Halloween sa v Amerike teší takej veľkej obľube, že je po Vianociach druhým najkomerčnejším sviatkom.  Nie je to však žiaden moderný, a dokonca ani pôvodný americký výmysel. Jeho korene siahajú až ku starým Keltom. Ako vlastne Halloween vznikol?

Či sa nám to páči, alebo nie, Halloween sa už stal súčasťou aj našej kultúry. Zatiaľ nám ešte nezvonia pri dverách malé strašidlá, pýtajúce sladkosti, ale možno už na budúci rok tomu bude inak. Veď deti využijú každú príležitosť, ako si osladiť život!

Pozrime sa ale do histórie, aby sme neostali len pri strašení a vyrezávaní tekvíc. Tradícia osláv noci z 31. októbra na 1. novembra sa viaže na keltský sviatok Samhain. Kelti, alebo aj Galovia, žili pred dvetisíc rokmi v južných častiach strednej a západnej Európy. Ľudia, úzko spätí s prírodou verili, že v noci, ktorou sa začínal ich nový rok, miznú hranice medzi svetom živých a mŕtvych, duchovia sa vracajú na zem a živí môžu nazrieť do podsvetia. Keltskí kňazi Druidi stavali obrovské vatry, v ktorých ľudia pálili plodiny a zvieratá ako obete keltským bohom. Počas osláv nosili kostýmy zo zvieracích koží a hláv a pokúšali sa predpovedať si budúcnosť. Ohne zapaľovali aj vo svojich príbytkoch, aby ukázali cestu mŕtvym dušiam svojich blízkych, ktorí ich v tom čase mohli navštíviť. Odtiaľ pochádza tradícia zapaľovania sviečok.

Európska tradícia

V 1.storočí p. n. l. si väčšinu keltského územia podmanila Rímska ríša a keltské tradície sa začali miešať s rímskymi. Trinásteho mája roku 609 pápež Bonifác IV zasvätil rímsky pohanský chrám Pantheon Panne Márii a všetkým kresťanským mučeníkom a oslávil tak sviatok všetkých svätých. O sto rokov neskôr pápež Gregor III rozšíril zmenil slávenie tohto sviatku na 1. novembra, keď posvätil kaplnku v Bazilike sv. Petra k úcte všetkých svätých. Vplyvom kresťanstva sa tento sviatok dostal aj do keltských krajín, kde splynul s tamojšími tradíciami.  Zostalo pálenie ohňov, prezliekanie sa za svätých, anjelov a čertov. Sviatok všetkých svätých bol tiež nazývaný All-Hallows a noc pred ním sa začala nazývať All-Hallows Evening, z čoho vznikol názov Halloween.

Americká verzia

V Amerike sa vzhľadom na rôzne európske etniká a Indiánov začala objavovať iná verzia Halloweenu, a to prevažne v južných kolóniách. Susedia si tu rozprávali strašidelné príbehy o mŕtvych, tancovali, spievali. Popularitu po celej krajine získal tento sviatok až v druhej polovici 19. storočia, keď Ameriku zaplavili milióny Írov, utekajúcich zo svojej zeme pred hladomorom. Odvtedy sa Američania večer 31.októbra obliekajú do strašidelných kostýmov a deti chodia do domu k domu strašiť za sladkosti. Na začiatku dvadsiateho storočia stratil Helloween aj poslednú štipku náboženského podtextu a stal sa z neho sviatok, na ktorý Američania ročne minú okolo 6 miliárd dolárov.

Príbeh tekvice

Tradičný symbol Halloweenu majú tiež na svedomí Íri, teda skôr jeden – Jack O’Lantern. Podľa povesti to bol prešibaný lakomý opilec, ktorý vyzval diabla, aby s ním pil. No keďže nechcel platiť, presvedčil ho, aby sa zmenil na mincu. Potom ho vložil do mešca so strieborným krížom, čím znemožnil diablovi premeniť sa a ten zostal uväznený. Ako odmenu za svoje oslobodenie Jackovi sľúbil, že mu dá celý rok pokoj a keď zomrie, nevezme si jeho dušu. O rok na to Jack načapal diabla na strome, ako kradne ovocie. Ír nelenil, vyryl do kôry znak kríža a diabol bol opäť bezmocný. Musel Jackovi sľúbiť pokoj na ďalších desať rokov. 
Keď starý opilec zomrel, v nebi ho za jeho hriechy nechceli a do pekla nemohol. Diabol mu teda poslal aspoň večne tlejúci uhlík, aby si mohol svietiť na cestu.  Mŕtvy Jack ho vložil do repy a od tej doby blúdi po zemi.
Íri pôvodne vo svojej vlasti vyrezávali repu, no keď prišli v Amerike na to, že tekvica je oveľa mäkšia a je s ňou viac zábavy, na repu rýchlo zabudli. A tak sa na celom svete vyrezávajú svetlonosi z tekvíc, hoci už len málokto pozná príbeh írskeho prefíkanca Jacka O’Lanterna.