✨ Kedy ste sa naposledy pohádali na Facebooku alebo doma s partnerom? Možno to začalo nevinnou vetou a skončilo tým, že ste si vynadali alebo urazili jeden druhého. A pritom ste možno vôbec nehovorili o tom, o čo išlo na začiatku… Na obrázku vidíte pyramídu nesúhlasu – od urážok až po najsilnejšiu formu argumentácie. Čím vyššie sme, tým múdrejšie komunikujeme a tým väčšiu šancu máme, že sa druhý človek cíti rešpektovaný a otvorený diskusii. 

🔬 Konflikty v partnerských vzťahoch sa najčastejšie zhoršujú kvôli „reagovaniu na tón“, nie na podstatu. 

🔬 Ľudia, ktorí pri hádkach dokážu argumentovať cez fakty a nie cez útoky, majú až o 40% vyššiu šancu udržať vzťah dlhodobo stabilný. Pozornosť zameraná na riešenie (solution-focus) aktivuje mozgové centrá kreativity viac než opakované rozoberanie problému. 

🔬 Pri hádkach, kde sa používajú invektívy a ad hominem, sa aktivuje amygdala (centrum hnevu a strachu), čo blokuje logické myslenie a riešenie problému. 

🎯 Otázky pre vás: 

Čo je pre vás najväčším spúšťačom stresu v bežnom dni? 

👉 Predstavte si, že sedíte s partnerom pri večeri a chcete vysvetliť, prečo sa cítite nedocenení. Hneď spustíte argumenty: „Ty nikdy… Ty vždy…“ A partner? Okamžite sa stavia do obrany. O pár minút ste obaja v špirále útokov a výčitiek. Unavené hlasy, žiadna dohoda, zlé emócie. Znie vám to povedome? 

💡 Až 70 % úspešných vyjednávaní vzniká, keď sa partneri zamerajú na spoločné ciele, nie rozdiely. „Obaja chceme, aby nám doma bolo dobre.“ 

💡 Otázky aktivujú u druhej strany pocit rešpektu a spolupráce, čo zvyšuje dôveru. „Čo by ti pomohlo, aby si sa cítil lepšie?“ 

💡 Argumenty samé o sebe nezvyšujú úspešnosť dohody, skôr vytvárajú napätie. Obrana–útok spúšťa stresovú reakciu v mozgu, zatiaľ čo spoločná reč a otázky podporujú uvoľňovanie oxytocínu – hormónu dôvery. 

💬 Otázky pre vás: 

Čo by sa zmenilo, keby ste namiesto argumentu položili otázku? 

🤯 Už ste si niekedy uvedomili, že najväčšia časť nášho sveta sú veci, ktoré ani len netušíme, že nevieme? Pravda vo vzťahoch často nie je o tom, KTO má pravdu, ale ČO nevidíme. Keď počúvate namiesto rád, menia sa vzťahy. 

1️⃣ Ľudský mozog denne spracuje až 34 GB informácií, ale vedome si ich vybavíme len zlomok. 

2️⃣ Čím menej toho vieme, tým viac máme pocit, že vieme všetko. 

3️⃣ Ľudia, ktorí si priznajú, že niečo nevedia, sú otvorenejší k učeniu a robia múdrejšie rozhodnutia. Pokora v poznaní spojená s vyššou emocionálnou inteligenciou a lepšími vzťahmi. 

❓ Otázky pre vás: 

Kde vo vašom živote máte pocit, že „viete všetko“? 

🖼 Pamätáte si rozprávku o Jankovi a Marienke? V našom bežnom živote je tým perníkovým domčekom často komfortná zóna. Je sladká, bezpečná, ale… nikdy nás neposunie vpred. 

🔍 85% ľudí ľutuje nie to, čo urobili, ale to, čo nikdy neskúsili. 

🔍 Malé kroky mimo komfortnej zóny zvyšujú sebavedomie až o 40%. 

🔍 Ľudia s jasným plánom osobného rozvoja majú o 60% vyššiu životnú spokojnosť. 

❓ Otázky pre vás: 

Keby ste sa nebáli, čo by ste urobili inak? 

