🦋 Ste na prechádzke so svojím dieťaťom. Váš telefón vibruje. Opäť e-maily z práce. Už-už idete odpísať... keď v tom Vás dieťa potiahne za ruku: „Pozri, motýľ!“ Na chvíľu sa zastavíte. Pozorujete, ako mu žiaria oči. A vo Vás niečo zmäkne. Pocit vďačnosti. Pokoj. Prítomnosť. Tento malý zážitok Vás dnes naučil viac ako stovky statusov na internete: → Zastavte sa. Vnímajte. Zaznamenajte. 

📘Reflexia po zážitku zvyšuje učenie o 23 %. Teda, keď si zážitok zapíšete alebo vedome spracujete. 

🧠 Neuroplasticita mozgu funguje aktívnejšie pri nových skúsenostiach. Nové pohľady = nové nervové spojenia. 

🖋️ Písanie denníka emócií znižuje stres a zvyšuje psychickú odolnosť. 

🎯 Otázky, ktoré si môžete položiť už dnes: 

Aký zážitok vás tento týždeň najviac zasiahlo – a prečo? 

🌪 Niekedy sa nahneváme tak, že zvýšime hlas na dieťa. Niekedy sme tak preťažení, že si večer otvoríme fľašu vína – nie pre chuť, ale aby sme aspoň na chvíľu necítili nič. A inokedy si jednoducho povieme: „Kašlem na to.“ ➡️ Aby sme sa emócií zbavili, siahame po rýchlych úľavách – alkohol, nadmerné jedenie, výbuchy hnevu, ticho, ktoré ničí vzťahy, práca, nakupovanie, vyhľadávanie hádok za účelom sebapotvrdenia. Ale riešenie nie je v úniku. Únik nás dobehne. Riešenie je v vedomom zastavení sa a v práci so sebou. 

📉 Až 85 % ľudí priznáva, že potláča svoje emócie, čo vedie k úzkosti, depresii a dokonca aj fyzickým ochoreniam. 

🧠 Schopnosť regulovať emócie je jedným z TOP 3 faktorov duševnej pohody a spokojnosti v živote. Vedomé pomenovanie emócie (napr. "cítim hnev") znižuje aktivitu amygdaly – teda centra strachu. 

🔄 Emocionálne podvedomie reaguje 20-krát rýchlejšie než vedomé rozhodovanie. A preto niekedy konáme skôr, než si vôbec uvedomíme prečo. 

❓ Otázky na zamyslenie: 

Čo sa deje vo vašom tele, keď sa cítite zahltení? 

😡 Predstavte si, že prídete domov po dlhom dni v práci. Očakávate pokoj, ale namiesto toho vás partner privíta podráždene: "Zase si zabudla nakúpiť?" Cítite hnev. Ale znamená to, že ste hnevlivý človek? Emócie sú len signály, nie váš charakter. 

🔬 Vedomá práca s emóciami znižuje stres o 47 %. 

🔬 Názov, ktorý dáme emóciám, mení ich intenzitu – už len pomenovanie „som frustrovaný“ môže pomôcť emóciu zvládnuť. 

🔬 Priemerná emócia trvá len 90 sekúnd – ak ju neživíme ďalšími myšlienkami.  

✨ Otázky na zamyslenie: 

Aká emócia vás dnes najviac ovládla? 

🔥 Na začiatku vzťahu to poznáte. Boli ste nerozluční. Smiali sa, trávili spolu hodiny v rozhovoroch a milovali sa tak, ako v romantických filmoch. Ale časom niečo ochladlo. Všimli ste si, že váš partner už ďakuje za večeru. On si zase uvedomil, že ho už nepočúvate, keď rozpráva o práci. Asi tak ste sa pomaličky začali vzďaľovať. Znie vám to povedome? Možno sa to deje aj vo vašom vzťahu a možno si to ani neuvedomujete. 

