🌍 🤔 

🧐 Predstavte si toto: čítate článok, ktorý dokonale súznie s vašimi názormi. Súhlasíte, prikyvujete a s radosťou ho zdieľate. Ale čo ak narazíte na názor, ktorý s vami nesúhlasí? Vaša prvá reakcia je asi obrana – „to nemôže byť pravda“ – a automaticky hľadáte, prečo by ten druhý názor mal byť chybný. Je to bežné, prirodzené... a tiež súčasť kognitívnej disonancie. 

🙍‍♀️ Poznáte ten pocit frustrácie, kedy máte s kolegami úplne odlišné názory na to, čo by ste mali spraviť ďalej pri riešení problému? To vnútorné pnutie, ktoré sprevádza myšlienky, že by ste ich mali presvedčiť o vašom riešení? 

💡 Podľa štúdie Festingera (1957) sa ľudia prirodzene vyhýbajú informáciám, ktoré sú v rozpore s ich presvedčením, a uprednostňujú tie, ktoré ich podporujú. Máme tendenciu vyhľadávať informácie, ktoré potvrdzujú naše presvedčenia. Ľudia tak často ignorujú fakty, ktoré by im mohli pomôcť lepšie sa rozhodovať. Tento rozpor medzi „realitou“ a našimi presvedčeniami nás doslova psychicky vyčerpáva. Preto sa často radšej bránime, než by sme zmenili názor. 

🌀 Aj keď majú ľudia rovnaké fakty, interpretujú ich podľa svojich vlastných názorov. 

🔒 Kognitívna disonancia nás môže podvedome viesť k obrane „starých právd“, aj keď nové dáta jasne dokazujú opak.