Výsledky vyhľadávania pre slovo “#video”
Bolí to, keď rastieš? -160. časť
Zuzka sedela pri zasvietenej lampe a zaujato sa zahľadela na nástenku oproti. Všetko to tu bolo presne také isté ako si pamätala. Po malej chvíli jej padol pohľad na Bibliu. Jemne líniu jej predného obalu pohladila prstom. Rozhodla sa ju náhodne otvoriť. So zatajeným dychom čakala, aký poklad tam objaví. V prvý moment uhla pohľadom a s pokojným úsmevom sa pozrela na vrecko s orieškami. Vybrala odtiaľ jeden a nechala, nech sa jej čokoláda, v ktorej bol oriešok obalený, rozpustí v ústach. Potom okamžite očami skúmala, čo jej chce povedať.
"Nemlč, Pane a ja budem počúvať." vyslovila do ticha.
Verš, ktorý bol označený modrou farbou intenzívne prečítala niekoľkokrát: "Ak budeš v tejto chvíli mlčať, úľava a záchrana príde Židom odinakiaľ, ale ty a tvoja rodina zahyniete. Ktovie, či si nedosiahla kráľovskú hodnosť práve pre takú chvíľu, ako je táto?“ (Biblia, Ester 4:14)
Zuzka sa na malú chvíľu zamyslela a potom sa očami vrátila naspäť na rovnakú stranu. Bolo tam modrým perom dopísané: Možno je to moment, pre ktorý si bol stvorený.
A zrazu jej to všetko dalo jasné smerovanie. Nepotrebovala pochopiť minulosť, pretože v nej ju Boh neutvoril. Zakaždým, keď na ňu pôsobil svojou milosťou, bola to jasná, presvetlená skutočnosť v Jeho moci. Nie domnienky, myšlienky neistoty alebo strachu z minulosti či budúcnosti. Bola to vždy jednoduchá a jasná prítomnosť dôvery v Jeho vernosť. Jej srdce sa okamžite naplnilo istotou. Radostne sa usmiala, keď si prečítala opäť tú jednu, zmysluplnú vetu.
"Áno, Pane môj. Pre toto som bola stvorená. Môj okamih, kedy smiem priniesť Tvoje kráľovstvo na túto zem a do mojej rodiny, je práve v sile odpustenia. Ďakujem!" vyslovila so slzami v očiach a opäť sa radostne usmiala.
Idem vyskúšať 👍😎☕
Tortilly na raňajky
Ak chceme riešiť polarizáciu, musíme začať brať vážne tému emócií
Polarizovaná spoločnosť je zraniteľná - má problém posúvať sa vpred, hľadať spoločné riešenia a prijímať rozhodnutia, ktoré majú širokú podporu a okrem toho v nej stúpa aj riziko násilia.
Najväčšiu časť zodpovednosti za polarizáciu majú politici a političky no popri nich dnes už aj vlastníci sociálnych sietí, ktorí zarábajú na virálnom obsahu.
Zároveň však platí, že verejnosť nie je bezmocná: tak ako inštitúcie vplývajú na nás, aj my ľudia vplývame na ne.
Čo pomáha, ak žijeme v rozdelenej spoločnosti? A čo naopak poškodzuje našu schopnosť rozumieť si navzájom a zvyšovať dôveru medzi ľuďmi?
V podcaste Ľudskosť sa Barbora Mareková sa rozpráva so sociologičkou Zuzanou Fialovou o tom, ako vzniká polarizácia a čo môžu robiť ľudia bez politickej funkcie, ktorým záleží na vzťahoch s ľuďmi, ktorí vnímajú veci inak.
"Ukazuje sa napríklad, že fact checkingové aktivity nie sú veľmi účinné," vraví Zuzana v podcaste, "pretože ich cieľom je racionálna argumentácia a vyvracanie hoaxov. A kým nebudeme brať vážne aj emócie - aj tie svoje, ale aj emócie druhých ľudí, tak sa veľmi neposunieme - ani v riešeniach problémov a ani v kvalite vzťahov."
"Keď si tu budeme opakovať, že sme neschopní a že to táto krajina nikam nedotiahne, je to samospĺňajúca sa prognóza," vraví v podcaste a vysvetľuje aj, čo je podľa nej lepší prístup.
Jak fungují Emoce v Mozku? Co je Opravdová Intimita?
Dnes se bavíme o jednom z nejdůležitějších aspektů našeho prožívání – emocích.
Emoce nás doprovázejí všude. Formují naše vztahy, ovlivňují rozhodnutí a doslova přetvářejí mozek i tělo. Ale jakou mají funkci? Co se stane, když jich je moc? A jak se učíme regulovat to, co cítíme?
V této epizodě rozplétáme vše od neurovědy emocí až po jejich psychologickou a existenciální rovinu. Mluvíme o tom, proč je úzkost ve skutečnosti nástroj předvídání, proč potlačené pocity nejsou selhání, ale strategie přežití, a jak se tělo učí z emocí - ne jinak než mozek.