🔹 Predpokladáte, že partner „to vie“? Omyl. Až 67 % párov uvádza, že sa ich vzťah rozpadol kvôli „postupnému emočnému odpojeniu“ – nie kvôli veľkým hádkam. 

🔹 Rutina a nedostatok uznania zabíja vzťahy viac ako nevera. Keď si prestaneme všímať malé gestá, vzťah stráca iskru. Každodenné malé krivdy sa ukladajú do „emočného účtu“. Podľa tejeto teórie majú negatívne skúsenosti 5x väčší dopad na naše vnímanie vzťahu ako pozitívne. 

🔹 Jednoduché „ďakujem“ alebo „vážim si ťa“ môže zvýšiť spokojnosť vo vzťahu až o 40 %. 

💭 Skúste sa sami seba opýtať: 

Kedy naposledy ste úprimne ocenili svojho partnera? 

‼️ Váš priateľ začal chodiť do posilňovne. Prvý týždeň bol nadšený, druhý týždeň sa ešte premáhal, ale na to flákal. Po tom, čo sa vám priznal, že nemá energiu a nevidí žiadne výsledky, skončil. Poznáte to? A teraz prekvapenie: Váš priateľ sa nevzdal preto, že by bol slabý alebo lenivý. Vzdal sa, pretože mu chýbala správna dávka dopamínu – látky, ktorá udržiava našu motiváciu a vytrvalosť. 

✔️ Dopamín nie je len o odmeňovaní – ale aj o vytrvalosti, pomáha mozgu zvládať dlhodobé úlohy tým, že nás udržuje v stave motivácie. 

✔️ Mikro-odmeny zvyšujú našu šancu na úspech. Malé odmeny za pokrok udržiavajú motiváciu na dlhšie obdobie. Mozog nefunguje ako batéria, ale ako sval. Ak ho preťažíte, nefunguje lepšie, ale horšie. 

✔️ Noradrenalín vs. Dopamín – boj v našej hlave. Ak dopamín posilňuje motiváciu, noradrenalín spôsobuje únavu a nutkanie vzdať sa. Keď si nedávame prestávky, noradrenalín vyhráva. Ignorovanie pravidelných prestávok a odmien vedie k chronickému stresu a vyhoreniu. 

🤔 Otázky na zamyslenie: 

Kedy naposledy ste sa za niečo pochválili? 

🚴‍♂️ Predstavte si, že sa učíte niečo nové. Prvé pokusy sú katastrofa. Akoby váš mozog bojoval proti vám, horí, svaly protestujú, balans neexistuje. Keď robíme niečo prvýkrát, náš mozog musí doslova vyšliapať novú neuronálnu diaľnicu. To stojí veľa energie. Ak túto cestu nepoužívame, zostane zarastená a učenie sa nám vždy zdá náročné. Mozog si totiž vyberá najľahšiu cestu – tú, ktorú pozná najlepšie. 

1️⃣ Neuróny, ktoré spolu “horia”, spolu aj zostávajú prepojené. Ak niečo robíte pravidelne, mozog si zvykne a prestane sa “brániť”. 

2️⃣ Mozog sa učí najlepšie v krátkych dávkach. 20-minútové bloky učenia sú účinnejšie ako dlhé maratóny. 

3️⃣ Chyby sú super. Keď urobíte chybu a opravíte ju, mozog si rýchlejšie zapamätá správny spôsob. Navyše, emocionálne prepojenie s učením výrazne zlepšuje zapamätanie. 

🤔 Otázky na zamyslenie: 

Ktorá nová zručnosť by vám najviac pomohla v živote? 

🔥 Poznáte ten pocit, keď čakáte na „správny moment“, aby ste začali cvičiť, pracovať na svojom sne alebo sa postavili výzve? A ten moment stále neprichádza… Motivácia nie je niečo, na čo musíte čakať. Môžete ju vytvárať kedykoľvek. 

🏃‍♂️ Zeigarnikovej efekt je o tom, že mozog si lepšie pamätá nedokončené úlohy. Ak začnete, prirodzene budete chcieť pokračovať. 

