🔹 Predstavte si, že sedíte v práci na porade. Váš nápad je dobrý – ale neozvete sa. V hlave sa ozve hlas: „Aj tak to nebude stať za nič.“

Tento hlas nie je váš. Je to hlas minulosti – rodiča, učiteľa či autority, ktorý vás kedysi naučil pochybovať o sebe. Dnes však už nie ste dieťa. Ste dospelý, ktorý môže vziať zodpovednosť a naučiť sa dôverovať sebe. Tento scenár sa opakuje vo vzťahoch, v rodine aj pri rozhodnutiach o sebe. A koreň? Nedôvera vo vlastnú hodnotu, ktorá sa často formuje už v detstve. 

🔎 Nedôvera voči sebe má korene najčastejšie v prvých 7 rokoch života, keď si dieťa tvorí základné presvedčenia o sebe. Dieťa sa učí dôverovať sebe na základe toho, ako mu rodičia zrkadlia jeho schopnosti a to sa nazýva „reflexívne sebapoznávanie“. 

🔎 Mozog má tendenciu hľadať potvrdenia pre to, čomu veríme. Preto sebakritika živí samú seba. 

🔎 Vnútorný kritik je často len naučený hlas z minulosti, nie realita dnešk Mozog sa dokáže „preprogramovať“. Čím viac trénujete nový spôsob myslenia, tým silnejšou sa stáva nová neurónová dráha. 

❓ Otázky na zamyslenie: