Boj o život(y) 10
Nastáva najväčšia kríza. Absolútny pád pod krížom...
Ležím doma vo svojom vlastnom svete a rozmýšľam ako ďalej.
Koniec hrdinstva!
Do 24 týždňa tehotenstva mám možnosť rozmyslieť si to a ísť na potrat. Neviem si predstaviť zabiť také veľké dieťa, veď to treba už normálne porodiť! Naháňa mi to hrôzu. Musí to byť riadny masaker. A zásah do psychiky. Čo je horšie, zabiť a možno sa zrútiť alebo porodiť a nechať zomrieť a pochovať svoje dieťa, či porodiť a do konca života sa starať? Každá jedna z možností je zláááááá. Dobrá možnosť v tomto prípade neexistuje. A to je straaašššne ubíjajúce ☹
Predvianočný čas je plný melanchólie a mňa navštevuje depresia. Už to trvá príliš dlho. Už nevládzem.
UŽ NEVLÁDZEM.
Žiadne svetielko na konci tunela nevidím. Chcem, aby to celé už skončilo. Spravila som, čo sa dalo. Nestačilo to. Prečo, Bože? Prečo to nestačilo? Čo odo mňa ešte chceš?
Dobre, rozhodnem teda ja. Zahrám sa na boha. Po tom ako preplačem 3 dni, už ani riadne nespím. Musím to ukončiť! Skončím pre to v pekle, ale aspoň bude teraz problém vyriešený. Bude to vykúpenie pre mňa aj pre ťažko postihnuté dieťa. Áno, takto to spravím. Zajtra doktorovi poviem ako som sa rozhodla. A koniec!
Táto myšlienka ma upokojí. Paradox. Konečne spokojne zaspávam.
Ráno sa zobudím s odhodlaním a všetko oznámim mužovi.
"Žiadne také. Je to aj moje dieťa, tiež mám právo o ňom rozhodovať! Keď bude treba, postarám sa o neho. "
"To si myslíš len ty. Ja sa tu celé mesiace trápim, robím aj nemožné a preto rozhodnem ja! Je koniec! Poviem doktorovi, že "to" chcem ukončiť. Vari zostaneš doma s postihnutým dieťaťom a budeš sa o neho celý život starať?"
"Áno, keď bude treba, zostanem."
Dlho myslím na jeho slová. Viem, že to myslí vážne a že by to zvládol. Dostávam istú slobodu. Pravá ruka je podaná, hoci stále ležím pod krížom. Stále nevládzem vstať.
Tiež ma premáha strach: ako vyzerá priebeh potratu po 2 sekciách? Čo keď sa roztrhne maternica? Z chlapcov zostanú polosiroty. Viem, prízemné zmýšľanie, žiadne ušľachtilé predsavzatia prečo chrániť život od počatia... viera sa akoby vytratila. Zostalo len ego. Ja chcem... ja nevládzem... ja urobím... ja rozhodnem. Ja rozhodnem!
Nie, nemôžem "to" spraviť. Alebo môžem?
Dnes sa na to priamo spýtam docenta. Musím sa ho na to spýtať!
Na kontrole po nevydarenom amniopatchi to uz nevydržím. Doktor je príliš vážny, nemá žiadne povzbudivé slová, som v 21 či 22 tt, čas sa kráti. Tak veľmi chcem počuť: Zuzi, neboj, všetko bude dobré. Dobre to dopadne. Keď si to už doteraz zvládla, už to vydržíš. Budeš mať síce predčasniatko, ale bude zdravé a krásne.
Ale doktor mlčí. Tvári sa vážne a hoci sa teší malým ostrovčekom vody, nedáva mi žiadne klamlivé nádeje. Už to nevydržím a na rovinu sa pýtam: "Ako na tom sme pán doktor? Má to ešte celé vôbec zmysel? Už naozaj neviem, čo mám robiť."
Myslím, že zúfalstvo v mojom hlase cíti aj on. Ešte raz pozrie na monitor a prehovorí:
"Ja by som ešte palicu nelámal."
Je rozhodnuté!
Väčšieho odborníka na môj problém nepoznám. Verím mu, pretože mu potrebujem v tej chvíli veriť. Vyjdem z ambulancie a citujem mužovi jeho slová. Prichádza útecha. S rozvahou vyrieknuté slová premieňajú pomaly moju beznádej na nové svetielko nádeje. Podaná ľavá ruka! Už ma podopierajú dve ruky a pomáhajú mi vstať.
Áno, vstávam zo zeme a idem ďalej so sklopenou hlavou niesť svoj kríž.
Mám cieľ: 24 tt je už na dosah. Od toho týždňa zachraňujú u nás detičky. Je to už len niekoľko dní. To už musíme vydržať. Musíme!
Odporúčame
@miskamilka myslim, ze hormonmi to nebudeme, ja tehu niesom, a revem jak male decko 🙂
Tiež tu revem, dievčatá, tehotenstvom to teda nebude. 🙂
@zuzike123 chápem ťa, ja som síce bola v nemocnici od 26tt "iba" so skracovanim krčka a predčasným otváraním, ale tiež som bojovala s Bohom. Doktori našťastie bojovali so mnou, neviem si predstaviť nemať ich podporu. V mojich očiach si právom hrdinka, lebo si robila a stále robíš pre svoje dieťa všetko čo sa dá aj nedá 😀
Asi ti prídem pobaviť deti a upratať aby si mala čas na písanie 😂😂😂😀😀🧡🧡🧡🧡🧡🧡🧡🙏
@luciferkax ja sa k tebe pridavam 😉
takto do detailov som tvoj pribeh nepoznala a som velmi rada, ze si sa rozhodla sa s nami podelit aj o taketo intimnosti. aj ja netrpezlivo cakam na kazdy dalsi diel!
pride mi to ako zaujimavy paradox - ked si bola odhodlana za kazdu cenu bojovat za zivot svojho babatka, lekari ta odhovarali a ked si si uz nebola ista, lekar (od ktoreho by som to necakala) ta povzbudil. ked to berieme ako skusku od Boha, tak je to jasne, ale z toho ludskeho pohladu celkom zvlastne...
Fakt klobuk dolu, ze taketo vnutorne pocity davas von. Som prekvapena ako velmi si s tym vnutorne bojovala. Ja som dost tvrdohlava osoba, takze ja som bola rozhodnuta za svoje dieta bojovat do posledneho dychu, vobec som o tom nepochybovala, aj vojnu s personalom som hrala, aj ked mi nenosili jest na izbu, radsej som ostala pol dna hladna (aj ked riadne vytocena) a ani som sa len kvoli malemu nepohla. Tiez som vsak pocitovala samozrejme rozne obavy, ja som si zasa v hlave casto premielala, ci som urobila naozaj vsetko co som mohla, aby som babatku pomohla. Velmi som si vycitala, ze som zvolila strategiu neist za Feriancom, aj ked nikto nemohol vediet, ktora varianta je ta spravna. Mne osobne velmi pomahali aj tvoje skusenosti (a aj skusenosti inych z tej diskusie o odtecenej vode), dodavalo mi to nadej, no zaroven ma to zneistovalo v mojom rozhodnuti, nemiesat sa "do toho" a vydrzat to s co najmensim zasahom lekarov.
Absolútny pád pod krížom,chápem ťa ,veľmi to poznám... obdivujem ťa,o tebe ,môžem napísať ,ty si tá, ktorá má vzťah s Bohom ,on to vie.
zuzike123
Ahoj
čítam tvoje články , ktoré tu dávaš.Z časti viem ako sa veľmi zle aj psychicky aj fyzicky cítiš.Začnem tým že dcerku som mala pri bezproblémovom tehotenstve. Po necelých troch rokoch sme sa s manželom rozhodli pre ďalšie naše vytúžene dietatko ale radost počas tehotenstva rýchlo vyprchala . Po odbere krvi mi zistili downov syndrom a raštep chrbtice u mojho drobca. Surovo mi to oznámili po telefone a že sa mam v nabližšej dobe dostaviť ☹ do nemocnice a povedia mi další postup.Sluchadlo spadlo na zem a ja do kolien na zem. Najprv som plakala a citila prečo prave mne sa to stalo. Tiež som myslela ako ty čo budem robit ak sa to narodí postihnute a same čierne myšlienky no v tom prišla moja milujuca mamička ktora bola doma a povedala mi krasne slova NEBOJ MOJA KATUŠKA VšETKO TO ZVLADNEME NECH JE AKOKOĽVEK ♥ . Bola som na odber plodovej vody vyšlo to všetko negatívne a potvrdili že budem mať chlapčeka ♥.Cele tehotenstvo bolo prežívané v strachu. Narodil sa mi o 9-dní prv nakolko som krvacala a mal jeden krat pupočnu šnuru okolo krku . Hneď po narodení moje prvé slová je,, moj chlapček v poriadku,, ? Ano je 🙂
Ver že všetko dopadne dobre a myslím že Naša Matička Nebeská je pri tebe a bude ti vždy nápomocná tak ako mne lebo vždy som sa k nej aj budem utiekať so svojím prozbami o pomoc ...
Nahodne som zazrela tento článok a musela som prečítať všetky, prezrela som si váš profil, a vaše dievčatko je nádherné 😍 nám sa v januári narodilo 3tie, ale tiež som mala strach po 2 spontannych potratoch ako to celé dopadne. Tisnu sa mi slzy do očí čím ste si museli prejsť, ale zvládli ste to do konca! Ste skvelá ze ste sa nevzdali! Držím palce malinkej, aj vám! A prajem veľa zdravíčka! ❤️
Ja pri Tvojom pisani Vasho pribehu ani nedycham.Ufff.Mas uzasneho manzela.Drzte sa aj do buducna🙂
Krásne píšete
Placem ked citam vas priebeh. Mas uzasneho manzela.
Dakujem ze to takto verejne pises. Je to krasne svedectvo o tom aky je Boh velky.
Skoda ze som o tomto doktorovi nevedela, hoci neviem kolko ma rokov a ci uz robil v 2013tom. Ja som mala oligohydramnion a drzali sme sa 10tyzdnov. V 13tt zacala odtekat plodova voda a v 23tt sa maly narodil..kazdy den si spomeniem a vzdy ma vela veci zamrzi a to mame uz 2 deti a jedno z nich je chlapec 🙂.
Skláňam sa pred vašim manželom, toto je sila pravého muža, ktorá sa prejaví v tých správnych okamihoch keď už žena nevládze, tiež som nesmierne vďačná za toho môjho lebo mi bol v najťažších chvíľach obrovskou oporou ❤️ a doktor je tiež úžasny 🙏
Mám slzy v očiach 💜 tvoj muž je úžasny!
Pred 1,5rokom som sa tiež bála že čakáme postihnuté dieťatko a môj manzel povedal “keby aj tak čo? Budeme ho milovať take aké bude”
@miskamilka ja nie som tehotna a revem asi od 3 dielu
@inulienka29 tiez sme rieslili niečo podobne po testoch v 12 tyzdni, nedokazala by som to, ale moj muz aj ked je neveriaci ma vtedy povzbudil a podrzal, ze je to nase dieta, akekolvek bude, dnes mame tri zdrave deti
Začni písať komentár...
velmi dojemna cast.. aj som si poplakala (tehotenske hormony??? 🙂) mate uzasneho muza!!!