📈 Malé úspechy zvyšujú hladinu dopamínu, ktorý podporuje chuť konať. Preto je lepšie začať s niečím jednoduchým a postupne sa posúvať. 

💨 Ľudia sú najmotivovanejší, keď majú pocit kontroly a autonómie nad tým, čo robia. Sila rituálov je väčšia než samotná motivácia. Keď niečo robíte pravidelne, nepotrebujete motiváciu – stane sa to automatickým. 

🤔 Otázky pre Vás:  

Čo je tá najmenšia vec, ktorú môžete urobiť už dnes, aby ste sa cítili lepšie? 

Predstavte si situáciu: Ona plače. On stojí vedľa nej, bezradný, a netuší, čo má robiť. Namiesto objatia povie: "A čo mám s tým teraz robiť?" 🤦‍♂️

Alebo iný príklad: On sa večer vráti neskoro domov a ona sa pýta: "Kde si bol?" On odpovie: "Zasekol som sa v práci." Lenže realita? Po práci ešte skočil na pivo. 🍺

📖 Allan & Barbara Pease v knihe Prečo muži klamú a ženy plačú odhaľujú, prečo medzi mužmi a ženami vznikajú takéto situácie – a hlavne, ako ich riešiť.

💡 Čo si z tejto knihy môžete odniesť do života?

- Zistíte, prečo ženy pri problémoch potrebujú pochopenie, zatiaľ čo muži chcú riešenia.

- Pochopíte, že klamstvá mužov často nevznikajú zo zlých úmyslov, ale z pudovej potreby vyhnúť sa konfliktu.

Predstavte si, že vzťah je ako nádoba. Každý deň do nej niečo pridávate – pozornosť, láskavosť, spoločný čas. Ale čo ak do nej dávaš niečo, čo ten druhý vôbec nepotrebuje? A naopak – vaša nádoba ostáva prázdna? 

Harley v publikácii odhaľuje, prečo sa ľudia vo vzťahoch míňajú – a hlavne, ako to napraviť. Jeho myšlienky sú jednoduché, ale prevratné. Každý z nás má emocionálny bankový účet – a ak doňho nič nevkladáme, skôr či neskôr z neho nebude čo vyberať.

💡 Čo si z knihy môžete odniesť do bežného života?

- Naučíte sa, prečo muži a ženy často túžia po odlišných veciach – a ako sa v tom nezamotať.

- Zistíte, že dobrý vzťah nie je o veľkých gestách, ale o malých, pravidelných vkladoch do emocionálneho konta.

- Dozviete sa, ako si s partnerom nastaviť vzťah tak, aby ste sa obaja cítili milovaní a pochopení.

🏠 Po náročnom dni sa vrátite domov, unavení, podráždení… a stačí drobnosť – nevynesené smeti, zabudnutá správa – a už to letí: ,,Ty nikdy…!" ,,Ty vždy…!" A namiesto podpory máme tichú domácnosť. Napätie. Odcudzenie. A možno aj hádka, ktorú ste vôbec nechceli. 

😡 Emócie sú nákazlivé. Negatívne emócie sa šíria ako vírus. Ak ste nahnevaní, vaša rodina či partner to podvedome preberajú. 

📉 Nálada mení vnímanie reality. Keď máme zlú náladu, viac si všímame chyby druhých a menej si ceníme dobré veci. Negatívne emócie oslabujú našu schopnosť empatie – v strese vidíme blízkych skôr ako „hrozbu“, než ako podporu. Chronický stres doslova "vypína" empatiu. 

😞 Až 70 % vzťahových problémov je spôsobených nie reálnymi problémami, ale reakciami na stres a zlú náladu. 

❓ Zamyslite sa nad týmito otázkami: 

Ako často vaša zlá nálada ovplyvňuje vzťahy s blízkymi? 