👉 Predstavte si: On dostane ponuku v zahraničí. Ona má rozbehnutú kariéru doma. Rozhodnutie nie je o tom, kto má lepšiu prácu, ale čo je pre oboch dôležitejšie v živote. Nie je to ľahká otázka. Vzťahy často stoja pred voľbou: kto sa posunie kariérne, kto na chvíľu ustúpi… a hlavne – ako to urobiť tak, aby sa z toho nestal nekončiaci boj. 

🔬 Páry, ktoré o kariérnych rozhodnutiach otvorene diskutujú, vyhýbajú dlhodobému resentimentu a majú vyššiu spokojnosť vo vzťahu. 

🔬 Ženy častejšie ustupujú v prospech partnerovej kariéry, čo však môže viesť k strate sebahodnoty a nespokojnosti, ak chýba dohoda a rešpekt. 

🔬 Existuje tzv. work-family enrichment, keď jeden partner cíti podporu v práci, pozitívne to ovplyvňuje aj jeho vzťah. 

💬 Otázky pre vás: 

Ak by ste nemali strach, aké rozhodnutie by ste si vybrali? 

👉 Predstavte si, že kolegyňa v práci vám zakaždým povie: „Ty si taký lenivý, nikdy nič nedokončíš.“ A pritom sama nedokončuje projekty, posúva termíny a bojuje s disciplínou. Je možné, že nehovorí o vás, ale o sebe? Áno. Volá sa to projekcia. Keď na druhých premietame to, čo cítime, myslíme či sa bojíme my sami. 

1️⃣ Freud ako prvý pomenoval projekciu ako mechanizmus, ktorým si chránime ego. Prenášame na druhých to, čo nechceme vidieť sami v sebe. 

2️⃣ Projekcia je častým zdrojom konfliktov vo vzťahoch, pretože skresľuje realitu. Ľudia, ktorí často projektujú, majú väčší problém vo vzťahoch, častejšie totiž nesprávne čítajú úmysly iných. 

3️⃣ Ľudia, ktorí si uvedomujú svoje projekcie, majú vyššiu emočnú inteligenciu a menej sa hádajú. 

🎯 Otázky pre vás: 

Čo vám najviac prekáža na druhých? 

❌ Stalo sa Vám niekedy, že ste niečo chceli zmeniť – vo vzťahu, práci alebo doma – a namiesto riešenia ste si v hlave povedali: „To u nás nebude fungovať.“ „Moja skúsenosť hovorí niečo iné.“ „Robíme to takto vždy.“. Úprimne. Všetci to robíme. Ale rozdiel je v tom, čo s tým spravíme potom. 

💡 Ľudia prirodzene prechádzajú fázami zmeny. Výhovorky sú signál, že ešte nie sme pripravení, ale práve vtedy je priestor na rast. Až 80% ľudí pri zmene preceňuje riziká a podceňuje prínosy. 

💡 Mozog má tendenciu vyhľadávať potvrdenie vlastných názorov („confirmation bias“). Preto si hľadáme výhovorky, aby sme nemuseli meniť status quo. Opakovaná výhovorka posilňuje neurónové spojenia, takže náš mozog si „zvykne“ sabotovať nás. 

💡 Až 70% pracovníkov, ktorí používajú výhovorky, prežíva vyššiu mieru stresu a nižšiu spokojnosť so životom. Tí, ktorí pravidelne reflektujú a spochybňujú vlastné presvedčenia, sú až o 23% úspešnejší pri dosahovaní cieľov. 

❓ Otázky pre vás: 

Akú výhovorku používate najčastejšie? 

👉 Premýšľali ste niekedy, čo vlastne znamená múdrosť? Nie je to len o veku ani o množstve kníh, ktoré ste prečítali. Skutočná múdrosť sa rodí zo života, z chýb a z ochoty učiť sa z nich. 

💡 Múdrosť zahŕňa schopnosť vidieť veci z viacerých uhlov pohľadu, nie len z jedného. Múdrosť sa spája s *odolnosťou voči stresu a schopnosťou vidieť veci z viacerých uhlov pohľadu. 

💡 Múdri ľudia dokážu lepšie zvládať konflikty, lebo používajú nadhľad a empatiu. Múdrosť súvisí s emočnou reguláciou a empatiou. 

💡 Múdrosť nie je cieľ, ale proces. Najviac sa učíme práve z chýb a kríz, ktoré zvládneme. Mozog sa vďaka chybám učí rýchlejšie a efektívnejšie. Preto sú pády vlastne cestou k múdrosti. 