Dozvíš se:
jak funguje mozek, když cítí
proč není možné „nemít emoce“
co je mýtus empatie a performativní empatie
co znamená intimita a jak se k ní dostáváme přes zranitelnost
proč je autenticita trénovatelná schopnost, ne povahová vlastnost
Tohle je epizoda, která tě pozve zpátky do těla, pravdy a vztahu k sobě.
A možná zjistíš, že emoce nejsou bouře, ale kompas.
Už ako dieťa som videla, že moje prežívanie je iné
“Bola som prekvapená, v akej miere sa tie veci vyskytujú aj v životoch iných ľudí,” vraví spisovateľka Ivana Gibová o témach vo svojej najnovšej knihe Babička, za ktorú dostala už dve prestížne ceny.
Zachytáva v nej medzigeneračné vzťahy v rodine, alkoholizmus, traumy, starobu, ale aj témy, ako je priateľstvo, či starostlivosť o druhých.
Spoznávame v nej prežívanie dievčaťa, ktoré vyrástlo na sídlisku na východe Slovenska.
V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Ivanou o procese písania knihy a o tom, ako autorka vníma otváranie tém, o ktorých väčšina z nás nedokáže otvorene hovoriť.
“Keď ideme v umení na dreň, máme schopnosť rozrušovať," vraví Ivana v podcaste. "A myslím si, že keď k tomu ako tvorkyňa nepristupuješ tak, že sa do toho vkladáš - a si aj reálne otvorená - tak sa to ľudí až tak nedotkne.”
Rozprávajú sa aj o autorkinom živote. Ivane v dospelosti diagnostikovali hraničnú poruchu osobnosti a medzičasom má viacero skúseností s odbornou podporou, ktorá jej veľmi pomohla.
“Už ako dieťa som videla, že moje prežívanie je iné. Že všetko prežívam veľmi intenzívne a moja emocionalita - hoci som to vtedy ešte nevedela takto pomenovať - je iná. A bola veľmi znepokojená a frustrovaná tým, že to neviem vysvetliť druhým.”
Ivana približuje, čo všetko vie o sebe dnes, aj vďaka odbornej pomoci a čo pre seba spravila, aby sa cítila dobre.
Krásny, nový týždeň, fanúšičky mojej Lenky.
Naboso
Na prelome sviatku všetkých svätých a spomienky na zosnulých by som s vami chcela zdieľať performance, ktoré som v lete, presne 5 rokov "po", pripravila s mojou kamarátkou - tanečníčkou a choreografkou súčasného tanca.
Je to skôr kontemplatívne dielo, pozýva spomaliť, dovoliť si cítiť, ďakovať, byť... Hlavnou myšlienkou je, že každý človek je posvätný príbeh. Bez ohľadu na dĺžku jeho/jej života.
Ak budete mať čas a chuť, nech sa páči 🙂
Najprv odporúčam prečítať popis pod videom (treba rozkliknut video na YouTube, nielen tu).
V krízovej situácii deti regulujú svoje emócie podľa dospelých, ktorí sa o ne starajú
Deti vnímajú spoločenské dianie a mnohé deti majú otázky: o násilí na školách, vojne, klimatickej kríze či o politickej situácii v krajine.
Ako vytvárať deťom pocit bezpečia vo svete ktorý nie je celkom bezpečný? A ako posilňovať psychologickú odolnosť detí, keď aj my dospelí cítime niekedy úzkosť?
V náročných situáciách deti sledujú emócie dospelých a pozorujú pritom, aký význam vkladáme do udalostí my.
My dospelí máme zodpovednosť za to, čo deti vidia a čo počujú. A je to oveľa dôležitejšie ako pravidlá, ktoré im hovoríme. Deti sa dívajú na nás, ako ich napĺňame.
Výskum Murraya Strausa priniesol teóriu prenášania kultúrnych vzorcov, ktorá hovorí, že čím viac spoločnosť schvaľuje používanie násilia alebo ho legitimizuje, tým viac sa toho násilia v spoločnosti vyskytuje. A tá vlna násilia sa nezastaví pred deťmi.
Ľudia, ktorí boli po traumatickej udalosti vystavení médiám a viedol sa s nimi rozhovor o tom, ako sa cítia a aký je ich príbeh, majú riziko vzniku posttraumatickej stresovej poruchy až dvaapolnásobne vyššie. Priamych zasiahnutých sa preto snažíme chrániť a hovoríme im, aby neposkytovali rozhovory pred kamerou.
Co dokaze jeden vers z biblie:
Tento týždeň v Helsinkách nestojí pred súdom len Päivi Räsänen, ale aj sloboda slova
veľmi zaujimavý rozhovor s trans ženou. Odporúčam vypočuť si.
Vieme, že sme zomreli a mihne sa nám pred očami život ako film?
Sedem minút po smrti, toľko je ešte mozog aktívny po tom, čo sa nám zastaví dýchanie a tep. Tak to aspoň tvrdia populárne videá na instagrame a tiktoku.
Ale je to naozaj tak? Existuje nejaký vedecký dôkaz, že pri umieraní sa nám ešte mihne život pred očami a ako rýchlo odumierajú mozgové bunky?
Čoraz viac počujeme o nebezpečenstvách prameniacich v nadmernom používaní mobilov a sociálnych sietí u detí a mladistvých.