🤐 Manželia sú spolu 12 rokov. Dve deti, dom, hypotéka, úvery, spoločné dovolenky a ich vzťah vyzerá navonok stabilne. Najprv to boli nevinné správy, no neskôr prišla káva, dotyky. A potom sa to stane – „len jedno nevinné“ stretnutie v noci s kolegyňou. Výčitky, stres, tajomstvá. Priznať sa? Alebo mlčať? 

👉 Až 45 % mužov a 35 % žien zažije vo vzťahu nejakú formu nevery. A keď k nevere dôjde, až 60 % ľudí ju nikdy neprizná. Prečo? Strach z rozchodu, hanba, pocit viny… Ale je vždy lepšie mlčať? 

1️⃣ Až 60 % ľudí, ktorí podvádzajú, nikdy neprizná pravdu. Priznanie môže uľaviť svedomiu, ale nemusí vždy pomôcť vzťahu. Dôležité je pochopiť, prečo sa nevera stala a ako ďalej. Ľudia často podvádzajú nie kvôli tomu, že prestali milovať, ale preto, že im vo vzťahu niečo chýba. 

2️⃣ Mozog neverníka často pracuje podobne ako pri závislostiach. Aféra spúšťa dopamínový systém rovnako ako drogy či hazard. 

3️⃣ Páry, ktoré otvorene riešia neveru, majú vyššiu šancu na obnovenie dôvery – až o 40 %. Nevera neznamená vždy koniec. 

🔹 Položte si tieto otázky: 

Kdo jsem a co tady dělám? od Rostislava Honusa. Táto kniha nie je len o hľadaní odpovedí na otázky, ktoré si často kladieme, ale aj o tom, ako sa tieto odpovede dajú preniesť do našich každodenných životov. Ak sa cítite niekedy zmätení a neviete, čo ďalej, táto kniha vám môže ponúknuť cenné nástroje.

📚 Zaujímavé myšlienky z knihy:

Honus sa v knihe zaoberá otázkami, ktoré si kladieme na začiatku svojej životnej cesty: "Kto som?" a "Čo tu vlastne robím?" Čo je ale zaujímavé, nie je to len filozofické zamyslenie. Autor nám ukazuje, že odpovede na tieto otázky nám môžu pomôcť lepšie pochopiť, čo nás v živote motivuje, čo nás napĺňa a ako sa dostať k našim cieľom.

💡 Ako to môžete využiť v bežnom živote?

Jedna z najväčších výziev, ktoré prináša kniha, je objaviť svoju vlastnú identitu. Uvedomíte si, že nie je dôležité, čo od nás očakávajú ostatní, ale čo chceme my sami. Keď sa zamyslíme nad tým, čo naozaj chceme dosiahnuť a aké hodnoty chceme v živote napĺňať, naše rozhodnutia sa stanú jasnejšími. A to je kľúčové, či už sa rozhodujete, čo robiť po škole, alebo akú kariéru si vybrať.

🔑 Kniha vám ukáže, ako žiť autenticky

🔄 Cítite iskru nadšenia alebo len odrátavate hodiny do konca zmeny? Možno aj máte radi svoju prácu, avšak každodenná byrokracia a tlak vás vyčerpáva. Riešite úlohy bez radosti. Nevidíte ako vaša mravenčia práca zapadá do komplexného celku. 

Váš pohľad na prácu ovplyvňuje nielen vašu spokojnosť, ale aj zdravie a produktivitu. 

✅ Ľudia, ktorí vnímajú svoju prácu ako poslanie, sú až 3× spokojnejší so životom. Ľudia, ktorí v práci zažívajú viac nadšenia ako frustrácie, o 27 % produktívnejší a majú o 21 % nižšie riziko vyhorenia. 

✅ Pozitívny prístup k práci znižuje stres a riziko vyhorenia. 

✅ Sebareflexia o tom, čo nás na práci baví, dokáže zvýšiť našu kreativitu a efektivitu. 

