Tretie pokračovanie na tému maminka v práci.

Spätne si uvedomujem, že prvé náznaky som zaznamenala už minulé leto, keď som si dovolila odveliť sa na prázdniny. Vtedy pred mojím odchodom ochorel môj chlap. Zdĺhavý výber pred chladiacim pultom spôsobil, že ho napadol nejaký vírus a mne spôsobil starosti, ako sa postará o naše potomstvo v záchvate „kašlíčka a rýmičky“. Vtedy som ešte nemohla tušiť aký bude ďalší rok, takže súvislosti sa mi spojili až teraz.

Najprv vám ale objasním z čoho pozostávajú moje mimomaterské aktivity. V stručnosti, okrem práce na cca 6 dní do mesiaca chodievam aj na štvordňové školenia do Čiech. Od januára som bola trikrát.

Nové železné pravidlo v našej rodine je, že vždy pred mojím odchodom niektoré z detí ochorie. Vždy. Toto nie je žiadne preháhaňanie v záujme lepšej čítavosti. Robím si čiarky, sledujem to, takže viem.

Prvýkrát to boli síce trápne sople a pokašliavanie, ale choďte preč na 5 dní (školenie + práca), keď máte doma dve deti, ktoré sa topia v hlienoch a jedno, ktoré vyzerá, že sa možno bude topiť tiež. Dovtedy som tak dlho preč od svorky nebola. Ja som sa pre zmenu topila vo výčitkách.

Druhý krát mi volali do práce zo školky, že Miš zvracala. Telefonicky som narýchlo organizovala jej prevoz domov. Bolo to prvý raz, čo mi takto volali, takže stres, panika a – samozrejme výčitky. Našťastie kým to chytili aj moje mladšie deti, už som bola doma. Napriek celej tragédii som sa vďaka tomu dozvedela, že zo šiestich ľudí, s ktorými som pracovala, mali štyria dvojičky. To bola celkom haluz.

Teraz pred posledným mojím pracovno-školiacim sa výjazdom (vždy mi to vyjde tak, že hneď po školení idem do roboty a naopak) som tušila, že bude zle, už pár dní dopredu. V noci z piatka na sobotu (môj odchod naplánovaný na ďalšiu stredu) Ivuška zvracala prvý raz. Potom ešte raz a potom ju už len preháňalo. Uplakaná, ubolená preležala moja 19 mesačná dcéra celý deň. Pre ilustráciu – ja, dospelý človek, nie som schopná preležať celý deň keď som chorá a (ani) keď môžem. Ivucha s tým problém nemala. Keď som sa jej opýtala, čo ju bolí, otvorila ústa a ukázala si prstom dnu. Tam jej ešte doteraz prebieha divoké vrásnenie. Zrejme jej ide zvyšných 14 zubov naraz.

Keďže po sobote už vyzerala OK, iba veľmi nechcela jesť, pripísala som to všetko zubom. Miernu diétu som ukončila v utorok večer fľašou mlieka.

O druhej ráno nás zobudilo bublanie a kašeľ. Mlieko sa vypýtalo von. Keď sme umyli a upratali dieťa, otvorila som notebook a na chlapovu žiadosť som mu napísala mail s inštrukciami, čo má povedať lekárke, keď s Ivušou ráno pôjde. Čakali ma tri hodiny výdatného spánku pred odchodom. Budík bol nastavený na 5:40. Mozog mi však pracoval na plné obrátky, takže som si nakoniec užila takú hoďku a pol.

Potom, počas dňa, mi už len chodili správy s fotodokumentáciou ako sedia v čakárni, že máme asi rotavírus, inštrukcie ohľadom diéty, nákupný košík plný diétnych potravín, ktoré budú stačiť pre škôlku detí postihnutých rotavírusmi až do leta, vysmiatu Ivušku, Ivušku v aute, …dobre mi to padlo. Bola som v obraze.

Doma inštrukcie ohľadom diéty dostala rovno moja mama. Ja som prišla z práce, vytúlila pacientku, pobalila sa a odišla na školenie do Čiech. Výčitky som baliť nemusela, celý pytel išiel so mnou aj sám.

Teraz už sedím doma, svorka má najhoršie za sebou. Ja ešte nie. Ustavične pozorujem moje deti, či na nich neuvidím nejakú traumu spôsobenú neprítomnosťou matky. Zatiaľ to však vyzerá, že najväčšiu traumu, ako zvyčajne, mám ja.

Viac na www.omichi421.wordpress.com#dvojicky #choroba #pracujucamatka #rotavirus #vycitky