👀 „Zajtra už fakt začnem. Menej prokrastinovať. Viac spať. Viac si veriť. Menej sa stresovať…“ Poznáte to? A potom príde ďalší deň a vy zase odpovedáte na správy namiesto meditácie, jete rýchlo a v strese, a večer sa trestáte, že "ste to zase nedali". 

🎯 Kniha Žijte svůj nejlepší život od Stuarta Farrimonda je presne ten typ čítania, ktoré otvorí oči – ale nie suchou teóriou. Je to mix praktickej psychológie, neurovedy a každodenného zdravého rozumu, podaný v jednoduchých vetách a farbných diagramoch. 

🔎 Dozviete sa napríklad:

Prečo je náš mozog lenivý (a že to nie je vaša vina!)

Ako funguje rozhodovanie – a prečo nás vyčerpáva viac, než si myslíme

Prečo sú rána kľúčové pre náš výkon aj náladu

🤯 Prídete domov po náročnom dni. Partner vám len letmo odpovie a tvári sa akosi odmerane. Cítite tlak na hrudi, myseľ vám zaplavia myšlienky: „Urobila som niečo zlé? Prečo je taký chladný?“ Tieto emócie nie sú „pravda“, ale len interpretácia vášho mozgu. Mozog sa snaží pochopiť, čo sa deje okolo vás – ale nie vždy trafí do čierneho. Emócie nie sú realita, sú len odhadom. 

🧠 Mozog predpovedá emócie skôr, ako si ich uvedomíte. Mozog nečaká na realitu – on ju vytvára na základe minulých skúseností. Preto často reagujete skôr na svoje očakávania než na skutočnosť. 

🏃‍♂️ Fyzický stav ovplyvňuje psychiku viac, než si myslíte. Keď sa ľudia cítia unavení alebo hladní, ich mozog interpretuje bežné situácie ako ohrozenie. To znamená, že obyčajná poznámka od šéfa vám môže znieť ako kritika, hoci ju tak vôbec nemyslel. 

🏷️ Názvy emócií menia ich intenzitu. Keď presne pomenujete, čo cítite („Cítim frustráciu, lebo mám očakávania“ namiesto „Som nahnevaný“), váš mozog zníži stresovú reakciu. 

🔎 Otázky, ktoré si môžete položiť: 

Ako často beriete emócie ako „pravdu“, namiesto toho, aby ste ich overili? 

🌟 Stojíte pred dôležitým rozhodnutím. Napríklad či prijať novú pracovnú ponuku, začať podnikať, alebo ukončiť vzťah, ktorý vás dlhodobo nenapĺňa. Ak nemáte jasnú predstavu o tom, kým chcete byť, rozhodovanie je náročné. Ale ak viete, aký život chcete žiť, rozhodnutia prichádzajú prirodzenejšie. 

📌 Ľudia, ktorí majú jasnú predstavu o svojej budúcej identite, sú rozhodnejší, sebavedomejší a zažívajú menej úzkosti pri rozhodovaní. 

📌 Sebareflexia a vedomé rozhodovanie znižujú stres a zvyšujú životnú spokojnosť. 

📌 Keď konáme v súlade s tým, kým chceme byť, sme šťastnejší. Podľa pozitívnej psychológie sa naša spokojnosť zvyšuje, keď sú naše činy zosúladené s našimi hodnotami. 

❓ Otázky pre vás: 

Aký človek chcete byť o 5 rokov? 

🚴‍♂️ Predstavte si, že sa učíte niečo nové. Prvé pokusy sú katastrofa. Akoby váš mozog bojoval proti vám, horí, svaly protestujú, balans neexistuje. Keď robíme niečo prvýkrát, náš mozog musí doslova vyšliapať novú neuronálnu diaľnicu. To stojí veľa energie. Ak túto cestu nepoužívame, zostane zarastená a učenie sa nám vždy zdá náročné. Mozog si totiž vyberá najľahšiu cestu – tú, ktorú pozná najlepšie. 

