Nesmierny stres, nervozita, očakávanie čo bude, čo nebude, aké to bude.

Aj strach. Možno nie logický, ale rozhodne prirodzený. A prekvapenie zo seba samej, že to takto intenzívne prežívam - ja, ktorá predsa zvládne všetko. Pchá! 😐😕😔

Zažili ste niekedy podobnú situáciu?

Ja aj včera ráno u stomatochirurga. Môj prvý chirurgický zákrok v ústnej dutine 😱. Nevedela som čo sa bude diať ani ako to dopadne. Dopadlo to dobre, zatiaľ, uvidíme do troch týždňov keď sa miesto, kde bol kedysi schovaný zub, zahojí.

♥️Nesmierne som vďačná pani doktorke, že mala pre mňa pochopenie a trpezlivo mi popisovala každý úkon, ktorý sa chystala urobiť. Aktívne som si vypýtala komentovanie zákroku a už toto bolo pre mňa významne nápomocné - postarala som sa o seba. Veľmi ma to upokojovalo.

Stres bol aj naďalej, nohami som si pokyvkávala, aby som to napätie niekam pustila, ale ani si neviem predstaviť v akom napätí by som bola, ak by som na začiatku nebola aktívna, alebo ak by pani doktorka pochopenie nemala a nemo by si vykonala svoju prácu.