✅ Sledujete cyklistické preteky? Tá rýchlosť, ten adrenalín. Presne takto to vyzerá, keď sa snažíme držať krok s tempom života: niekto je rýchlejší, niekto pomalší, niekto má lepšie vybavenie, niekto vyzerá, že ide úplne bez námahy… A my? Len sa snažíme neudýchať sa. „Keď vidím, ako všetci okolo mňa napredujú, cítim sa, akoby som stále šliapala v kopci.“ A pritom robila maximum. Len potrebovala iný typ práce so sebou. 

➡️ Porovnávanie zvyšuje úzkosť o 30 – 50%. 

➡️ Ľudia, ktorí si denne určia jednu prioritu, majú až o 60% vyššiu spokojnosť. 

➡️ Vnútorný dialóg priamo ovplyvňuje výkon – negatívny znižuje rýchlosť rozhodovania až o 40%. 

❓ Otázky pre vás: 

Aké životné „preteky“ sú skutočne vaše? 

🔻 ,,Niekedy mám pocit, že život vyzerá presne takto: vysoké bloky povinností, nahromadené úlohy a ja balansujem na tých najvyšších.

A pritom navonok pôsobím… pokojne. “Veď to zvládam.”" Poznáte to? 

🔬 Mentálne preťaženie skresľuje realitu. Mozog pri strese preceňuje hrozby o 200–300%. 

🔬 Malé rozhodnutia tvoria najväčšiu únavu. Rozhodovacia únava spôsobuje, že ľudia konajú impulzívne. 

🔬 Vizualizácia problémov mimo seba zvyšuje ich riešiteľnosť o 42%. 

🔍 Otázky: 

➡️ „Nezavolal? Asi ho nezaujímam.“. „V práci ma prehliadajú? Určite som neschopný.“. „Deti ma neposlúchajú? To je tá dnešná generácia...“. Lenže… čo ak správna odpoveď býva zložitejšia? 

1️⃣ Mozog miluje jednoduchosť. Máme prirodzenú tendenciu vyhľadávať rýchle odpovede, aj keď sú nesprávne. Mozog sa vyhýba kognitívnej námahe. Preto uprednostňuje rýchle, intuitívne závery pred analytickým premýšľaním. 

2️⃣ Zložité odpovede aktivujú hlbšie myslenie. Keď ľudia riešia komplexné otázky, rastie ich schopnosť empatie a kritického myslenia. Často si racionalizujeme nesprávne rozhodnutia, aby sme si zachovali vnútorný pokoj. 

3️⃣ Ľudia s rastovým nastavením mysle častejšie volia ťažšie, ale správne riešenia a v dlhodobom horizonte sú úspešnejší a spokojnejší. 

❓ Otázky pre vás: 

Čo by ste si všimli, keby ste sa prestali uspokojovať s prvou odpoveďou? 

⏳ „Dospelý som už dávno, ale prečo sa stále cítim ako dieťa, ktoré čaká na súhlas od rodičov?“ Túto vetu si denne povie niekoľkokrát množstvo ľudí v zrelom veku, ktorí majú už svoje vlastné deti, vlastné firmy, sú zodpovední za iných iných alebo nesú so sebou rôzne iné náročné úlohy... a napriek tomu im denne vlastní rodičia volajú, kontrolujú a hodnotila ich rozhodnutia. 

➡️ Až 67 % dospelých ľudí s úzkostno-vyhýbavou väzbou sa v dospelosti nevedome spolieha na rodičov ako na „kompas“ – čím brzdia svoje rozhodovanie. 

➡️ Citová separácia je podľa Bowenovej rodinnej terapie základným míľnikom dospelosti. Bez nej zostávame deťmi s telom dospelého. 

➡️ Zdravé psychické oddelenie sa od rodičov vedie k vyššej spokojnosti v partnerstve aj práci. 

🗝 Kľúčové otázky, ktoré si môžete položiť už dnes:

Aký je rozdiel medzi tým, čo chcete VY, a tým, čo by „sa malo“?