🔍 „Neviem, čo so sebou. Mám dobrú prácu, skvelú rodinu… ale necítim radosť. Len tak prežívam. Prečo?“ 

❌ Často žijeme podľa očakávaní druhých. Reagujeme automaticky, bez toho, aby sme sa zastavili a porozmýšľali, čo vlastne CHCEME. A potom sa čudujeme, prečo sa cítime prázdni, frustrovaní alebo zaseknutí. 

📌 Až 69 % ľudí nikdy nepremýšľalo nad svojím skutočným smerovaním. Pritom kladenie správnych otázok aktivuje mozgové centrá pre riešenie problémov a dáva nám pocit kontroly nad životom. 

📌 Mozog filtruje až 95 % našich rozhodnutí na autopilota. Ak nevieme, čo chceme, riadime sa návykmi, ktoré nás nikam neposúvajú. 

📌 Jasné ciele znižujú stres a zvyšujú pocit šťastia. Keď vieme, kam smerujeme, mozog uvoľňuje dopamín – hormón motivácie. Náš mozog funguje ako GPS – ak mu nezadáme cieľ, nechá sa unášať okolím a podvedomými návykmi. 

🔑 Aké otázky si môžete položiť už dnes? 

🌟 

👉 Zoberme si príklad z praxe: Žena pred 40-tkou má prácu, ktorá ju nenapĺňa, vzťah, v ktorom sa cíti stratená, a v kútiku duše túži po zmene. Ale vždy, keď si predstaví, že by niečo mala zmeniť, ozve sa v nej hlas: „A čo ak to nebude fungovať? Čo ak už nebudem ja?“ Možno sa v tom spoznávate. Je to úplne normálne. Naša myseľ a ego majú tendenciu držať sa toho, čo poznajú – je to ich spôsob, ako nás chránia. Ale v skutočnosti nás často zadržiavajú od života, po ktorom túžime. 

👣 Skutočná zmena je proces – prechádza rôznymi fázami. Začína to uvedomením a rozhodnutím. Ak si uvedomíte, že túžite po zmene, už ste spravili prvý krok! 

🧠 Náš mozog sa dokáže „preprogramovať“ – tento proces sa nazýva neuroplasticita. Zmena je teda možná v každom veku. To, že ste niečo robili istým spôsobom doteraz, neznamená, že to tak musí byť navždy. 

👩‍💼 Ľudia, ktorí zmenia svoje „kto som“ (napr. „Som nefajčiar“ namiesto „Prestal som fajčiť“), majú o 80 % vyššiu šancu na úspech. Zmena identity sa vníma ako obohatenie, nie stratenie toho, kým ste. 

🎯 Aké riešenie mal príbeh z úvodu? Použili sme metódu GROW. Definovali sme cieľ (zmena práce a zvýšenie sebavedomia). Pozreli sme sa na realitu (zdroje a obavy). Preskúmali sme možnosti (čo skúsi a aké sú prvé kroky). Záväzok k akcii (čo malé bude vykonávať každý deň). 

🧠  🪞 

💭 "Totálne som to pokazil. Určite si o mne myslia, že som neschopný."

Znie vám to povedome? Toto je klasický príklad kognitívneho skreslenia – v tomto prípade tzv. katastrofizácie. Mnohé problémy, ktoré nás trápia, neexistujú vo vonkajšom svete, ale iba v našej mysli. Automatické myšlienky, ktoré si sami vytvárame a ktoré nás brzdia v živote. 

1️⃣ 85 % vecí, ktorých sa obávame, sa nikdy nestanú. Väčšina našich negatívnych scenárov zostáva len v našej hlave. Ľudia majú prirodzenú tendenciu interpretovať situácie horšie, než aké v skutočnosti sú. 

2️⃣ „Katastrofické myslenie“ je najčastejším spúšťačom stresu. Výskum (Leahy, 2017) potvrdzuje, že keď si predstavujete najhoršie možné scenáre, vaša myseľ a telo na ne reagujú, ako by už naozaj nastali. Výsledok? Úzkosť, únava, preťaženie. 

3️⃣ Negatívne myšlienky nás robia slepými na pozitíva. Kognitívna psychológia dokazuje, že sme často zaujatí voči informáciám, ktoré podporujú naše obavy, a ignorujeme dobré veci, ktoré sa dejú okolo nás.