Silné tvrdenie odborníka: "Mozog na drogách vs. mozog na sociálnych sieťach? Rozdiel nepoznáte."
tak to je paradne
Čo robiť, keď vidíme násilie?
Efekt prizerajúceho sa nám hovorí, že čím viac ľudí je prítomných na verejnom mieste vo chvíli, keď je niekto terčom násilia, tým nižšia je šanca, že tomu človeku niekto pomôže. A ďalšia vec je, že ľudia vlastne ani nevedia, ako môžu pomôcť. Nikto ich to neučil.
Čo sa deje v našom tele a mozgu, keď sme v prítomnosti násilia a ako to môže ovplyvniť naše správanie. Ako sa môžeme učiť tvoriť spoločnosť, ktorá vie rozpoznať nebezpečie a dokáže aj konať.
Ten efekt prizerajúceho sa má aj svoju druhú stránku, funguje aj opačne: keď raz niekto začne pomáhať, ľudia sa chcú pridať.
Krásny večer 🍀🍀🍀ešte videjko
Seriál Adolescence nie je o tínedžeroch, ale skôr o bezradných dospelých
Ten seriál nie je ani tak o nepodarených tínedžeroch, ale skôr o tom, ako sme my dospelí bezradní v tom, ako ustáť ich silné emócie. Lebo toto je v niečom prirodzená a biologicky daná vec, že tínedžeri prežívajú emócie silnejšie, intenzívnejšie a vo väčších návaloch ako my.
V posledných rokoch sa v médiách objavilo viacero šokujúcich prípadov násilných trestných činov, ktoré spáchali deti v tínedžerskom veku. Len pred pár dňami napríklad bol v Británii odsúdený 15-ročný chlapec za rasisticky motivovaný útok na 80-ročného muža, pričom jeho kopance si so smiechom nakrúcalo na mobil len 13-ročné dievča. Oboch odsúdili za zabitie.
Krásnu nedeľu 🎶Lenka a jej Anjel
Škola a stres
Na základnej škole si druháčky vytvorili na WC svoj „kút plaču,“ kam sa uchyľovali, keď si zabudli domácu úlohu. Ako by mal reagovať citlivý a vnímavý učiteľ v takejto situácii? Ako môže v kritickej chvíli odložiť svoje vlastné starosti, sústrediť sa na dieťa a poskytnúť mu plnú podporu? A dokáže tento prístup priniesť pozitívne zmeny do školstva?
Krásny víkend 🍀🍀🍀pre fanúšikov mojej Lenky mam niečo zo Štúrova, z jarmoku 😊
Dobrý deň,
prosím Vás o pomoc pri výbere ďalekohľadu s nočným videním pre manžela. Možno majú Vaši muži a sú spokojní s výberom.
Ďakujem.

Značka Dreame v Prahe slávnostne predstavila nové produktové rady
Na launch evente značky Dreame, ktorý sa konal 25. septembra v pražskom paláci Žofín, boli predstavené kľúčové smart produkty do domácnosti a taktiež úplne nové produktové rady, na ktoré sa môžeme tešiť.
Ak ste si doteraz značku Dreame spájali len s robotickými či tyčovými vysávačmi, je čas zmeniť názor. Dreame v Prahe odhalila svoju expanziu a predstavila ucelený rad domácich spotrebičov, ktoré siahajú ďaleko za hranice podláh. Počas exkluzívneho launch eventu ukázala svoju víziu o komplexnej starostlivosti o domácnosť, vrátane inovatívnych čističiek vzduchu, chladničiek či televízorov.
Na evente, ktorý spojil kľúčových partnerov, zástupcov médií, influencerov a technologických nadšencov, značka Dreame potvrdila svoj záväzok prinášať neustále nové prelomové inovácie, ktoré zjednodušia život všetkým spotrebiteľom.
„Je pre mňa skutočnou cťou vidieť vás dnes večer v Prahe v takom hojnom počte“, otvoril svoj príhovor Marshall Mei, obchodný riaditeľ spoločnosti Dreame pre východnú Európu. „Príbeh značky Dreame je predovšetkým príbehom o domove – o tom, ako moderné technológie dokážu zjednodušiť, skrášliť a zefektívniť každodenný život. A práve dnes večer sme spoločne svedkami toho, ako Dreame vstupuje do novej éry komplexného inteligentného bývania.“
Značka výrazne rozšírila svoje portfólio v oblasti kuchynských spotrebičov a bývania. Medzi predstavenými novinkami nechýbala integrovaná umývačka DZ60 Pro, vstavaná parná rúra OZ60 Pro a chladnička FizzFresh™, ktorá vám behom sekúnd pripraví chladenú perlivú vodu. Milovníkov kávy potešil kávovar Master SE s 30 nastaveniami mletia kávy.
Pozornosť pútala aj prvá AI plne invertorová práčka a sušička L9, klimatizácia X WIND s technológiou Dual Robotic Arm či televízor S100 s integrovaným soundbarom a technológiou Aura Mini LED.
Goodbye 👋
Na akej pesničke teraz frčíte? 😀









