Jar 2019 znamenala okrem dvoch rehabilitačných pobytov aj plánovanú hospitalizáciu na Kramároch. Od novembra 2018 sme mali stanovený termín na magnetickú rezonanciu mozgu, aby lekári skontrolovali zmeny a vedeli prípadne včas chirurgicky zasiahnuť. Všetko sme podrobili danému vyšetreniu, rehabilitácie nastavili mesiac pred a po, presúvali výlety či rodinné stretnutia len aby Sofi neochorela. Dva týždne pred narkózou totiž musí byť úplne zdravá.
Päť dní pred hospitalizáciou som dostala tekefonát z Kramárov. Majú už pár týždňov pokazený stroj, magnetické rezonancie nerobia. Keď bude stroj opravený, naplánujú nám nový termín, budú nám volať.
Krása, aké slovenské! Čakať 5 mesiacov na MRI a nakoniec nám ho aj tak zrušia. V tej chvíli som bola rada, že Sofi nie je akútny pacient, utešovala som sa, že sa nič nedeje, počkáme. Keby sa v jej hlavičke dialo niečo zlé, hádam by sme to rozpoznali.
Kedy opravia stroj, nikto netušil. Zháňala som informácie, či môžu 2ročné deti absolvovať MRI aj na inom mieste v Bratislave, podobne ako pred 2 rokmi. Vyšlo mi, že nie, predovšetkým kvôli narkóze. Upokojila som sa a rozhodla sa čakať. Asi po 2 týždňoch som už dostala informáciu, že stroj je opravený, začínajú preobjednávať stornovaných pacientov. Keď som si predstavila, koľko nás musia vopchať medzi štandardne objednaných, až sa mi zatočila hlava. Ani po mesiaci mi nikto nevolal, tak som sa rozhodla zavolať na neurológiu sama. "Áno, máme vás tu, ešte sme sa k vám nedostali." O 2 týždne som telefonovala opäť a opäť tá istá odpoveď.
No krása, a kedy sa ku nám dostanú?! Prešli 2 mesiace odkedy vykonávali opätovne MRI a po nás ani pes neštekol. Blížilo sa leto, začala som byť nervózna. Čo ak sa v tej malej hlávke predsa len niečo deje a my sa to nedozvieme včas kvôli hlúpemu odkladu MRI?
V jeden júnový deň sme boli na Kramároch na inom vyšetrení a rozhodla som sa osobne zaklopať na dvere neurologickej ambulancie. Mala som pripravenú šťavnatú reč, bola som už naozaj nahnevaná. Prešlo 7 mesiacov od pôvodného objednania a my sme ešte nemali ani len nový termín.
"Poďte dnu, pozrieme sa na to. Máme toho veľa, nestíhame… najbližší voľný termín máme na začiatok septembra, vyhovuje vám to?" Vyrazili mi dych sestrička s lekárkou. Bolo vidieť, že sa snažia, ale čas ich brzdí. Nakoniec som bola rada, že som si zahryzla do jazyka. Počítala som s tým, že mi ponúknu ešte neskorší termín vzhľadom na štandardné čakačky, tak ma september natoľko prekvapil, že som ho vzala všetkými desiatimi. Našou jedinou úlohou bolo opäť zostať zdravými 2 týždne pred narkózou.
Keby som doma čakala ana telefonát, čakám možno dodnes. A tak sme sa na MRI dostali presne 10 mesiacov od prvého objednania. Vivat zdravotníctvo!
Toto sa aj nam stalo, 3x nam rusili termin na MRI na Kramaroch. Cakala som vyse 1,5r. Vzdy nam to vsetko narusilo, aj skolku aj ine vysetrenia, vzdy ked zrusili, dostali sme dalsi o 6-7 m neskor. Nakoniec sme isli do ineho mesta, kde nas zobrali o par tyzdnov.