Predstavte si situáciu: Ona plače. On stojí vedľa nej, bezradný, a netuší, čo má robiť. Namiesto objatia povie: "A čo mám s tým teraz robiť?" 🤦‍♂️

Alebo iný príklad: On sa večer vráti neskoro domov a ona sa pýta: "Kde si bol?" On odpovie: "Zasekol som sa v práci." Lenže realita? Po práci ešte skočil na pivo. 🍺

📖 Allan & Barbara Pease v knihe Prečo muži klamú a ženy plačú odhaľujú, prečo medzi mužmi a ženami vznikajú takéto situácie – a hlavne, ako ich riešiť.

💡 Čo si z tejto knihy môžete odniesť do života?

- Zistíte, prečo ženy pri problémoch potrebujú pochopenie, zatiaľ čo muži chcú riešenia.

- Pochopíte, že klamstvá mužov často nevznikajú zo zlých úmyslov, ale z pudovej potreby vyhnúť sa konfliktu.

❌ „Musím byť neustále produktívny!“

❌ „Mala by som vyzerať dokonale každý deň!“

❌ „Keď nie som vždy pozitívny, niečo je so mnou zle!“

🏃‍♂️ Znie vám to povedome? Nerealistické očakávania sú ako tichí sabotéri nášho sebavedomia. Ak si nastavíme latku príliš vysoko, sklamanie je nevyhnutné. A keď máme zlú náladu, očakávať od seba rovnaký výkon ako v najlepších dňoch? To je ako chcieť bežať maratón so zlomenou nohou! 

💥 Romantické gestá, porozumenie bez slov, neustále nadšenie - veľa mladých ľudí, s ktorými sa stretávam majú takéto očakávania od svojho/svojej vyvolenej/ného. Keď sa však po dvoch rokoch vzťahu začali objavovať bežné konflikty a partner si občas zabudol všimnúť jej nový účes, bola presvedčená, že „to nie je ten pravý“. Aj toto je reálny prípad zo života. 

🔹 Nerealistické štandardy krásy na sociálnych sieťach vedú k zníženému sebavedomiu a depresii. 

😔 Stalo sa vám už, že po jednom neúspechu ste začali pochybovať o všetkom? Že keď niečo nevyšlo podľa plánu, premkla vás myšlienka: „Mne sa nikdy nič nepodarí…“? Naša myseľ má tendenciu generalizovať – jeden nezdar vníma ako dôkaz, že neuspejeme už nikdy. Tento jav sa nazýva kognitívna skreslená predikcia a bráni nám dosiahnuť to, po čom túžime. 

🔎 Strach zo zlyhania oslabuje výkon a kreativitu. Keď ľudia vnímajú neúspech ako hrozbu, vedie to k zníženej adaptabilite, strate sebadôvery a nižšiemu výkonu. 

🎭 Prežitie neúspechu buduje psychickú odolnosť. Ľudia, ktorí prežili neúspechy v bezpečnom prostredí (napr. v umeleckých alebo športových aktivitách), majú vyššiu sebaúčinnosť, vytrvalosť a schopnosť zvládať výzvy v iných oblastiach života. 

💪 Až 92 % ľudí vzdá svoje ciele už po prvých troch neúspechoch. A pritom práve tí, ktorí sa naučia správne pracovať so zlyhaním, dosahujú najväčšie úspechy. Mozog si pamätá neúspechy viac ako úspechy, aby nás „chránil“. To však môže viesť k sebapodceňovaniu. 

❓ Skúste tieto otázky: 

Keby neúspech neexistoval, čo by ste vyskúšali? 

✨ ✨ 

👀 Predstavte si, že každý deň nosíte neviditeľné okuliare. Tieto okuliare filtrujú, na čo sa zameriate – či už je to dobré, alebo zlé. To, na čo sa pozriete, sa vo vašom živote začne zväčšovať. Na čo sa pozeráte najviac? 

1️⃣ Váš mozog sleduje to, čím ho “kŕmite”. Opakované sústredenie na negatívne myšlienky spôsobuje zvýšenú aktivitu v časti mozgu zodpovednej za stres a úzkosť. 

2️⃣ Naša myseľ dokáže "utiecť" až 47 % času počas dňa. Ale keď ju cielene zameriate, cítite sa šťastnejší. 

3️⃣ Očakávanie formuje realitu. Keď očakávate, že niečo bude dobré, mozog začne aktivovať oblasti spojené s radosťou ešte predtým, než sa daná situácia vôbec stane. 

🌱 Príklad z praxe: Aktuálne chodím po stredných školách a spolu so žiakmi sa učíme ako si správne klásť otázky, ktoré ich zamerajú želaným pozitívnym smerom. Učia sa ako si pomôcť v budúcnosti sami. Častokrát sa zdôveria, že radi by sa naučili ako zvládať stres v domácom prostredí a naučiť sa byť viac rezistentní voči tlakom okolia. Tieto tlaky sa následne projikujú do ich života a cítia sa bezradne.