📉 Čo je tá vaša iskra pri práci? Možno by ste ju našli pri učení služobne mladších kolegov. Namiesto frustrácie, pozrite, komu vaša práca pomáha. Predstavte si ten sled, ako vaša služba/výrobok postupuje ďalej procesom až ku koncovému užívateľovi. 

⛈ Predstavte si, že stojíte na brehu rieky. Prúd je pokojný, obloha jasná a vy si užívate pohodu. Ale v diaľke vidíte, ako sa blíži búrka. Ak by ste mali v tej chvíli vedieť, že príde veľká vlna, boli by ste pripravení? 

Presne takto to funguje aj v našich životoch. Veľakrát sa zaoberáme sebapoznaním až vtedy, keď nám je ťažko – keď prežívame problémy, strachy či krízy. Ale čo keby ste mali svoju „vnútornú pevnosť“ pripravenú už teraz? 

🧠 Ľudia, ktorí sa venujú pravidelnej reflexii a sebapoznaniu v „pokojných časoch“, zvládajú stresové situácie o 23 % lepšie. 

🧘‍♀️ Priemerný človek, ktorý si denne nájde 10 minút na vedomé premýšľanie o svojich hodnotách a prioritách, znižuje pravdepodobnosť vyhorenia o 40 %. 

🌟 Keď sa sústredíme na malé, pozitívne návyky v bežnom živote, mozog sa "preprogramuje" tak, aby ľahšie zvládal výzvy. 

✨ V praxi učím ľudí, aby si vytvorili svoj „mentálny plán prvej pomoci“ alebo "emočnú lekárničku". Ide o zoznam praktických krokov a rituálov, ktoré by vedeli použiť, ak by prišiel stres alebo problém. 

🌟 

🧠 Váš mozog túži po zmysle. Keď nevieme, prečo sa niečo deje, hľadáme vysvetlenie. Toto nie je len náš zvyk – je to evolučná schopnosť, ktorá nám pomáha prežiť. Príbehy nás upokojujú, ukazujú nám „prečo“ a pomáhajú nám pochopiť, kto sme. 

1️⃣ Príbehy aktivujú celý mozog. Keď počúvate príbeh, váš mozog sa „synchronizuje“ s rozprávačom – začínate veci prežívať spolu. 

2️⃣ Emócie zvyšujú zapamätateľnosť. Emocionálne nabité príbehy sa zapamätajú až 22-násobne viac než holé fakty. 

3️⃣ Príbehy formujú našu identitu. Životné príbehy pomáhajú vytvárať a posilňovať naše sebaponímanie. 

💡 3 otázky, ktoré vám pomôžu začať už dnes:

👀 💡 

🧠 Predstavte si, že premýšľate o zmene práce, presťahovaní sa alebo novom projekte. Aké emócie vás zaplavia? Strach? Nadšenie? Často nás totiž ovládajú predstavy o najhorších možných scenároch – aj keď sú úplne nepravdepodobné. 

💡 Ak sa naučíme predpovedať, aké možnosti v budúcnosti reálne môžu nastať, a vylúčime tie, ktoré sú len nepravdepodobnými obavami, dokážeme emócie držať „na uzde“. 

Pomerne často pomáham riešiť podobné situácie - strach z nezvládnutia povinností, zo súdenia inými ľuďmi, obavy. 

🧠 Ľudský mozog má sklon zveličovať negatíva. Výskum Stanfordovej univerzity ukazuje, že sme prirodzene „naladení“ na hľadanie hrozieb, čo vedie k prehnanému strachu z budúcnosti. 

💭 Rozhodovanie bez analýzy vedie k 80 % neefektívnym výsledkom. Ak si doprajete priestor na reflexiu, výrazne zvýšite šancu na úspech. 

🧐  

👀 Predstavte si, že ste v debate s niekým, kto stojí za svojím presvedčením ako skala. Máte pocit, že ten človek vôbec nepočúva, len háji „svoju pravdu“. Ale… niekedy aj my sami chceme až príliš dokázať, že máme pravdu, a zabúdame na to najdôležitejšie – zvedavosť Zvedavosť je kľúčom k slobode myslenia. Pomáha nám otvoriť sa novým perspektívam a robiť rozhodnutia na základe faktov, nie emócií. 

