🎯 „Mám v hlave toľko plánov. Začať cvičiť, zmeniť prácu, naučiť sa odmietať… Ale stále akoby som len odkladala.“ Poznáte to? Hlavu plnú „knižiek“, ktoré čakajú, kým ich otvoríte. Ale každý deň ich len posúvate na „neskôr“. 

🕐 95% ľudí odkladá úlohy, ktoré súvisia s osobnými zmenami, kvôli strachu z neúspechu. 

🧩 Malé, konkrétne kroky zvyšujú úspešnosť dosiahnutia cieľov až o 42%. 

🧘‍♀️ Reflexia a koučovací rozhovor znižujú vnútorný stres o 30% a zlepšujú pocit kontroly nad životom. 

💬 Otázky pre vás: 

Ktorá „neprečítaná kniha“ vo vašej hlave na vás čaká najdlhšie? 

Rada by som sa s vami podelila o pár „plagátikov“, ktoré u nás v domácnosti visia a pomáhajú deťom byť samostatnejšie, mať slobodu voľby a prehľad v čase. Predovšetkým však znižujú frekvenciu okrikovania. Vďaka tomu máme doma lepšiu atmosféru a spokojnejšie deti – i rodičov. 

Pomôž mi zvládnuť to sám…

Táto myšlienka od Márie Montessori o vedení detí k samostatnosti ma nesmierne oslovuje. Nie som odborníčka na jej pedagogiku, ale so základnými prístupami som sa zoznámila. Aj v realite vidím, že deti chcú robiť veci samé, chcú sa zapájať, chcú preberať zodpovednosť. Keď môžu o niektorých veciach rozhodovať, cítia od nás dôveru a to im dáva pocit slobody a väčšej spokojnosti. Netrpia frustráciou a ľahšie potom spolupracujú aj v oblastiach, kde na výber veľmi nemajú.

Rada by som sa s vami podelila o pár ťahákov, ktoré sa nám doma osvedčili. V kúpeľni a na záchode, pri domácich povinnostiach, balení si oblečenia na dovolenku a pri sledovaní času.

V kúpeľni a na záchode

Keď okolo veku štyroch rokov začali byť deti úplne samostatné v používaní záchoda a ja som čakala, že už by mohli celý proces zvládnuť sami, nefungovalo to. Tých „záchodových“ úloh bolo tak veľa, že vždy dobrú polovicu zabudli. A tak som ich stále kontrolovala a okrikovala.