Boj o život(y) 6

Je november, začína zima, chlad vládne aj na nemocničnej chodbe v Ružinove. Plná očakávaní kráčam do ambulancie docenta Ferianca. Neviem, čo mám čakať- dočítala som sa všeličo, aj o jeho svojskej povahe. 

V mladom veku získať titul docenta je u nás tiež neobvyklé; robí zákroky, na ktoré si iní lekári netrúfajú, pôsobí ako slovenský doktor Haus.

Tak sa nechám prekvapiť...

Privíta ma podaním ruky. Vec taká samozrejmá a zároveň taká neobvyklá. Objasním mu moju situáciu a on mne vzájomnú dlhodobú nevraživosť s Antolskou. Škoda, že na konkurenčný boj dvoch nemocníc v hlavom meste, dopláca pacient.

Sonom skontroluje bábätko, chlapček sa má dobre, leží síce priečne, ale má ešte kopec času otočiť sa, veď je maličký. Malé ostrovčeky plodovej vody už nevyznievajú tak optimisticky, skôr doktora poteší, že má vyvinuté obličky a vodu v žalúdku, čo je dobré znamenie. Doktor mi opäť vysvetlí vážnosť situácie, podotkne, že existuje nádej na donosenie dieťaťka, ale vzhľadom na veľmi nízky prebiehajúci týždeň je táto možnosť minimálna. 

Takisto otvára otázku, či som pripravená bojovať až do konca, veď ďalšia tehotnosť môže byť perspektívnejšia...

Skúša ma zo všetkých strán, niekedy až nepríjemne, ale beriem to ako skúšku, či sa mu vôbec oplatí zaoberať sa mnou. Zatiaľ som plná odhodlania, veď drobček je bez plodovej vody ešte len 10 dní. Je to síce náročné psychicky, ale fyzicky to zatiaľ zvládam.

Zrejme ma nakoniec vyhodnotí ako perspektívnu pacientku, pretože dostávam termín do jeho  špeciálnej ambulancie, kde sa venuje mamičkám, nad ktorými už iní doktori zlomili palicu, znovu o týždeň. 

Vezmú mi teda krv na tri zápalové parametre (Čože, až tri? Čo robili celý týžden na Antolskej?!!! Nepoznali iné zápalové parametre okrem CRP???). 

Dostávam antibiotiká na dlhodobé užívanie, budem si pichať denne Fraxiparin, aby som sa vyhla trombóze a najdôležitejšie -  LEŽAŤ NONSTOP s podloženým zadkom, aby voda nevytekala von, ale aby sa držala čo najviac v brušku. 

Môžem vstať len na wc a sprchu, jesť budem tiež poležiačky. 

Jedine tak má drobček šancu prežiť.

Nebude to med lízať...

Tieto opatrenia som mohla dodržiavať už týždeň, och, škoda rečí...

Vychádzam napokon z ambulancie, prvý krát bez sĺz, ale s nádejou.