Niekedy si myslíme, že ak dokážeme, že máme pravdu, získame kontrolu, rešpekt či uznanie. 

🧩 Už ste si niekedy pomysleli, že ste vedeli, že ste mali pravdu, keď väčšina koelgov odmietla váš nápad? Náš mozog sa bojí uznať, že by sme sa mohli mýliť a to by mohlo ,,poškodiť" našu povesť a rešpekt v očiach druhých. Aké presvedčenia si ale nesieme do debát? Ako náš vlastný postoj ovplyvňuje reakcie druhých? Často si totiž dokážeme natoľko brániť naše názory, že nimi zatláčame iných do kúta. 

🧠Ľudia majú tendenciu brániť svoje presvedčenia ešte viac, ak sú konfrontovaní s opačnými dôkazmi. Nehľadajte "boj", ale porozumenie. 

🧩 Pocit nepohodlia, keď sú naše presvedčenia konfrontované s protichodnými informáciami, nás často vedie k ignorovaniu faktov. Nebojte sa tohto nepohodlia a skúmajte ho. 

🌍 🤔 

🧐 Predstavte si toto: čítate článok, ktorý dokonale súznie s vašimi názormi. Súhlasíte, prikyvujete a s radosťou ho zdieľate. Ale čo ak narazíte na názor, ktorý s vami nesúhlasí? Vaša prvá reakcia je asi obrana – „to nemôže byť pravda“ – a automaticky hľadáte, prečo by ten druhý názor mal byť chybný. Je to bežné, prirodzené... a tiež súčasť kognitívnej disonancie. 

🙍‍♀️ Poznáte ten pocit frustrácie, kedy máte s kolegami úplne odlišné názory na to, čo by ste mali spraviť ďalej pri riešení problému? To vnútorné pnutie, ktoré sprevádza myšlienky, že by ste ich mali presvedčiť o vašom riešení? 

💡 Podľa štúdie Festingera (1957) sa ľudia prirodzene vyhýbajú informáciám, ktoré sú v rozpore s ich presvedčením, a uprednostňujú tie, ktoré ich podporujú. Máme tendenciu vyhľadávať informácie, ktoré potvrdzujú naše presvedčenia. Ľudia tak často ignorujú fakty, ktoré by im mohli pomôcť lepšie sa rozhodovať. Tento rozpor medzi „realitou“ a našimi presvedčeniami nás doslova psychicky vyčerpáva. Preto sa často radšej bránime, než by sme zmenili názor. 

🌀 Aj keď majú ľudia rovnaké fakty, interpretujú ich podľa svojich vlastných názorov. 

🔒 Kognitívna disonancia nás môže podvedome viesť k obrane „starých právd“, aj keď nové dáta jasne dokazujú opak. 

👫 

❤️ „Všetko v poriadku?“ vy len s úsmevom odpoviete: „Áno, nič mi nie je.“ Ľudia majú strach z rozpútania hádky, ak vyjadria svoje potreby alebo čo im prekáža. 

👉 Až 70 % konfliktov vo vzťahoch vzniká kvôli nesprávnej alebo chýbajúcej komunikácii. Ak nevyjadrujeme svoje pocity, druhá strana nemá šancu reagovať. 

😱 Skrytá frustrácia oslabuje blízkosť: Ak svoje emócie nevyjadríte, partneri môžu mať pocit, že ste odcudzení. 

🔮 Ľudia nie sú veštci. Autentická komunikácia znižuje stres a zlepšuje celkové duševné zdravie – obojstranne. 

👥 Otvorená komunikácia posilňuje šťastie: Páry, ktoré spolu pravidelne hovorili o svojich problémoch, boli o 47 % šťastnejšie vo vzťahu. 

🧠  🪞 

💭 "Totálne som to pokazil. Určite si o mne myslia, že som neschopný."

