💬 Po dlhom dni sa vrátite domov, partner (alebo kolega) povie niečo, čo vás podráždi. Cítite, ako sa vo vás dvíha vlna frustrácie. A v tej chvíli sa všetko láme – buď sa zatnete, alebo odpálite druhého. Ale čo ak by ste namiesto toho… pridali ďalšiu emóciu? Trochu zvedavosti („Čo ma na tom vlastne tak rozčúlilo?“), alebo priznanie zmätku („Som zmätený, čo tým chcel povedať…“). Možno dokonca rozpoltenosti („Časť vo mne súhlasí, časť sa búri…“). A to je ono. Nemusíte svoje emócie potláčať — stačí ich rozšíriť. Keď k hnevu pridáte zvedavosť, vznikne rozhovor. Keď k smútku pridáte nádej, vznikne pohyb. Keď k frustrácii pridáte súcit, vznikne zmena. 

🧠 Emócie nie sú fixné, ale vytvárané mozgom. Čím širšiu emocionálnu slovnú zásobu máte, tým lepšie zvládate stres. Pomenovanie emócií aktivuje mozgové centrum sebakontroly – doslova „schladí“ amygdalu, teda časť mozgu zodpovednú za reakciu hnevu. 

💬 Pozitívne emócie rozširujú myslenie a zlepšujú tvorivosť aj riešenie problémov. Zdieľanie zraniteľnosti zvyšuje dôveru vo vzťahoch – doma aj v práci. 

❤️ Páry, ktoré počas konfliktu dokážu vyjadriť aj „mäkšie“ emócie (napr. zvedavosť, smútok), majú vyššiu šancu na dlhodobú spokojnosť. Ľudia, ktorí dokážu pomenovať viac emócií (tzv. emotional granularity), zvládajú stres o 30% lepšie. 

🧭 Otázky, ktoré si môžete položiť: 

Akú emóciu práve cítite pod svojím hnevom? 

📝 Poznáte ten pocit, keď sa vám v práci alebo doma hromadia úlohy, vy sedíte nad papierom alebo notebookom a hlava je úplne prázdna? Žiadne nápady, žiadne riešenia … len únava. 

🔍 Plánovanie úloh a priorít znižuje stres až o 25%. 

🔍 Mikropauzy počas dňa zvyšujú produktivitu až o 40%. 

🔍 Ľudia s jasnými cieľmi majú o 60 % vyššiu spokojnosť v práci. 

🎯 Otázky pre vás: 

Čo vám berie najviac energie počas dňa? 

👉 V práci, vo vzťahoch alebo dokonca vo vlastnej rodine? Pravda je, že byť iný nie je slabosť, ale výhoda. 

🔎 Ľudia, ktorí sa odvážia ísť vlastnou cestou, preukazujú vyššiu mieru odolnosti a adaptability. 

🔎 Pocit prijatia vlastnej inakosti znižuje stres a zlepšuje zdravie. 

🔎 Ľudiaí, ktorí využívajú svoje jedinečné silné stránky, sú až o 600% viac angažovaní v práci. 

🎯 Otázky pre vás: 

V akej oblasti života sa cítite ako „biely vták“? 

🌟 🌟 

🧠 Pamätáte si, keď ste boli dieťa? 🌱 Váš svet bol plný otázok: „Prečo je nebo modré?“ „Ako funguje toto?“ Nemali ste problém priznať, že nechápete, pretože v tom bolo kúzlo – učiť sa a objavovať. Ale v dospelosti? Často sa bojíme priznať, že niečo nevieme. Strach z hodnotenia alebo pocit, že musíme vedieť všetko, nás často uzamkne v zabehnutých koľajach. 

👇 Je výzvou pracovať s ľuďmi, ktorí majú pocit, že musia byť experti, hľadajú odpovede, aby sa vyhli tomu zakázanému slovu "neviem". Ľudia sa obávajú, že by stratili pocit autority zo seba. Obvajú sa požiadať opomoc. 

1️⃣ Mozog miluje výzvy. Keď sa dostaneme do situácie, kde nepoznáme odpoveď, náš mozog aktivuje centrá zodpovedné za učenie. Tento proces je kľúčový pre rozvoj našej adaptability a kreativity.

2️⃣ Zóna komfortu obmedzuje. Ľudia, ktorí sa zámerne vystavujú novým situáciám, majú väčšiu schopnosť riešiť problémy a zvládať stres. Je to tým, že keď čelíme úlohám, ktoré presahujú naše aktuálne vedomosti, vznikajú nové nervové spojenia a naša kapacita učiť sa rastie. 

3️⃣ Zlyhanie a učenie idú ruka v ruke. Harvard Business Review zdôrazňuje, že najúspešnejší ľudia sa zlepšujú tým, že si dovoľujú robiť chyby a učiť sa z nich. 

🧠 

💼 Vyštuduj, zamestnaj sa v štátnej správe, vydaj/ožeň sa, maj deti a choď do penzie. Tradičný model života sa aj v súčastnom dynamickom a rýchlo meniacom sa svete je predkladaný ako záruka spokojnosti. 

🌀 Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo je pre náš mozog jednoduchšie "ísť s prúdom" a prijať názory, ktoré sú bežné okolo nás? To, čo nazývame kognitívnou bublinou, je v skutočnosti prirodzený proces. Náš mozog preferuje pohodlie a jednoduchosť – preto sa často necháme unášať trendmi a verejnými názormi. 

📚 Sme náchylní k vytváraniu názorov, ktoré zodpovedajú tomu, čo už vieme, čo vedie k prehliadaniu iných perspektív. 

🔍 Potvrdenie našich presvedčení je pre mozog príjemné. Tento fenomén nazývame "kognitívne skreslenie" – keď sa zameriavame iba na informácie, ktoré podporujú naše postoje. 

🌍 Ak sa snažíme vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a skôr hľadať rozdielne názory, zlepšuje to naše schopnosti riešiť problémy a prijímať vyváženejšie rozhodnutia. 

🌟 Máte pocit, že vás stále niečo "kritizuje" zvnútra? 🌟 

🗣️ Mozog funguje na princípe modulov – akoby vo vás žilo viacero postáv, z ktorých každá niečo chce a niekedy spolu doslova „bojujú“. 

1️⃣ Vnútorný kritik má korene vo vývoji mozgu: Evolučne vznikol ako mechanizmus na prežitie – naša myseľ nás varovala pred možnými chybami, aby sme sa vyhli zlyhaniu. 

2️⃣ Hlas kritika je často hlasom minulosti: Výskumy ukazujú, že negatívne presvedčenia o sebe sú často prepojené so skúsenosťami z detstva alebo s tlakom na výkon. 

3️⃣ Dialóg s kritikmi znižuje ich intenzitu: Štúdie dokázali, že pomenovanie a personifikácia vnútorných kritikov znižuje ich moc. 

🧪 Príklad z praxe: Keď s kolegami rozoberáme spôsoby našej práce, častokrát si uvádzame príklady z praxe, s ktorými sa stretávame. Opakujú sa totiž také prípady, kedy sa vracia vnútorný kritik rodičov alebo učiteľov klientov a títo kritici tlačili na výkon a podsúvali vety typu ,,Nemáš na to" alebo ,,Nie si dosť skúsený".