🧠 

💼 Vyštuduj, zamestnaj sa v štátnej správe, vydaj/ožeň sa, maj deti a choď do penzie. Tradičný model života sa aj v súčastnom dynamickom a rýchlo meniacom sa svete je predkladaný ako záruka spokojnosti. 

🌀 Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo je pre náš mozog jednoduchšie "ísť s prúdom" a prijať názory, ktoré sú bežné okolo nás? To, čo nazývame kognitívnou bublinou, je v skutočnosti prirodzený proces. Náš mozog preferuje pohodlie a jednoduchosť – preto sa často necháme unášať trendmi a verejnými názormi. 

📚 Sme náchylní k vytváraniu názorov, ktoré zodpovedajú tomu, čo už vieme, čo vedie k prehliadaniu iných perspektív. 

🔍 Potvrdenie našich presvedčení je pre mozog príjemné. Tento fenomén nazývame "kognitívne skreslenie" – keď sa zameriavame iba na informácie, ktoré podporujú naše postoje. 

🌍 Ak sa snažíme vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a skôr hľadať rozdielne názory, zlepšuje to naše schopnosti riešiť problémy a prijímať vyváženejšie rozhodnutia. 

🧠  🪞 

💭 "Totálne som to pokazil. Určite si o mne myslia, že som neschopný."

Znie vám to povedome? Toto je klasický príklad kognitívneho skreslenia – v tomto prípade tzv. katastrofizácie. Mnohé problémy, ktoré nás trápia, neexistujú vo vonkajšom svete, ale iba v našej mysli. Automatické myšlienky, ktoré si sami vytvárame a ktoré nás brzdia v živote. 

1️⃣ 85 % vecí, ktorých sa obávame, sa nikdy nestanú. Väčšina našich negatívnych scenárov zostáva len v našej hlave. Ľudia majú prirodzenú tendenciu interpretovať situácie horšie, než aké v skutočnosti sú. 

2️⃣ „Katastrofické myslenie“ je najčastejším spúšťačom stresu. Výskum (Leahy, 2017) potvrdzuje, že keď si predstavujete najhoršie možné scenáre, vaša myseľ a telo na ne reagujú, ako by už naozaj nastali. Výsledok? Úzkosť, únava, preťaženie. 

3️⃣ Negatívne myšlienky nás robia slepými na pozitíva. Kognitívna psychológia dokazuje, že sme často zaujatí voči informáciám, ktoré podporujú naše obavy, a ignorujeme dobré veci, ktoré sa dejú okolo nás.