Kedy je čas na zmenu?
Táto otázka ma dlho trápila…nevedela som, či sa rozhodnem správne, ak sa rozhodnem. Tlak okolia, zodpovednosť voči rodine, kolegyne, ktoré ma prehovárali, samozrejme aj kolegyne, ktoré ma neprehovárali…
A tak prišlo rozhodnutie odísť zo stabilného zamestnania po viac ako piatich rokoch. Manžel ma plne podporil, verí v moje schopnosti a vie, že prácu si určite nájdem. Aj popri dvoch deťoch. A ja viem, že si prácu nájsť musím, pretože účty sa neplatia samé a iba manželov príjem by nebol dosť.
Prečo som to ale spravila? Práca bola síce náročná, ale bavila ma. Bola som tam zvyknutá, a s kolegyňami to tiež nebolo najhoršie… Rozhodla som sa ale vzbúriť voči postoju nadriadenej. Jej prístup bol posledných pár mesiacov otrasný a mňa to prestalo baviť. Neustále sa na mne vyvršovala, hľadala chyby, ktoré vlastne ani chybami neboli. Vyčítala mi veci, ktoré ona sama bežne robila…lenže ona mohla, ona je nado mnou. A tak som sa po mnohých dňoch rozhodla, že to stačí. Priniesla som výpoveď. S malou dušou som jej podala papier, so zmiešanými pocitmi, čo ak to rozhodnutie nebolo správne a ja to budem ľutovať…A potom prišla obrovská úľava, v momente, keď ten papier už držala ona, cítila som sa neskutočne dobre, slobodne a spokojne. A keď som videla, že druhá strana sa cítila urazene a vzala to osobne, vedela som, že to bolo správne riešenie situácie a že ona sa nezmení. A vlastne si ani nič neuvedomí. Neuvedomila si, že odchádzam kvôli nej a že určite nebudem posledná.
A výpovedná lehota je vlastne skvelé obdobie. Zrazu môžem povedať svoj názor bez obáv, že sa mi to nejakým spôsobom vypomstí. Pretože to sa u nás nesmelo. Jediná pravda bola jej a odporovať sa nesmelo.
Týchto pár riadkov som sa rozhodla napísať pre pracujúce ženy, ktoré majú v práci podobnú situáciu…veľa sa o tom nehovorí, ale bossing je naozaj súčasťou životov mnohých ľudí. A ženy sa nebránia, jednoducho to ticho trpia, lebo sa boja, že prídu o prácu, cítia zodpovednosť voči rodine, deťom…
Nie som z regiónu, kde sa práca hľadá jednoducho. Ale napriek tomu, že som v práci mala nejakú funkciu, nemám problém robiť aj niečo iné, hoci bez extra funkcie.
Každý človek má svoju hodnotu a nesmie dovoliť, aby ho niekto ubíjal a zhadzoval… Preto odchádzam a začnem písať novú pomyselnú kapitolu života.
Začni písať komentár...
...aj muzi sa boja..akurat on je ten typ ze sa asi trosku "boji" nevie si zastat svoje- v praci... dnes mal nieco vybavit v robote so sefkou a jasne som mu povedala ze NIE neakceptujem tak som zvedala co vybavil lebo ak nir zajtra sa s tou starou pi... porozpravam ja!!! a dufam ze moj muz nechce aby som sa s nou musela ja rozpravat...