Príklady rodičovského prístupu k stimulácii:

• Chaotická stimulácia – tendencia rodičov predvádzať viacero hračiek naraz bez toho, aby mu ukázali, čo je s ňou možné robiť a nechali ho, aby si to vyskúšalo. Alebo v sociálnom kontakte striedanie väčšieho počtu ľudí v krátkom čase.
• Stimulácia s prevahou manipulácie inou osobou – rodičia hračkou manipulujú, ale nenechajú ho, aby si robilo, čo ono chce. Nútia dieťa, aby konalo tak, ako uznajú za vhodné oni. Odsudzujú dieťa do roly pasívneho príjemcu. V sociálnom kontakte by sme to mohli prirovnať k situáciám, kedy vyvíjajú aktivitu dospelí a nečakajú v komunikácii s dieťaťom na jeho reakciu a ak aj nejaká príde tak ju nerešpektujú. Napr. opýtajú sa niečo – a hneď si odpovedia alebo ani nepočkajú na odpoveď alebo reakciu dieťaťa.
• Stimulácia s možnosťou neriadenej, spontánnej aktivity – rodičia nechávajú hračky v dosahu dieťaťa dlhú dobu, aby sa s nimi hralo ako chce. V sociálnej oblasti sa to dá prirovnať kontaktu s ľuďmi, ktorí sú v blízkosti dieťaťa, reagujú na jeho správanie, ale sami komunikáciu a kontakt nestimulujú.
• Variabilná stimulácia s možnosťou vlastnej aktivity – rodičia dieťaťu hračku ukážu, ukážu mu, čo je možné s ňou urobiť a podporujú aj jeho vlastnú aktivitu. Ak v sociálnej oblasti je to podobné – dospelí aktivitu dieťaťa iniciujú a rozvíjajú. Dieťa je rešpektovaným partnerom.

Príklady stimulácie dieťaťa vo veku 3. mesiaca života.

• Pri kúpaní a zakaždým pri prebaľovaní umožníme dieťaťu dostatok pohybovej aktivity – dbáme na to, aby v miestnosti bolo primerane teplo, aby dieťatko neprechladlo. Tak často, ako je to možné nechávame dieťa nahé na podložke, aby voľne kopalo nožičkami a pohybovalo ručičkami.
  Podporujeme pohyb rúk, nôh aj hlavy stimulovaním pokožky – rozvíjame hmat dieťaťa.
  Keď je na podložke hladíme ho po celom telíčku – dbáme, aby sme mali teplé ruky a nezranili dieťatko prsteňom.
  Keď kope nožičkami pomôcť mu spolu s riekankou:
  S jednou nôžkou hore-dolu,
  s druhou nôžkou práve tak,
  a potom už hopki, cupki
  pobehám si sem a tam.
  Jemne mu trieť ručičky a skúšať pomaly tlieskať – veľmi jemne – znovu sprevádzané veršíkom:
  Ťap, ťap, ťapušky,
  išli mačky na hrušky;
  podriapali kožúšky
  povešali na vráta,
  príde drotár popláta.
  alebo
  Paci, paci, pacičky
  To sú pekné ručičky.
  Teraz je to mištička:
  Kto z nej pije? Mačička.
  Dieťatko môžeme stimulovať aj tým, že ho budeme hladiť rôznymi mäkkými tkaninami, príjemnými na dotyk, prípadne jemným pierkom – pričom pomenúvame časti tela, ktoré hladím.
  Dôležité: Sledujeme reakcie dieťaťa – pri náznaku nevôle alebo únavy prestaneme.
• Pohodlne sa posaďte do polosedu – s podopretým chrbtom a vystretými nohami. Na svoju hruď si položte svoje dieťatko (ak môžete tak, aby bolo aj ono aj vy vyzlečené – aby sa dotýkalo vašej pokožky) bruškom dole, aby malo hlavičku opretú a počúvalo vaše srdce. Jemne ho hlaďte po chrbátiku a tíško mu spievajte.
  Motivujte ho, aby dvíhalo hore hlavičku a pozrelo vám do očí. Prihovárajte sa mu tichým a upokojujúcim hlasom. Táto činnosť môže byť tiež relaxačnou pre vás oboch. Každý pokrok dieťaťa a každý úspech pochváľte a pohladkajte svoje dieťatko.
  Dieťatku sa neustále prihovárame. Dbáme na to, aby hračka bola pestrá, lesklá a dostatočne veľká.
• Dvíhanie hlavy v ľahu na brušku. Položíme dieťa na bruško a paže mu upravíme tak, aby ležali pokrčené a pritlačené k hrudi alebo trochu pod hruďou. Hlavičku dieťatku otočíme tvárou na podložku – dieťatko by malo hlavu dvihnúť. Necháme ho na brušku najmenej 2 – 3 minúty – ak je spokojné môžeme ho tak nechať aj dlhšiu dobu. Podnecujeme ho, aby dvíhalo hlavičku napr. tým, že mu vsunieme ruku pod hrudník – dlaňou smerom k hrudníku – a dvihneme hrudník asi o 5 cm, aby sa hlava nemohla dotýkať podložky.
  Dôležité: Dieťa nebude dvíhať hlavu len tak, ale preto, aby niečo zaujímavé videlo! Preto dieťa lákame niečím zaujímavým. Ešte stále v tomto období je ľudská tvár tým najväčším lákadlom pre dieťa, preto si kľakneme tak, aby naša hlava bola vo výške hlavy dieťaťa a voláme ho, aby sa na nás pozrelo. Postupne nahrádzame tvár rôznymi hračkami.
• Necháme dieťa v ľahu na brušku. Prstami a dlaňou ho jemne hladíme po chrbátiku. Druhou rukou mu mierne pritlačíme zadoček. Stimulujeme ho k dvíhaniu hlavičky. Môžeme mu pritom spievať – napr. Pásla ovečky v zelenom hájičku ....
• Pohyby hlavy pri rôznom spôsobe nosenia. Dieťatko uchopíme vo vodorovnej polohe do náručia, chrbátikom smerom hore a s hlavičkou vysunutou cez predlaktie. Nesieme ho teda v ľahu na brušku a dieťa sa tak môže lepšie rozhliadnuť. Prechádzame sa s ním takto po byte, po záhrade, po parku ... Dieťa sleduje svoje okolie a udržuje hlavičku dvihnutú a zároveň ju otáča všetkými smermi za tým, čo ho zaujíma. Táto poloha dieťa aktivuje. Poloha na chrbte ho uspáva.
• Prednožovanie. Posadíme sa na stoličku. Nastavíme paže a ruky tak, akoby sme chceli nabrať vodu zo studne. Dieťa si položíme zadočkom na svoje dlane tak, aby chrbátikom dieťa ležalo na našich oboch rovnobežne držaných predlaktiach a jeho hlavička je opretá o naše brucho. Dlaňami pohybujeme tak, že dvíhame a spúšťame panvu dieťaťa a tým dieťa dvíha a spúšťa nôžky. Dôležité je, aby sme cítili, že dieťa sa aktívne zúčastňuje a pomáha priťahovať nôžky ku brušku.

Básničky a pesničky, ktoré nám pomáhajú stimulovať dieťatko:

• poklopkávanie po chodidlách dieťatka: