Psychosomatika a stres

Ako naše telesné prežívanie tvorí so psychickým jednotu.

Má zmysel diskutovať s extrémistom?

Stres v debate môže vyzerať ako agresivita. V Česku fact-checkujú politikov priamo v rozhovore.
A čo všetko obnáša kvalitný tréning efektívnej diskusie?

Jak vzpomínky přecházejí z krátkodobé do dlouhodobé paměti

Na rozdíl od paměti počítačové se lidská vzpomínka v průběhu času zajímavým způsobem mění. Přednáška popíše současný pohled na mechanismus přechodu krátkodobé paměti na dlouhodobou a jakou úlohu při tom hraje hipokampus – nikoli mořský koník, ale důležitá oblast mozku. Zároveň bude zdůrazněna nezastupitelná role laboratorních zvířat při výzkumu paměti.

Zamilovanosť, vzťahy, konflikty

V ďašom dieli série „Neboj sa byť normálnym!" sa venujeme partnerským vzťahom.

‘Neškrab sa!’ bola kľúčová veta z môjho detstva. Psychologička o atopickom ekzéme

Čo je atopická dermatitída. Aký je vplyv duševného zdravia na našu kožu? Ako podporiť duševné zdavie dieťaťa s AD. Ako môže pomôcť škola? Aké typy psychoterapie sú účinné u dospelých.

V ekonomicky rozvinutom svete vidíme v posledných desaťročiach nárast výskytu chronických ochorení kože. Či už ide o atopický ekzém, psoriázu, akné alebo rosaceu – každý z nás má v okolí človeka, ktorý potrebuje u seba riešiť symptómy.

Dôvodov na tento trend je podľa odbornej komunity zrejme viacero – od zmien životného štýlu v moderných spoločnostiach až po zmeny v prostredí, v ktorom žijeme.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že chronické zápalové ochorenia kože patria do rúk kožných lekárov – čo je síce pravda, ale nie celá. Výskumy ukazujú, že zdravie kože je výrazne previazané s prežívaním človeka.

Naše telo si pamätá, čo sme zažili ako deti – a ak sme si z detstva odniesli nespracované emócie či traumatické zážitky, riziko kožných ochorení je u nás vyššie. Koža je navyše orgán, ktorý vidí každý, koho stretneme. Takže jej momentálny stav ovplyvňuje náš sebaobraz, sebadôveru, to, ako sa cítime vo vzťahoch a celkovo v kontakte s inými ľuďmi.

Být vůči matce ve vzdoru nám ubližuje. Jak ji přijmout a co to vlastně obnáší?

Vzdor vůči matce nám může bránit v přijetí sebe sama jako ženy, protože matka je náš prvotní vzor ženství. Naopak nám může pomoci svoji matku přijmout. Co je a není přijetí matky a jaké má důsledky se dozvíte ve videu.

Neexistujúci vzťah

Vzťah s matkami, opakujúce sa vzorce v rôznych životných situáciach.

Nikoho nepotrebujem, všetko zvlánem sama. Keď je hnev na mieste. Emócia kriku. Moju mamu nezmením. Sama sebe byť bezpečným priestor.

Pre fanúšičky mojej Lenky ❤️
...🫣🫢🫣...

Krásna ale zároveň smutná...😢❤

Rodičovstvo inak

Ako sa dá v praxi zachovať pokoj, keď dieťa vstúpi do nahrávania vtedy, kedy nemá a vďaka čomu vieme podobné situácie zvládať.

Šikana

Krátky rozhovor s odborníkmi o šikane.

Strach na Slovensku funguje

Strach na Slovensku funguje

Být vůči matce ve vzdoru nám ubližuje. Jak ji přijmout a co to vlastně obnáší?

Vzdor vůči matce nám může bránit v přijetí sebe sama jako ženy, protože matka je náš prvotní vzor ženství. Naopak nám může pomoci svoji matku přijmout.

O živote a vzťahoch vysoko citlivých ľudí

Vysoko citliví ľudia veľa premýšľajú a sú vnímaví na jemné zvuky, svetlo či vône v prostredí. V rušných alebo stresujúcich situáciách sa rýchlejšie cítia zahltení alebo unavení. Sú empatickí a emócie prežívajú intenzívnejšie ako ostatní. Zároveň však dokážu hlbšie porozumieť sebe aj druhým, čo môže byť pre nich výhodou. S psychologičkou a psychoterapeutkou Janou Ashford z ALMA centra sa rozprávame o tom, ako vysoká citlivosť ovplyvňuje ich život a vzťahy. Janka nám odpovedala aj na otázky:

• Aké sú obvyklé prejavy vysokej citlivosti?
• Čo presne je teória o púpavách a orchideách?
• Či sa dá vysoká citlivosť spoľahlivo otestovať?
• Ako môžu vysoko citliví ľudia svoju črtu zvládať?
• Pre ktoré povolania je táto schopnosť výhodou?
• S čím sa stretávajú vysoko citliví ľudia vo vzťahoch?
• Ako môžu ich partneri vo vzťahu lepšie komunikovať?
• Ako najlepšie podporiť dieťa, ktoré má znaky vysokej citlivosti?

Rozhovor o porozchodovej starostlivosti dospelých o malé dieťa v kontexte vzťahovej väzby

Ako vyladiť rozídených rodičov na potreby dieťaťa? Ako im pomôcť byť vnímavou mamou a otcom a zároveň rešpektovať a ctiť druhého rodiča dieťaťa? Ako "nastoliť" mier pri kontaktoch a v čom si zobrať na pomoc koncept vzťahovej väzby?

Krásny deň🎶pre fanúšikov mojej Lenky🎶zostrih z Vrabelskeho jarmoku🎶

Čo je porucha pozornosti (ADHD) V SKUTOČNOSTI?

Toto je, minimalne na slovenské pomery, jedinečný prístup k ADHD ako k poruche exekutivnych funkcii. Prečo porucha pozornosti nie je poruchou pozornosti.

Krása...máme byť na čo hrdí! ❤

O dovolenkách a strese

Prečo si na dovolenke nedovolíme relaxovať? Ako dlho by mala trvať dovolenka, aby sme z nej prišli zrelaxovaní? Čo všetko môže spôsobiť stres a nahromadené neriešené traumy s našou psychikou a telom?

Skrátiť prázdniny? Ani náhodou!

Skrátiť, či neskrátiť letné prázdniny? To je otázka, ktorou sa v posledných týždňoch nezaoberali len politici, pedagógovia, žiaci a študenti, ale často aj laická verejnosť. Veď oddychu počas korony bolo dosť, učivo treba dohnať a rodičia by mali pracovať a nie robiť babysitting. Na prvé počutie to znie rozumne, avšak len vtedy, ak by sme obdobie pandémie považovali za plnohodnotné prázdniny, počas ktorých nabrali deti dostatok síl do nasledujúceho, predĺženého školského roka.

Je to teda skutočne tak a deti sú odpočinuté? Ako prežívali obdobie korony, ako na ne vplýva dlhodobá záťaž, prečo pre ne často prázdniny nie sú oddychom a ako vyzerá vzdelávanie na najlepších školách v Európe?

Co stojí za pácháním sexuálního násilí?

Jaké pohnutky vedou lidi k páchání sexuálního násilí? Jak do toho zasahuje osobnost? Jak do to zasahuje psychosexuální nevyzrálost? A kam se můžete obrátit, pokud máte potíže s ovládáním vlastní sexuality?

Jak může filosofie výchovy pomoci dnešnímu školství

Jak filosofie výchovy může přinést pozitivní změny do dnešního školství. Prozkoumáme, jak filosofické principy mohou řešit výzvy ve vzdělávání a zlepšit metody výuky.

Co je narcistická porucha osobnosti?

Jak se projevuje narcistická porucha osobnosti? Jak se dělí? Kdy o ní už můžeme hovořit jako o poruše? Co se s tím dá dělat? Existuje něco jako narcistické zneužívání nebo narcistické prodloužení? Jaké to je mít narcistického rodiče nebo partnera? Nejen tomu se věnuje tato epizoda.

Ako sme na tom s duševným zdravím?

Každý piaty Slovák priznáva stredne vážny až vážny úzkostný stav. Hrozí nám epidémia duševných porúch? Ako je na tom naše duševné zdravie po pandémii korona vírusu? A aká je budúcnosť liečby duševných porúch? O tom, aké výsledky nám vyšli v našom prieskume o duševnom zdraví Slovákov a čo sa s tým dá robiť?

Nenávisť ako nová modla

„Žijeme v epoche úpadku, rozvratu tradičných morálnych hodnôt a spochybňovania kultúrnych výdobytkov, skrátka žijeme v dobe dekadencie. Kto je za to zodpovedný, na koho treba ukázať prstom?“

To je slovník a reč, ktorú v tej či onej podobe pozná prakticky každá generácia a s úsmevom sa nad týmito slovami môžeme povzniesť aj dnes. Veď napokon, koľkokrát sme už počuli predpovede o úplnom kolapse západnej civilizácie, kríze kapitalizmu a demokracie. A napriek tomu tu stále sú.

Čo však ak sa podobný jazyk stane nielen výrazovým, ale aj politickým nástrojom? Fašizmus môže byť v takom prípade jedným z dôsledkov. Keď študujeme napríklad Hitlerovu cestu k moci, neraz sa čudujeme ako mohli také masy ľudí v kultúrne vyspelom Nemecku podľahnúť práve nacistickej ideológii.

Ak sa ale pozrieme na to, akým jazykom sa nacisti k občanom prihovárali, zistíme, že ani nám nie je celkom neznámy.

Fašizmus preto považujeme za čoraz naliehavejšiu hrozbu aj dnes, i na Slovensku. Čo o ňom vlastne vieme? Ako sa menil a prispôsoboval požiadavkám doby či prostredia a prečo jeho vábeniu podľahli v minulosti neraz aj tie bystrejšie hlavy? S akými lžami a stereotypmi fašizmus vlastne pracoval a pracuje?