešeniami pre mimoriadne situácie.
3. Propagácia nekončí balíčkom, a firmy posielajú svoje reklamy aj ďalšie mesiace.
4. Osobné údaje získajú rôzne „podvodnícke“ firmy, ktoré predávajú svoje výrobky cez telefón. Ako sa proti nim brániť sa môžete dočítať tu“ http://www.modrykonik.sk/fotoblog/zfidorka/clanok/ako-sa-branit-pri-telefonickom-predaji/

Po mojich skúsenostiach teraz viem, že najbližšie žiaden Prenatal, Klinik ani iný podobný super-box nepreberiem a vždy si najprv prečítam drobné písmenka pod miestom na podpis.