🔑 Otázky pre vás: 

Aká chyba z posledného mesiaca vám dala najväčšiu lekciu? 

😅 Možno to poznáte aj vy … Jeden kolega v práci má pocit, že všetko vie najlepšie (aj keď realita je iná). A vy sami občas pochybujete, či ste dosť dobrí – aj keď Vám výsledky hovoria pravý opak. Pravda je taká, že oboje je úplne normálne. Volá sa to „syndróm gaučového trénera“ (keď sebavedomie predbehne schopnosti) a „syndróm podvodníka“ (keď schopnosti predbehnu sebavedomie). 

📚 Až 70 % úspešných ľudí prežije niekedy syndróm podvodníka. 

📚 Sebavedomie často neodráža skutočné schopnosti. Nadhodnocujú ho hlavne privilegované skupiny (gaučoví tréneri). Sebavedomie niekedy rastie rýchlejšie než schopnosti (Dunning-Kruger efekt). 

📚 Až 58 % lídrov priznáva, že si niekedy neverili, aj keď ich tím v nich mal dôveru. 

❓ Otázky pre vás: 

V ktorej situácii sa cítite viac ako „gaučový tréner“? 

🤔 Zamysleli ste sa niekedy, prečo siahate po jedle, aj keď nie ste hladní? ,,Večer otvorím chladničku 10-krát... nehľadám jedlo. Hľadám kľud." 

🧠 Emočné jedenie je jedným z najčastejších coping mechanizmov. Až 75% ľudí jedáva z emócií, nie z hladu. 

🧠 Náš mozog si vytvára návykové spojenie medzi jedlom a úľavou od stresu – aktivuje dopamín. 

🧠 Sebauvedomenie je kľúčom k zmene. 15 minút reflexie denne znižuje emočné jedenie o 40%. 

💬 Otázky pre vás: 

- Čo práve teraz skutočne potrebujete, ak to nie je jedlo?

😅 Možno poznáte niekoho, kto vždy tvrdí, že má pravdu – či už ide o malý detail v rozhovore, alebo o veľkú životnú filozofiu. Ak nie, možno to je práve vy. Vždy chcete, aby ľudia videli veci vašimi očami a neviete si predstaviť, že by ste mohli byť niekedy na omyle? 

🤔 Ľudia s pevnými "pravdami" majú často nižšiu schopnosť prispôsobiť sa zmenám, čo môže viesť k stagnácii v osobnom aj profesionálnom živote. 

🤔 Každý má svoje "pravdy", ktoré sú formované jeho skúsenosťami a hodnotami, ale flexibilita v myslení vedie k lepším rozhodnutiam. 

🤔 Ľudia, ktorí sa cítia byť neustále vo "vojne" s inými názormi, môžu pociťovať väčší stres a zníženú kvalitu medziľudských vzťahov. 

🧠 Otázky, ktoré vám pomôžu: 

- Aké by to bolo prijať, že iný názor môže byť rovnako platný ako ten váš? 

🧘‍♂️ Chcete sa cítiť silní a sebavedomí, ale nie egoistickí? Chcete rásť a napredovať, ale nechcete sa stratiť v ilúzii dokonalosti? Potom sa poďme pozrieť, čo znamená zóna sebavedomej pokory a ako sa tam dostať! 

💪 Sebavedomá pokora nie je o tom, že sa znižujeme pred ostatnými. Je to o vyváženej sebaúcte, ktorá nám umožňuje rásť a zároveň sa učiť z chýb. 

💪 Ľudia, ktorí sa nachádzajú v zóne sebavedomej pokory, majú vyššiu schopnosť učiť sa a vytrvať v náročných situáciách. 

💪 Základom tejto zóny je schopnosť prijímať kritiku bez toho, aby to ovplyvnilo našu hodnotu ako osoby. Je to signál zrelosti. 

💡 Otázky, ktoré vám pomôžu v tejto oblasti: 

- Aké sú vaše silné stránky, ktoré ste doteraz možno ignorovali? 

😅 Predstavte si, že sa učíte niečo nové – napríklad šoférovať, nový jazyk alebo aj len zvládať konflikty doma. Najprv urobíte chybu (ajau, nevyšlo to). Potom príde chvíľa, kedy si poviete: „Čo sa tu vlastne stalo?“ A až následne príde moment AHA: „Takto to už nabudúce urobím inak.“ 

🔬 Ľudia, ktorí si po chybe doprajú chvíľu na reflexiu, zlepšujú svoje výsledky až o 20%. Učenie je cyklus skúseností → reflexie → učenia → skúšania. Bez reflexie sa z chýb nepoučíme. 

