🔥 Možno ste zvládli náročný pracovný deň, ustáli rozhovor, ktorého ste sa báli… alebo ste konečne urobili krok k zmene, ktorú ste dlho odkladali. Možno to bolo, keď ste konečne zvládli povedať „nie“. Alebo ste dokončili niečo, čo ste dlho odkladali. Alebo ste jednoducho prežili náročný týždeň a s úsmevom. Spomeňte si na svoj posledný úspech. 

💭 Sebareflexia zvyšuje motiváciu o 23%. Pravidelné uvedomenie si svojich úspechov zvyšuje dlhodobý výkon. Mozog si pamätá úspechy silnejšie, keď ich vedome zaznamenáme. 

💭 Odolnosť sa trénuje ako sval. Malé kroky mimo komfortnej zóny budujú schopnosť zvládať stres. Nepríjemné pocity sú signál rastu. Pocit mierneho nepohodlia znamená, že sa mozog učí nové vzorce správania. 

💭 Sebasúcit znižuje úzkosť až o 40%. Láskavosť k sebe zlepšuje zvládanie neúspechov a motiváciu k zmene. 

💬 Otázky, ktoré si môžete položiť už dnes: 

Na ktorý svoj posledný úspech ste najviac hrdí? 

💡 Poznáte ten pocit, keď máte strach skúsiť niečo nové, lebo čo ak sa to nepodarí? Alebo keď držíte pri živote niečo, čo už dávno nefunguje – len preto, lebo je to „istota“? Pravda je takáto: Tí, ktorí v meniacom sa svete inovujú, prosperujú. Tí, ktorí sa držia len toho, čo poznajú, často stagnujú a trpia. 

1️⃣ Ľudia, ktorí zažili viacero pádov, majú vyššiu odolnosť, sú odolnejší a majú vyššiu životnú spokojnosť ako tí, ktorí ich nezažili. Pády nás trénujú.

2️⃣ Keď skúšame nové veci a „padáme“, mozog si tvorí nové spojenia. Zlyhanie doslova mení mozog k lepšiemu. Pri zmene a pádoch vznikajú nové neurónové prepojenia. To je neuroplasticita. Bez zlyhania sa mozog nenaučí inovovať. 

3️⃣ Každé zvládnuté zlyhanie posilňuje našu schopnosť čeliť budúcim stresom. Padnutím sa očkujeme proti budúcim krízam. Ľudia, ktorí pravidelne čelili neúspechu a urobili z neho reflexiu, dosiahli o 30% vyššiu mieru úspechu ako tí, ktorí sa mu vyhýbali. 

💬 Otázky pre vás: 

Kde vo vašom živote sa teraz bojíte spadnúť? 

Každý z nás má iné tempo, a to sa týka aj nástupu reči. Všetko potrebuje svoj čas. Hlavne sa teda neporovnávajte s rovesníkmi okolo vás.

Každé dieťa je vývojovo odlišné a netreba ich všetky “hádzať do jedného vreca”. Ovplyvniť nástup reči a vývin slovnej zásoby môžu viaceré faktory. Či už ide v niektorých prípadoch o genetiku, povahu alebo temperament dieťaťa. Niektoré deti sú smelšie, iné nesmelé, jedno je aktívne, iné skôr lenivé.

Takisto je rozdiel, či vám dieťa rozumie a iba ešte nezačalo rozprávať, alebo máte podozrenie, že vám ani nerozumie. Vtedy už môže ísť o problém, ktorý by ste mali riešiť vyhľadaním odbornej pomoci. O oneskorenom vývine reči hovoríme až vtedy, ak drobec zaostáva za svojimi rovesníkmi aj vo veku 3 – 4 rokov. Vtedy prichádza na rad vyhľadanie odbornej pomoci – najmä logopéda.

Rozprávajte, rozprávajte, rozprávajte

Mamičky, ktoré samé ‘zápasili’ s nie práve výrečnými detičkami, sa zhodujú na niekoľkých spôsoboch, ako dieťa, ktorému sa príliš do rozprávania nechce, podporiť. Základom je pravidelné, pomalé a zrozumiteľné opakovanie jednoduchých slov. Učiť dieťa novým slovíčkam môžete tak, že ich budete pomaly hláskovať. Rozprávajte zrozumiteľne a spisovne. Nie vždy sú skomoleniny a zdrobneniny tým najsprávnejším riešením.

Knižky, riekanky, pesničky, a veľa, veľa otázok