Ak dieťa nenavštevuje škôlku, je na vás, aby ste mu pripravili taký program, ktorý umožní jeho ďalší duševný aj psychický aj fyzický rozvoj. Ideálne je striedať aktivity, ktoré podporia komunikačné, psychomotorické, kognitívne, intrapersonálne a interpersonálne kompetencie. Voľný čas svojho dieťaťa môžete vyplniť aj týmito aktivitami:

Hry 

Najmä v období predškolského veku je hra nevyhnutná pre zdravý rozvoj dieťaťa.  Stimuluje a motivuje k nadobúdaniu nových vedomostí, k zbieraniu skúseností a vzájomnému prepájaniu získaných informácií. Hrou teda dieťa nielen zisťuje nové poznatky, ale nenásilnou formou sa ich učí aplikovať v rôznych životných situáciách. "Hra je cestou k sebapoznaniu, k objavovaniu samého seba, svojich možností,vlastného správania a uvedomenia si svojho miesta v kruhu ľudí z jeho najbližšieho sveta", uvádza vo svojej štúdii prof. PhDr. Mária Podhájecká, PhD.

Konštruktívne hry
Pri výbere hry treba vždy rešpektovať vekové, ale aj individuálne osobitosti. Deti v predškolskom veku obľubujú najmä konštruktívne hry. Pri týchto činorodých hrách dieťa využíva maximum svojej mentálnej kapacity a pracuje na jej rozširovaní. Medzi konštruktívne hry patrí napríklad kreslenie a maľovanie, modelovanie z plastelíny, stavanie rôznych výtvorov z papiera, kociek či stavebníc.
Úlohou rodiča pri týchto hrách je zabrániť, aby sa hra stala stereotypnou, a tým pádom pre dieťa nezaujímavou. Je preto vhodné napríklad obmieňať jednotlivé stavebnice, využívať striedavo plastelínu a inú modelovaciu hmotu, vyberať predmety v širokej farebnej škále a podobne. Týmto jednoduchým trikom udržíte záujem dieťaťa a zároveň mu poskytnete inú skúsenosť.

Fiktívne hry

Podporiť rozvoj detskej predstavivosti môžeme aj fiktívnou hrou, ktorá nastupuje okolo druhého roku života. Táto hra obsahuje fantáziu, alebo predstieranie, kedy deti dávajú sebe alebo predmetom, s ktorými sa hrajú určitú rolu. Ide v podstate o "hru na niečo", napríklad na obchod, na kuchárov, na mamu a podobne. Tento typ hry nielen rozvíja fantáziu, ale aj výrazne napomáha rozvoju komunikačných zručností a často tiež pomáha dieťaťu ventilovať napätie či stres.  

Príklady rodičovského prístupu k stimulácii:

• Chaotická stimulácia – tendencia rodičov predvádzať viacero hračiek naraz bez toho, aby mu ukázali, čo je s ňou možné robiť a nechali ho, aby si to vyskúšalo. Alebo v sociálnom kontakte striedanie väčšieho počtu ľudí v krátkom čase.
• Stimulácia s prevahou manipulácie inou osobou – rodičia hračkou manipulujú, ale nenechajú ho, aby si robilo, čo ono chce. Nútia dieťa, aby konalo tak, ako uznajú za vhodné oni. Odsudzujú dieťa do roly pasívneho príjemcu. V sociálnom kontakte by sme to mohli prirovnať k situáciám, kedy vyvíjajú aktivitu dospelí a nečakajú v komunikácii s dieťaťom na jeho reakciu a ak aj nejaká príde tak ju nerešpektujú. Napr. opýtajú sa niečo – a hneď si odpovedia alebo ani nepočkajú na odpoveď alebo reakciu dieťaťa.
• Stimulácia s možnosťou neriadenej, spontánnej aktivity – rodičia nechávajú hračky v dosahu dieťaťa dlhú dobu, aby sa s nimi hralo ako chce. V sociálnej oblasti sa to dá prirovnať kontaktu s ľuďmi, ktorí sú v blízkosti dieťaťa, reagujú na jeho správanie, ale sami komunikáciu a kontakt nestimulujú.
• Variabilná stimulácia s možnosťou vlastnej aktivity – rodičia dieťaťu hračku ukážu, ukážu mu, čo je možné s ňou urobiť a podporujú aj jeho vlastnú aktivitu. Ak v sociálnej oblasti je to podobné – dospelí aktivitu dieťaťa iniciujú a rozvíjajú. Dieťa je rešpektovaným partnerom.

Príklady stimulácie dieťaťa vo veku 3. mesiaca života.