1️⃣ Neuróny, ktoré spolu “horia”, spolu aj zostávajú prepojené. Ak niečo robíte pravidelne, mozog si zvykne a prestane sa “brániť”. 

2️⃣ Mozog sa učí najlepšie v krátkych dávkach. 20-minútové bloky učenia sú účinnejšie ako dlhé maratóny. 

3️⃣ Chyby sú super. Keď urobíte chybu a opravíte ju, mozog si rýchlejšie zapamätá správny spôsob. Navyše, emocionálne prepojenie s učením výrazne zlepšuje zapamätanie. 

🤔 Otázky na zamyslenie: 

Ktorá nová zručnosť by vám najviac pomohla v živote? 

📻 Predstavte si, že máte v hlave rádio. Hrá 24/7, ale vy si môžete vybrať, ktorú stanicu budete počúvať. Či si pustíte „Som dosť dobrý/á“, alebo „Nikdy sa mi to nepodarí“. Práve toto rádio rozhoduje o tom, ako žijete svoj život. 

🎙️ Ak vám prehráva pieseň: „Nie som dosť dobrý, nikdy sa mi to nepodarí.“, tak každý deň týmto myšlienkam budete veriť viac a viac, až si ich podvedome potvrdíte v realite. Nedostane sa vám povýšenie, lebo sa neozvete. Vaše vzťahy a práca budú stagnovať stagnovať, lebo sa budete báť nových výziev. 

🔮 Ak veríte, že neuspejete, podvedome robíte rozhodnutia, ktoré to potvrdia. Tento jav sa nazýva sebanaplňujúce sa proroctvo. Mozog nevie rozlíšiť realitu od predstavy. Vizualizácia úspechu aktivuje v mozgu tie isté centrá ako reálny úspech. 

🧪 Placebo efekt platí nielen pri liekoch, ale aj v živote. Ak človek verí, že mu niečo pomôže, telo aj myseľ sa prispôsobia tejto viere. 

📉 Negatívne myšlienky znižujú výkon. Ľudia, ktorí si pred testom neverili, dosahovali horšie výsledky ako tí, ktorí sa povzbudzovali. 

❓ otázky, ktoré vás posunú vpred:

🎓 Ako sa stať lepšími vďaka vlastnému mozgu? 🧠 

🛣️ Pamätáte si na situácie, keď ste sa museli naučiť niečo nové? Spočiatku to bolo pomalé a neprirodzené. Predstavte si, že váš mozog je ako cesta cez les. Keď ňou prejdete raz, vytvorí sa úzka cestička. Ale ak tadiaľ prejdete znovu a znovu, postupne sa zmení na širokú, pevne vyšľapanú trasu. Presne tak funguje učenie – vaše myšlienky „šliapu“ cestičky medzi synapsiami v mozgu. A keď sa tieto synapsie obaľujú myelínom (takou tukovou izoláciou), cesta sa stáva rýchlejšou, efektívnejšou a stabilnejšou. 

💡 Opakovanie je matkou učenia. Štúdie ukazujú, že pravidelným opakovaním rovnakého úkonu podporujete tvorbu myelínu, čo urýchľuje proces učenia. Choďte na kvalitu, nie kvantitu. 

🏃‍♀️ Pohyb stimuluje tvorbu látok podporujúcich tvorbu myelínu – skúste krátku prechádzku pred učením. 

🛌 Pauza nie je len oddych – je to čas, keď váš mozog tvrdou pracou upevňuje, čo ste sa naučili. Pri spánku sa zlepšuje schopnosť mozgu zapamätať si nové veci a posilniť už naučené spojenia. 

🕒 Príklad z praxe: „Snažím sa naučiť nový jazyk, ale mám pocit, že sa to nikam nehýbem.“ Znie vám to povedome? V rôznych obmenách sa to objavuje pri ťažkostiach s učením sa. Náš mozog sa rýchlo unaví, spotrebuje totiž až 20% energie a preto sa veľmi rýchlo "preťaží". Existuje tzv.Pomodoro technika, ktorá funguje s princípom tohto neuro-faktu: po 25-minút učenia/práce nasleduje 5-minútová prestávka.