🔄 Mozog si pamätá omyly silnejšie než úspechy. Práve chyby sú preto najlepším trénerom. 

💡 Ľudia s „rastovým nastavením“ berú chyby ako príležitosť, vďaka čomu sa učia rýchlejšie a efektívnejšie. Robíme najviac chýb práve vtedy, keď sme najbližšie k pochopeniu – teda chyby sú dôkazom rastu. 

❓ Otázky pre vás: 

Čo vám vaša posledná chyba ukazuje? 

👂 Stáva sa vám, že niekedy v hlave stále počujete slová niekoho iného – rodiča, partnera, kolegu alebo priateľa? Možno sa to deje bez toho, aby ste si to uvedomovali… A potom sa pýtate: „Prečo sa cítim tak, ako sa cítim?“ 

🧠 Kognitívna disonancia nastáva, keď sa naše presvedčenia a správanie dostanú do konfliktu. Často nám to spôsobuje úzkosť, ktorá nás vedie k tomu, že preberáme názory iných, aby sme sa vyhli stresu. 

💬 Keď sa rozhodujeme pod tlakom okolností, naše rozhodnutia sú často menej objektívne a vedú k väčšej nespokojnosti. 

🤔 Náš mozog sa zameriava na to, čo je negatívne. Tieto myšlienky môžu zasahovať do našich rozhodnutí a cítenia, aj keď to často nevieme. Presvedčenia ovplyvňujú naše rozhodovanie. Ak veríte, že niečo nezvládnete, už to môže byť dôvod, prečo sa tomu vyhýbate. 

💭 Otázky na zamyslenie: 

Aké presvedčenia mátem o sebe, ktoré nie sú vaše? 

👉 Vidíme susedov s novým autom, kolegyňu s dokonalým manželom na fotkách, kamaráta na dovolenke pri mori… A v hlave blikne: „Oni sa majú lepšie ako ja.“ Toto je práve tá pasca porovnávania. Vidíme len ilúziu, nie realitu. 

🧠 Ľudia často porovnávajú svoj „vnútorný svet“ s „vonkajším obrazom“ iných, čo je nefér súboj. Mozog má prirodzený sklon zveličovať cudzie úspechy a podceňovať vlastné. Kedysi to pomáhalo prežiť, dnes nás to často zraňuje. 

🧠 Sociálne siete dokázateľne zvyšujú pocity závisti a nespokojnosti, ak ich používame pasívne. Čím viac času tam trávime, tým menej sa cítime šťastní. 

🧠 Najdlhšia štúdia o šťastí (Harvard, 80 rokov) ukazuje, že najviac nás robia šťastnými vzťahy, nie majetok. 

❓ Otázky pre vás: 

Čo vo vašom živote by si zaslúžilo viac vďačnosti? 

👉 „Prídem domov z práce a hneď bežím variť, riešim úlohy s deťmi, potom rýchlo prať, a zrazu je 23:00… a ja som neurobila nič pre seba. A tak je to každý deň.“ 

🚶‍♀️ Pravidelné mikro-pauzy počas dňa zvyšujú produktivitu až o 20%. Mozog potrebuje na regeneráciu mikroprestávky každých 90 minút, inak klesá výkonnosť. Chronický stres oslabuje imunitu, čo priamo vplýva na počet prechladnutí či vyčerpanie. 

🚶‍♀️ Až 60% ľudí, ktorí nemajú jasné hranice medzi prácou a osobným životom, trpí vyhorením. 

🚶‍♀️ Rovnováha nie je statická, mení sa podľa životnej fázy. To, čo fungovalo pred rokom, nemusí fungovať dnes. 

❓ Otázky pre vás: 

Keby ste mali 30 minút denne len pre seba, ako by ste ich využili? 

💡 Zmysel totiž nepadá z neba. Objavuje sa vtedy, keď žijeme v súlade so svojimi hodnotami, nie s tým, čo od nás chcú druhí. 

🔎 Ľudia s jasnými hodnotami majú nižšiu mieru vyhorenia a lepšiu psychickú odolnosť. 

