🙋‍♂️ Možno ste už niekedy pocítili, že sa rozhodujete podľa toho, čo by urobil niekto iný. Môže to byť šéf, partner, rodič alebo niekto, koho máte za autoritu. Na začiatku to môže vyzerať ako dobrý nápad, ale čo sa stane, keď zistíte, že nežijete život, ktorý ste si priali? Mnohí ľudia sa cítia, ako by nevedeli, čo naozaj chcú, lebo stále vychádzajú zo svojich predstáv o tom, čo by mal chcieť niekto iný. A tak sa prepadávajú do hnevu a frustrácie, že ich život nie je ich vlastný. 

🧠 Ľudia majú tendenciu dôverovať autoritám (šéfom, učiteľom, expertom) viac než vlastným skúsenostiam, čo môže viesť k neautentickým rozhodnutiam. 

🧠 Keď robíme niečo, čo je v rozpore s našimi hodnotami, zažívame nepohodlie, ktoré nás motivuje prispôsobiť sa, aj keď to nie je v súlade s našimi skutočnými potrebami. 

🧠 Zvyšovaním sebadôvery sa zlepšuje schopnosť prijímať rozhodnutia, ktoré sú v súlade s našimi cieľmi a hodnotami. Rozhodovanie založené na vlastnej intuícii posilňuje našu schopnosť riešiť problémy a prispôsobovať sa zmenám. 

💡 Otázky na zamyslenie: 

Aké rozhodnutia ste v poslednej dobe urobili len preto, že to niekto iný považoval za správne? 

Rada by som sa s vami podelila o pár „plagátikov“, ktoré u nás v domácnosti visia a pomáhajú deťom byť samostatnejšie, mať slobodu voľby a prehľad v čase. Predovšetkým však znižujú frekvenciu okrikovania. Vďaka tomu máme doma lepšiu atmosféru a spokojnejšie deti – i rodičov. 

Pomôž mi zvládnuť to sám…

Táto myšlienka od Márie Montessori o vedení detí k samostatnosti ma nesmierne oslovuje. Nie som odborníčka na jej pedagogiku, ale so základnými prístupami som sa zoznámila. Aj v realite vidím, že deti chcú robiť veci samé, chcú sa zapájať, chcú preberať zodpovednosť. Keď môžu o niektorých veciach rozhodovať, cítia od nás dôveru a to im dáva pocit slobody a väčšej spokojnosti. Netrpia frustráciou a ľahšie potom spolupracujú aj v oblastiach, kde na výber veľmi nemajú.

Rada by som sa s vami podelila o pár ťahákov, ktoré sa nám doma osvedčili. V kúpeľni a na záchode, pri domácich povinnostiach, balení si oblečenia na dovolenku a pri sledovaní času.

V kúpeľni a na záchode

Keď okolo veku štyroch rokov začali byť deti úplne samostatné v používaní záchoda a ja som čakala, že už by mohli celý proces zvládnuť sami, nefungovalo to. Tých „záchodových“ úloh bolo tak veľa, že vždy dobrú polovicu zabudli. A tak som ich stále kontrolovala a okrikovala.