Boj o život(y) 20

Deň pred súhlasom s paliatívnou starostlivosťou som stretla nášho pána farára. 

Keď videl, v akom žalostnom rozpoložení sa nachádzam, opísala som mu zúfalý boj o život našej Sofinky. Uistil ma, že z ľudskej stránky je to veľmi ťažká situácia, ba až nepochopiteľný akt, ale z Božej strany je jedno, či človek žije jeden deň alebo 90 rokov, naším cieľom má byť dostať sa do neba. Potvrdil tým slová nemocničného kaplána. A keďže Sofinka už svoju úlohu tu na zemi zrejme naplnila, Pán Boh si ju volá k sebe do nebeskej vlasti. Pre ľudsky naozaj nepochopiteľné... Pán farár sa rozhodol následnú sv. omšu obetovať za Sofinku. 

Keď uprostred omše vyriekol danú prosbu, čím narušil nedeľný stereotyp, mala som pocit, že celý kostol sa zrazu prebudil a každý pohľadmi pátra komu patrí to malé dievčatko, ktoré zomiera. Schovávala som sa v predklone za dlhými vlasmi, inak by mi slzy zmáčali celý kabát.

Na druhý deň sme súhlasili s paliatívnou starostlivosťou. Písal sa pondelok 30.január 2017.  

Po príchode z nemocnice domov som zostala ako na ihlách v očakávaní blízkeho konca.

Sedím celý večer na telefóne, zatiaľ nikto nevolá. Je mi ale jasné, že keď si rozhadzovaním ručičiek dokázala Sofinka vytiahnuť pľúcnu ventiláciu pred štyrmi dňami, dokáže to čoskoro znovu. A to bude jej koniec ☹ Nedá sa na to prichystať. Čakanie je vyčerpávajúce... Ani neviem, či som v tú noc vôbec spala...

Na druhý deň, v utorok prichádzam popoludní do nemocnice a lekárka mi zvestuje, že Sofinka si ráno vytiahla pľúcnu ventiláciu a nezapojili ju naspäť. 

Už je to tu. Nejako skoro!

Nasadili jej len kyslíkové okuliare čakajú, čo bude ďalej. Hoci s viacerými desaturáciami, ale zatiaľ dýcha sama. Predpokladajú, že sa do večera unaví a potom... Nával na psychiku sa neskončil. Teror pokračuje.

Potešila som sa aká je šikovná, dýcha si už pár hodín sama, ale zároveň nastal neskutočný strach, čo sa stane až sa unaví... stále sedím na telefóne a čakám kedy budú volať z nemocnice... V noci znovu nemôžem spať, môžu volať v ktorúkoľvek dennú či nočnú hodinu. Pred štyrmi dňami neudýchala sama ani chvíľku, dnes si už dýcha niekoľko hodín, koľko ešte vydrží?

Na ďalší deň bežím do nemocnice hneď ráno. 

Stav je od včerajšej návštevy nezmenený, už  24-hodín dýcha sama len s kyslíkovými okuliarkami. Neuveriteľné, nechápem. Zázrak!

Bojím sa myslieť pozitívne, hocikedy sa môže situácia zvrtnúť zo sekundy na sekundu. Už sme to toľkokrát zažili. Dodávam jej pri inkubátore silu. Punkcia mozgových komôr očividne pomohla, krvácanie ustalo, stav mozgu sa nezhoršuje. Stále berie silné lieky proti bolesti. Môžem si prestrčiť ruku do inkubátora a pohladkať ju. 

"Sofi, si bojovníčka, toto musíš zvládnuť!"

Sofinka bojuje o každý jeden deň života. Naďalej dýcha len s kyslíkovými okuliarmi, nepotrebuje žiadnu ďalšiu pomoc. Upravujú jej denne tlak a množstvo kyslíka, ale dýcha sama. Vyzerá, že jej stav sa stabilizoval a začína sa zlepšovať. Verím, že prežije. Od smrti ju delili presne štyri dni! Štyri dni! Som Váha a vždy pri všetkom váham. Neviem si ani vybrať či chcem na večeru chlieb s maslom alebo masťou. Aj teraz som váhala. Vďaka Bože, že si mi dovolil narodiť sa ako váha. Zachránil si tým moje dieťa. Ak by som bola rozhodná a súhlasila ihneď s paliatívnou starostlivosťou, Sofi by už 4 dni nežila. Vtedy to neudýchala. Zrazu sa stal zázrak. Či ako to vlastne bolo, Bože?

Čakal si, kým Ti ju úplne odovzdám? Kým sa úplne odpútam a budem chcieť len to, čo je pre ňu najlepšie? Presvedčilo Ťa neuveriteľné množstvo modlitieb, ktoré za ňu ku Tebe prúdili? Rozhodol si sa ich všetky vypočuť? Alebo si spočítal preliate slzy a už si sa na ne nemohol pozerať?

Vykonal si zázrak, zachránil si dieťa, ktoré nemalo šancu prežiť. Dokázal si to niekoľko krát, už počas tehotenstva, po pôrode a teraz znovu. A ja som Ti tak málo verila... 

Dostal si nás na samé dno. Vyskúšal si ma do krajnosti. 

A potom si všetkým ukázal, kto má najväčšiu moc nad životom.

Spravil si zázrak a zachránil si Sofinku, hoci už podľa lekárov nemala šancu na život. Také sú Tvoje cesty, Pane... nevyspytateľné a plné zázrakov aj v dnešných časoch... 

Ďakujem.