🤍 Možno navonok fungujete. Viete presne, čo treba urobiť. Ale niekde medzi povinnosťami sa strácate vy. V tele sa usádza napätie, v hlave neustály vnútorný dialóg: ,,Mal som sa ozvať?" ,,Prečo to vždy skončí rovnako?" 

😮‍💨 Keď sa predsa len ozvete, často to nedopadne tak, ako by ste dúfali. Namiesto diskusie príde útok. Slová, ktoré bolia. Niekedy až pocit ohrozenia. Cena za toto „vydržanie“ sa neplatí hneď, ale postupne. Platí ju vaše telo, psychika, vzťahy. Navonok pokoj. Vo vnútri búrka. 

💡 To, čo prežívate, nie je osobné zlyhanie. 

Nervový systém si vyberá známe reakcie, nie tie najzdravšie. Opakovanie konfliktov je znak preťaženia, nie slabosti. 

Potláčanie hraníc zvyšuje dlhodobý stres v tele, aj keď si ho vedome neuvedomujeme. 

Zmena správania je možná až vtedy, keď sa cítime v bezpečí. Nie pod tlakom „mal by som“. 

🕊️ Navonok pôsobíte pokojne, schopne, „všetko zvládajúc“.

A niekde medzi kávou, povinnosťami a večerným tichom si všimnete ten známy pocit: vnútorný tlak, ktorý nikdy celkom neodíde. Je tichý. A práve preto ste si naň už skoro zvykli. Hovoríte si, že to tak má byť. Že každý si niečo nesie. Že netreba robiť z vecí „problém“. Lenže rovnaké situácie sa opakujú. Rovnaké konflikty. Rovnaké vyčerpanie. 

💪 Naučili ste sa fungovať, aj keď telo kričí napätím. Zapínate autopilota. Emócie si odkladáte na neskôr, ale to „neskôr“ nikdy nepríde. A keď sa niečo dotkne tej starej rany, opäť to vyzerá, akoby ste zlyhali, hoci len vaše vnútro hľadá, kde je bezpečie. Cena sa však neplatí hneď – platí ju telo, spánok, nervový systém, vzťahy. 

🌿 Pravda je, že to nie je vaša vina. To, čo nazývate „fungovaním“, je len múdra stratégia tela, ktoré sa kedysi naučilo prežiť. Je to vnútorný mechanizmus, ktorý vás kedysi chránil a dnes vás vyčerpáva. 

Nervový systém si pamätá preťaženie dlhšie než my vedome. Reaguje, aj keď „už je po všetkom“. 

Opakujúce sa vzorce nie sú slabosťou, ale známkou neuzavretého cyklu.