• Pri kúpaní a zakaždým pri prebaľovaní umožníme dieťaťu dostatok pohybovej aktivity – dbáme na to, aby v miestnosti bolo primerane teplo, aby dieťatko neprechladlo. Tak často, ako je to možné nechávame dieťa nahé na podložke, aby voľne kopalo nožičkami a pohybovalo ručičkami.
  Podporujeme pohyb rúk, nôh aj hlavy stimulovaním pokožky – rozvíjame hmat dieťaťa.
  Keď je na podložke hladíme ho po celom telíčku – dbáme, aby sme mali teplé ruky a nezranili dieťatko prsteňom.
  Keď kope nožičkami pomôcť mu spolu s riekankou:
  S jednou nôžkou hore-dolu,
  s druhou nôžkou práve tak,
  a potom už hopki, cupki
  pobehám si sem a tam.
  Jemne mu trieť ručičky a skúšať pomaly tlieskať – veľmi jemne – znovu sprevádzané veršíkom:
  Ťap, ťap, ťapušky,
  išli mačky na hrušky;
  podriapali kožúšky
  povešali na vráta,
  príde drotár popláta.
  alebo
  Paci, paci, pacičky
  To sú pekné ručičky.
  Teraz je to mištička:
  Kto z nej pije? Mačička.
  Dieťatko môžeme stimulovať aj tým, že ho budeme hladiť rôznymi mäkkými tkaninami, príjemnými na dotyk, prípadne jemným pierkom – pričom pomenúvame časti tela, ktoré hladím.
  Dôležité: Sledujeme reakcie dieťaťa – pri náznaku nevôle alebo únavy prestaneme.
• Pohodlne sa posaďte do polosedu – s podopretým chrbtom a vystretými nohami. Na svoju hruď si položte svoje dieťatko (ak môžete tak, aby bolo aj ono aj vy vyzlečené – aby sa dotýkalo vašej pokožky) bruškom dole, aby malo hlavičku opretú a počúvalo vaše srdce. Jemne ho hlaďte po chrbátiku a tíško mu spievajte.
  Motivujte ho, aby dvíhalo hore hlavičku a pozrelo vám do očí. Prihovárajte sa mu tichým a upokojujúcim hlasom. Táto činnosť môže byť tiež relaxačnou pre vás oboch. Každý pokrok dieťaťa a každý úspech pochváľte a pohladkajte svoje dieťatko.
  Dieťatku sa neustále prihovárame. Dbáme na to, aby hračka bola pestrá, lesklá a dostatočne veľká.
• Dvíhanie hlavy v ľahu na brušku. Položíme dieťa na bruško a paže mu upravíme tak, aby ležali pokrčené a pritlačené k hrudi alebo trochu pod hruďou. Hlavičku dieťatku otočíme tvárou na podložku – dieťatko by malo hlavu dvihnúť. Necháme ho na brušku najmenej 2 – 3 minúty – ak je spokojné môžeme ho tak nechať aj dlhšiu dobu. Podnecujeme ho, aby dvíhalo hlavičku napr. tým, že mu vsunieme ruku pod hrudník – dlaňou smerom k hrudníku – a dvihneme hrudník asi o 5 cm, aby sa hlava nemohla dotýkať podložky.
  Dôležité: Dieťa nebude dvíhať hlavu len tak, ale preto, aby niečo zaujímavé videlo! Preto dieťa lákame niečím zaujímavým. Ešte stále v tomto období je ľudská tvár tým najväčším lákadlom pre dieťa, preto si kľakneme tak, aby naša hlava bola vo výške hlavy dieťaťa a voláme ho, aby sa na nás pozrelo. Postupne nahrádzame tvár rôznymi hračkami.
• Necháme dieťa v ľahu na brušku. Prstami a dlaňou ho jemne hladíme po chrbátiku. Druhou rukou mu mierne pritlačíme zadoček. Stimulujeme ho k dvíhaniu hlavičky. Môžeme mu pritom spievať – napr. Pásla ovečky v zelenom hájičku ....
• Pohyby hlavy pri rôznom spôsobe nosenia. Dieťatko uchopíme vo vodorovnej polohe do náručia, chrbátikom smerom hore a s hlavičkou vysunutou cez predlaktie. Nesieme ho teda v ľahu na brušku a dieťa sa tak môže lepšie rozhliadnuť. Prechádzame sa s ním takto po byte, po záhrade, po parku ... Dieťa sleduje svoje okolie a udržuje hlavičku dvihnutú a zároveň ju otáča všetkými smermi za tým, čo ho zaujíma. Táto poloha dieťa aktivuje. Poloha na chrbte ho uspáva.
• Prednožovanie. Posadíme sa na stoličku. Nastavíme paže a ruky tak, akoby sme chceli nabrať vodu zo studne. Dieťa si položíme zadočkom na svoje dlane tak, aby chrbátikom dieťa ležalo na našich oboch rovnobežne držaných predlaktiach a jeho hlavička je opretá o naše brucho. Dlaňami pohybujeme tak, že dvíhame a spúšťame panvu dieťaťa a tým dieťa dvíha a spúšťa nôžky. Dôležité je, aby sme cítili, že dieťa sa aktívne zúčastňuje a pomáha priťahovať nôžky ku brušku.

Básničky a pesničky, ktoré nám pomáhajú stimulovať dieťatko:

• poklopkávanie po chodidlách dieťatka: