Milé ženy,

ako možno viete, v sobotu 11.10. sa Vysmiata Duša Mamky ukázala na konferencii Slovenských dúl. Bola som tam tiež a odniesla som si okrem iného aj nový kúsok seba.

Na konferenciu som sa prihlásila ešte začiatkom tohto roka. Netušila som do čoho idem, nemala som predstavu, resp. tá, ktorú som mala, sa mi veľmi nepozdávala (necítim sa dobre v úlohe aktívneho vyhľadávača nových kontaktov a pracovné konferencie sú pre mňa naozaj vyčerpávajúce). Občas sa napriek tomu takto hecnem a posuniem samu seba na hranicu svojej komfortnej zóny, aby som ju prípadne aj jemne prekročila. Čo ak za hranicou nájdem niečo naozaj pekné a zaujímavé? 🤷

V sobotu ráno som teda s veľkou modrou ikea taškou plnou informačných a iných materiálov dorazila na miesto. Spotená som bola už vtedy. Stupňovalo sa to postupne ako som uvidela ten malý stolík, na ktorý som mala reprezentatívne naaranžovať naše kontrastné kartičky, letáky, merch a nejaké tie vecičky, aby to aj pekne vyzeralo. Bola to výzva. Zvládla som ju (hovorím si ja). Stôl sa mi podarilo ako-tak dokončiť, s roll-upom som si nechala pomôcť (áno Kati, musela som 😀) a spokojne som si šla pre kávu. 

Stačilo málo - oslovila ma dáma s láskavým pohľadom od stola vedľa, Lucia z projektu Tanana. Aj ona prišla s veľkou modrou taškou. Žiadne veľké debaty na začiatok, len zopár viet o taške. A mne bolo zrazu dobre. Už som tam nebola sama. To bola jedna veľká téma v mojom vnútri.

Téma číslo dva sa postupne rozpustila tiež - ja som tam predsa neprišla prednášať ako odborný garant a ako som neskôr zistila, nebola som zďaleka jediná nesvoja z kontaktu s novými ľuďmi.