V snahe pochopiť korene umenia sa musíme pozrieť do pravekých čias. Prvé dôkazy umeleckého vyjadrenia sa nachádzajú vo forme jaskynných malieb. Tieto starodávne diela, ktorých vek sa meria desiatkami tisíc rokov, zachytávajú scény z každodenného života, zvieratá a rituály. Tieto vytvorenia nám poskytujú pohľad do mysle našich vzdialených predkov, odhaľujúc ich spojenie so svetom okolo nich. 

Medzi najčastejšie používané farby patria odtiene červenej (červená oxidová farba z hematitu), žltej (žltá oxidová farba z limonitu), hnedá (hnedejší odtiene z rôznych minerálov), čierna (uhlie) a biela (vápno).

   V druhej polovici 19. storočia starý otec Joseph Hipp (1867 – 1926), ktorý pochádzal z Günzburgu nad Dunajom, pracoval v  cukrárni a predajni sviečok v Pfaffenhofene – v obchode, ktorý neskôr sám prevzal.

   V roku 1897 sa Joseph Hipp oženil s Mariou Ostermayer, ženou z Pfaffenhofenu, a spolu položili základy rodiny s mnohými deťmi. Po narodení dcéry v roku 1898 sa im v roku 1899 narodili dvojičky, ktoré mali problémy s výživou. Ich matka mala problémy s dojčením, a preto sa ich otec rozhodol, že musí vyriešiť tento výživový problém.

   Preňho ako pre kreatívneho cukrára to nebolo veľmi ťažké. Upiekol sucháre a vyrobil z nich svoju vlastnú suchárovú múčku. Touto suchárovou múčkou obohatil mlieko, ktoré bolo následne oveľa sýtejšie. Dvojičky žili a prosperovali, rovnako ako ďalších päť detí!

   1901: Prvý výrobok. Chýr o úspechu suchárovej múčky pre deti, ktorú vyrobil manžel Márie Hipp a ktorú ona samozrejme tiež predávala v obchode, sa čoskoro rozšíril a Joseph Hipp už na začiatku 20. storočia zásoboval aj mnohých kolegov-cukrárov. Týmto spôsobom náhodou vznikla z cukrárne malá továreň na suchárovú múčku J. Hippa pre deti, ktorá sa napokon desaťročia predávala vo svojom dobre známom žlto-čiernom obale.

                              (Vďaka tejto suchárovej múčke sa na začiatku 20. storočia

                                       stal z mena HiPP názov obchodnej značky.)