Znie vám to povedome? Toto je klasický príklad kognitívneho skreslenia – v tomto prípade tzv. katastrofizácie. Mnohé problémy, ktoré nás trápia, neexistujú vo vonkajšom svete, ale iba v našej mysli. Automatické myšlienky, ktoré si sami vytvárame a ktoré nás brzdia v živote. 

1️⃣ 85 % vecí, ktorých sa obávame, sa nikdy nestanú. Väčšina našich negatívnych scenárov zostáva len v našej hlave. Ľudia majú prirodzenú tendenciu interpretovať situácie horšie, než aké v skutočnosti sú. 

2️⃣ „Katastrofické myslenie“ je najčastejším spúšťačom stresu. Výskum (Leahy, 2017) potvrdzuje, že keď si predstavujete najhoršie možné scenáre, vaša myseľ a telo na ne reagujú, ako by už naozaj nastali. Výsledok? Úzkosť, únava, preťaženie. 

3️⃣ Negatívne myšlienky nás robia slepými na pozitíva. Kognitívna psychológia dokazuje, že sme často zaujatí voči informáciám, ktoré podporujú naše obavy, a ignorujeme dobré veci, ktoré sa dejú okolo nás. 

❄️ 

❄️ Predstavte si, že ráno vstanete, otvoríte okno a namiesto slnka vidíte len sivé oblaky. Váš mozog si okamžite povie: „Ach, ďalší hrozný deň...“ A tým to začína. Po celý deň si všímate len problémy: šéf bol mrzutý, na obed nebolo nič chutné, na ceste domov zase zápcha. Všetko ostatné – milý úsmev kolegyne alebo to, že sa vám podarilo splniť úlohu skôr, než ste plánovali – si sotva všimnete. 

👉 Prehnaná negativita nás „zamŕza“. To, že si stále všímame iba problémy, spôsobuje, že ignorujeme všetko pekné a príjemné v našich životoch. 

🧠 Mozog je nastavený na hľadanie problémov. Mozog má tzv. „negatívnu zaujatosť“. Sústreďuje sa na to zlé, aby nás ochránil. Ale v dnešnej dobe to často vedie len k stresu a úzkosti. 

🕊️ Pravidelná vďačnosť zvyšuje úroveň šťastia až o 25 % a znižuje hladinu kortizolu (stresového hormónu). 

📉 Negativita znižuje produktivitu. Ľudia, ktorí sa utápajú v problémoch, dosahujú nižší výkon – až o 23 % menej než ich pozitívne naladení kolegovia. 

✨ ✨ 

👀 Predstavte si, že každý deň nosíte neviditeľné okuliare. Tieto okuliare filtrujú, na čo sa zameriate – či už je to dobré, alebo zlé. To, na čo sa pozriete, sa vo vašom živote začne zväčšovať. Na čo sa pozeráte najviac? 

1️⃣ Váš mozog sleduje to, čím ho “kŕmite”. Opakované sústredenie na negatívne myšlienky spôsobuje zvýšenú aktivitu v časti mozgu zodpovednej za stres a úzkosť. 

2️⃣ Naša myseľ dokáže "utiecť" až 47 % času počas dňa. Ale keď ju cielene zameriate, cítite sa šťastnejší. 

3️⃣ Očakávanie formuje realitu. Keď očakávate, že niečo bude dobré, mozog začne aktivovať oblasti spojené s radosťou ešte predtým, než sa daná situácia vôbec stane. 

🌱 Príklad z praxe: Aktuálne chodím po stredných školách a spolu so žiakmi sa učíme ako si správne klásť otázky, ktoré ich zamerajú želaným pozitívnym smerom. Učia sa ako si pomôcť v budúcnosti sami. Častokrát sa zdôveria, že radi by sa naučili ako zvládať stres v domácom prostredí a naučiť sa byť viac rezistentní voči tlakom okolia. Tieto tlaky sa následne projikujú do ich života a cítia sa bezradne.