🔎 Zmysel života má silnejší vplyv na spokojnosť ako samotný úspech či peniaze. Zmysel v živote chráni pred vyhorením a dokonca posilňuje imunitný systém. 

🔎 Prirodzene vyhľadávame činnosti, ktoré sú v súlade s našimi hodnotami, preto sa pri nich čas akoby „stráca“. 

❓ Otázky pre vás: 

Ktorá hodnota je pre vás taká dôležitá, že by ste ju nevymenili za nič? 

➡️ Sedíte doma večer po práci. Chceli by ste si oddýchnuť, ale v hlave vám bliká ako červená kontrolka: nezavolali ste mame, nedokončili ste prezentáciu, prádlo je stále v práčke a ešte aj tie e-maily. Nie je to o tom, že ste neschopní. Je to o tom, že mozog nedokáže ,,zatvoriť" otvorené slučky. Tento fenomén psychológovia volajú Zeigarnikovej efekt – náš mozog si oveľa viac pamätá nedokončené úlohy než tie hotové. 

🔎 Až 80% ľudí má v hlave minimálne 5 nedokončených úloh, ktoré im odoberajú mentálnu energiu. 

🔎 Aj 5 minút venovaných malej úlohe dokáže znížiť hladinu stresového hormónu kortizolu. Naša pracovná pamäť unesie naraz len 4 – 7 aktívnych myšlienok. Všetko ostatné vytvára preťaženie a úzkosť. 

🔎 Ľudia, ktorí si denne zapisujú úlohy, majú o 30% lepšiu spánkovú kvalitu. Už len to, že úlohu napíšeme na papier, znižuje stresový kortizol, lebo mozog vníma, že vec je „pod kontrolou“. 

❓ Otázky pre vás: 

Čo je dnes jedna vec, ktorú by ste mohli dokončiť, aby ste sa cítili lepšie? 

🔹 Predstavte si situáciu: Po práci prídete domov unavení. Partner sa vás spýta nevinnú otázku „Kedy bude večera?“ A zrazu vybuchnete. Nie preto, že otázka bola zlá. Ale preto, že celý deň ste v sebe dusili napätie. Väčšina z nás nemala nikdy tréning, ako narábať so svojimi emóciami. Už ako deti sme počúvali: „Nerev.“

„Nezlosti sa.“ „To prejde.“ A tak sme sa naučili pocity potlačiť. 

🔎 Emócia v tele fyziologicky trvá v priemere len 90 sekúnd. Zvyšok je to, čo si o nej rozprávame v hlave. 

🔎 Potláčané emócie sa ukladajú do tela a môžu sa prejaviť ako únava, bolesti či stresové ochorenia. Už len pomenovanie emócie dokáže znižiť intenzitu stresu o viac než 30%. Deti, ktorým rodičia pomáhajú pomenovať pocity, vyrastajú s lepšou odolnosťou voči stresu. 

🔎 Emócie sú ako kompas – vždy ukazujú, čo je pre nás dôležité a kde máme hranice. 

❓ Otázky pre vás: 

💡 Pri rozhodovaní v živote to nie je len o náhode. Ak chcete dosiahnuť svoje ciele, potrebujete mať správnu stratégiu. 

1️⃣ Presnosť rozhodovania rastie s prípravou. Trávime menej času nad rozhodnutiami, ak máme vopred jasnú stratégiu, čo vedie k rýchlejším a efektívnejším rozhodnutiam. 

2️⃣ Mentálne tréningy zvyšujú našu schopnosť dosiahnuť ciele. Ak plánujeme s jasnými krokmi a metódami, naše úspechy sú až o 25% pravdepodobnejšie. 

3️⃣ Stanovenie cieľov zlepšuje našu motiváciu. Cieľavedomosť a metodické kroky sú kľúčom k zvyšovaniu osobnej motivácie pri plnení úloh. 

❓ Otázky pre vás:

Čo vám momentálne bráni dosiahnuť vaše ciele? 

🤔 V živote sa často ocitáme v situáciách, kde musíme rýchlo reagovať, či už v práci, vo vzťahoch alebo pri rozhodovaní o našich osobných cieľoch. Niekedy však môže byť náročné nechať si čas na reflexiu. 

1️⃣ Reflexia zvyšuje sebauvedomenie. Pravidelná reflexia vedie k lepšiemu pochopeniu seba a znižuje stres. 

2️⃣ Tí, ktorí praktizujú pozitívnu sebareflexiu, sú šťastnejší a menej náchylní na úzkosť. 

3️⃣ Rýchle rozhodovanie nie je vždy najlepšie. Premýšľanie o rozhodnutiach pomáha robiť informovanejšie voľby. 

❓ Otázky pre vás: 

Kedy naposledy ste si našli čas na reflexiu svojich rozhodnutí? 

🗣 V dnešnom uponáhľanom svete sa stáva čoraz ťažšie zastaviť sa a vychutnať si skutočný rozhovor. Avšak práve zdieľanie skúseností, myšlienok a pocitov nás môže posunúť k väčšiemu porozumeniu a rastu. 

📌 Komunikácia je kľúč k úspechu. Kvalitná komunikácia s druhými výrazne zvyšuje našu emocionálnu pohodu a znižuje stres. 

📌 Zdieľanie skúseností pomáha v osobnom raste. Zdieľanie skúseností s ostatnými nám pomáha lepšie pochopiť seba a svoju rolu v situáciách. 

📌 Odráža sa to na našich vzťahoch. Pozitívne rozhovory posilňujú naše medziľudské vzťahy, čím vytvárame silnú sieť podpory. 

❓ Otázky pre vás: 

Ako často si dávate čas na kvalitné rozhovory s blízkymi? 

🧠 Mnoho z nás vyrástlo v prostredí, kde bolo "neprekážať" považované za najvyšší ideál. Odpúšťať si, byť skromní a nepýtať sa o viac... častokrát to znamenalo, že sme sa naučili neveriť si, podceňovať sa a byť ,,skromní" aj na úkor seba. Hoci to možno nie je náš vedomý výber, ovplyvňuje nás to vo všetkých oblastiach života. 

🌱 Sebavedomie a výkon sú prepojené. Ľudia s nízkym sebavedomím často podceňujú svoje schopnosti a tým si sami limitujú potenciál. 

🌱 Negatívne presvedčenia z detstva môžu ovplyvniť dospelý život. Až 85% dospelých, ktorí prežili v detstve silné sebakritické správanie, trpí v dospelosti nízkou sebaúctou. 

🌱 Sebavedomí ľudia majú tendenciu mať lepšie medziľudské vzťahy. Ak si vážite seba, dokážete to prijať aj od druhých. 

❓ Otázky na zamyslenie: 

Kedy ste naposledy zažili úspech, na ktorý ste hrdí? 

👨‍💼 Niekedy sa zdá, že život nás obklopuje ako neustále sa preplietajúce línie. Všetky tie povinnosti, starosti, záväzky. A ako keby sme sa stali ich súčasťou. Ale čo ak je to práve ten moment, keď je najdôležitejšie "prestať bojovať" a jednoducho sa nechať unášať rytmom? 

📌 Rovnováha je kľúčová. Vyvážený život znižuje stres a zvyšuje našu produktivitu. 

📌 Kreatívnosť prichádza pri uvoľnení. Kreatívne myšlienky sa rodia najlepšie vtedy, keď sa uvoľníme. 

📌 Strach z neznámeho obmedzuje rast. Keď sa neustále snažíme kontrolovať každý aspekt života, bránime si rozvoju a osobnému rastu. 

🎨 Otázky pre vás: 

Aké oblasti svojho života sa snažíte príliš kontrolovať? 

👩‍💼 Predstavte si, že po 10 rokoch v jednej práci začnete cítiť, že už nie ste spokojní. Bola to bezpečná zóna, kde ste už mali všetko pod kontrolou, ale boli v "mentálnej slepej uličke". 

📌 Mozog sa neustále mení. Mozog je schopný "neuroplastického" prispôsobovania, čo znamená, že sa môže meniť a rásť aj v dospelosti, keď sa učíme nové veci. 

📌 Zmena zvyšuje našu odolnosť. Ľudia, ktorí sa pravidelne učia nové zručnosti, stávajú odolnejšími voči stresu. 

📌 Strach z neznámeho je prirodzený. Všetci sa boja zmeniť, ale vedci zistili, že najväčší "strach" pramení zo strachu zo zlyhania, nie zo samotného procesu učenia. 

❓ Otázky pre vás: 

Aké nové zručnosti by ste sa chceli naučiť?