🕊️ Navonok pôsobíte pokojne, schopne, „všetko zvládajúc“.

A niekde medzi kávou, povinnosťami a večerným tichom si všimnete ten známy pocit: vnútorný tlak, ktorý nikdy celkom neodíde. Je tichý. A práve preto ste si naň už skoro zvykli. Hovoríte si, že to tak má byť. Že každý si niečo nesie. Že netreba robiť z vecí „problém“. Lenže rovnaké situácie sa opakujú. Rovnaké konflikty. Rovnaké vyčerpanie. 

💪 Naučili ste sa fungovať, aj keď telo kričí napätím. Zapínate autopilota. Emócie si odkladáte na neskôr, ale to „neskôr“ nikdy nepríde. A keď sa niečo dotkne tej starej rany, opäť to vyzerá, akoby ste zlyhali, hoci len vaše vnútro hľadá, kde je bezpečie. Cena sa však neplatí hneď – platí ju telo, spánok, nervový systém, vzťahy. 

🌿 Pravda je, že to nie je vaša vina. To, čo nazývate „fungovaním“, je len múdra stratégia tela, ktoré sa kedysi naučilo prežiť. Je to vnútorný mechanizmus, ktorý vás kedysi chránil a dnes vás vyčerpáva. 

Nervový systém si pamätá preťaženie dlhšie než my vedome. Reaguje, aj keď „už je po všetkom“. 

Opakujúce sa vzorce nie sú slabosťou, ale známkou neuzavretého cyklu. 

💔 „Viete, ja sa nebojím, že ma opustí. Bojím sa, že jedného dňa sa zobudím a už tam citovo nebude.“ Ticho. A presne tam sa začína najväčší strach vo vzťahu, nie z rozchodu, ale z emocionálneho odpojenia. 

🧠 83% vzťahov sa rozpadne nie kvôli konfliktu, ale kvôli emocionálnemu odpojeniu. Až 69% konfliktov vo vzťahoch sa nikdy úplne nevyrieši. Rozhodujúci je spôsob komunikácie, nie obsah hádky. 

🧠 Partneri, ktorí denne vyjadrujú vďačnosť, majú o 50% vyššiu mieru spokojnosti vo vzťahu. 

🧠 Strach zo straty partnera často vedie k úzkostnej pripútanosti, ktorá paradoxne partnera ešte viac odďaľuje. Atrach zo straty partnera je často prepojený s nedostatkom emocionálneho bezpečia, nie s reálnou hrozbou rozchodu. 

💭 Otázky pre vás: 

Kedy ste naposledy cítili, že sa partner vzďaľuje?