➡️ „Nezavolal? Asi ho nezaujímam.“. „V práci ma prehliadajú? Určite som neschopný.“. „Deti ma neposlúchajú? To je tá dnešná generácia...“. Lenže… čo ak správna odpoveď býva zložitejšia? 

1️⃣ Mozog miluje jednoduchosť. Máme prirodzenú tendenciu vyhľadávať rýchle odpovede, aj keď sú nesprávne. Mozog sa vyhýba kognitívnej námahe. Preto uprednostňuje rýchle, intuitívne závery pred analytickým premýšľaním. 

2️⃣ Zložité odpovede aktivujú hlbšie myslenie. Keď ľudia riešia komplexné otázky, rastie ich schopnosť empatie a kritického myslenia. Často si racionalizujeme nesprávne rozhodnutia, aby sme si zachovali vnútorný pokoj. 

3️⃣ Ľudia s rastovým nastavením mysle častejšie volia ťažšie, ale správne riešenia a v dlhodobom horizonte sú úspešnejší a spokojnejší. 

❓ Otázky pre vás: 

Čo by ste si všimli, keby ste sa prestali uspokojovať s prvou odpoveďou? 

👁️ Stalo sa niečo, čo vás na dlhé roky ovplyvňuje. Možno je to konflikt v práci, vzťahové problémy, alebo ťažká skúsenosť z minulosti. Trauma nie je len to, čo sa stalo, ale aj to, ako ju teraz prežívate. Keď sa sústredíte len na samotnú udalosť, akoby ste znovu a znovu otvárali tú istú ranu. V skutočnosti je to o tom, čo vám tá udalosť ešte stále dáva. Možno vám spúšťa strach, hnev alebo neustálu úzkosť. A to je práve to, čo si treba uvedomiť a naučiť sa s tým žiť. Je to hlavne emočné väznenie, ktoré sa stále môže zobúdzať v našich reakciách na každodenné situácie. Aby ste sa oslobodili, musíte sa naučiť správne pracovať s emóciami, ktoré s traumou súvisia. 

🌱 Trauma ovplyvňuje nielen náš mozog, ale aj naše telo. Všetky nevyriešené emócie môžu viesť k chronickému stresu a fyzickým problémom. 

🌱 Emocionálna integrácia, čiže schopnosť prijať bolestivé spomienky a neísť do boja alebo úniku, môže významne znížiť úzkosť a depresie. 

🌱 Trauma neexistuje len v našich spomienkach, ale aj v našich telách. Naše telo si pamätá každý emocionálny zážitok, a preto sa spúšťa aj po rokoch. 

👉 Koučovacie otázky, ktoré vám môžu pomôcť: 

Akú emóciu spúšťa konkrétna udalosť a čo vám stále dáva? 

🧠 Mnoho z nás vyrástlo v prostredí, kde bolo "neprekážať" považované za najvyšší ideál. Odpúšťať si, byť skromní a nepýtať sa o viac... častokrát to znamenalo, že sme sa naučili neveriť si, podceňovať sa a byť ,,skromní" aj na úkor seba. Hoci to možno nie je náš vedomý výber, ovplyvňuje nás to vo všetkých oblastiach života. 

🌱 Sebavedomie a výkon sú prepojené. Ľudia s nízkym sebavedomím často podceňujú svoje schopnosti a tým si sami limitujú potenciál. 

🌱 Negatívne presvedčenia z detstva môžu ovplyvniť dospelý život. Až 85% dospelých, ktorí prežili v detstve silné sebakritické správanie, trpí v dospelosti nízkou sebaúctou. 

🌱 Sebavedomí ľudia majú tendenciu mať lepšie medziľudské vzťahy. Ak si vážite seba, dokážete to prijať aj od druhých. 

❓ Otázky na zamyslenie: 

Kedy ste naposledy zažili úspech, na ktorý ste hrdí? 

➡️ Možno vám to nikdy nepovedali priamo. Ale cítili ste to. V pohľadoch, v tichu, v „dobrých radách“. A tak ste uverili. Že ste „moc“ – príliš citlivý, príliš hlučný, príliš pomalý, ... Alebo „málo“ – málo schopný, málo zaujímavý, málo dobrý. Hanba za to, kým naozaj ste. Obliekli ste si masky, ktoré boli „prijateľné“ pre druhých. 

📚 Hanba je silnejšie prepojená so sebaobrazom ako vina a vedie k vyhýbaniu, nie k zmene. Až 85% ľudí si pamätá moment, kedy sa prvýkrát hanbili za to, kým sú a 60% z nich to zažilo doma alebo v škole. 

🧬 Sociálne odmietnutie aktivuje tie isté mozgové centrá ako fyzická bolesť. Hanba doslova bolí. 

🧭 Ľudia, ktorí poznajú a žijú v súlade so svojimi hodnotami, sú úspešnejší a spokojnejší. Internalizácia cudzieho hodnotenia znižuje aktivitu v časti mozgu zodpovednej za vlastné sebahodnotenie. 

🧭 Otázky na každý deň: 

Kto vám ako prvý povedal, že nie ste dosť?