O popôrodnej depresii, s ktorou sa stretávajú čerstvé mamičky, ste už zrejme počuli. Vedeli ste však, že v dnešnej dobe ju zažívajú aj muži? Istá americká štúdia prišla k záveru, že každý desiaty novopečený otec sa môže stretnúť s tzv. „popôrodným blues“.

Na príchod dieťatka do rodiny sa teší, počíta dni do veľkého finále. Napokon však v konečnom dôsledku zažíva pocity bezmocnosti, zbytočnosti až zúfalstva. Či už z dôvodu, že má problém nadviazať s dieťatkom vzťah (bonding), nevie nájsť svoju rolu v novom usporiadaní domácnosti, kvôli čomu sa cíti prebytočný. Alebo si naopak život s bábätkom predstavoval inak. Vadí mu narušenie doterajšej rutiny. Má pocit, že nezvláda nové povinnosti. Dôležité je v prvom rade uvedomiť si, že sa niečo deje. Nebrať svoj stav ako slabosť a nehanbiť sa priznať si, že niečo nie je v poriadku.

Nedostatok spánku či stres

Je všeobecne známe, že ženské hormóny lietajú hore dole ako na húsenkovej dráhe už od chvíle otehotnenia. Aj po pôrode trvá istý čas, kým sa stabilizujú. Vedeli ste však o tom, že aj muži sa v tomto období stretávajú s hormonálnymi zmenami? Hladina testosterónu klesá a hladina estrogénu stúpa. Zároveň spolu s nami zažívajú nedostatok spánku, pritom musia ráno vstávať do práce, akoby sa nič nedialo. Ak sa k tomu pridružia aj ďalšie faktory, ako stres z nedostatku financií, tlaky v práci či napätie a škriepky medzi partnermi, niet sa čomu čudovať. Je to pôda ako vyšitá na vznik popôrodnej depresie.

Na rozdiel od žien, ktoré sa v ťažkých situáciách rady vyplačú do vankúša, muži napäté emočné obdobie prežívajú inak. Pretavujú ho skôr v hnev a agresiu, prípadne od problémov „utekajú“ tak, že trávia menej času doma. Ako byť v ťažkej životnej situácii pre partnera oporou? 

Nehľaďte iba na seba

Neignorujte jeho zvláštne správanie. Možno sa vám snaží niečo naznačiť. Aj on sa predsa ocitol v úplne novej situácii a roli otca. Aj on zápasí s mnohými zmenami a povinnosťami. Mnoho mužov si to síce nechce priznať, ale často bojujú v prvých mesiacoch života s bábätkom aj s pocitmi úzkosti. My ženy si bez problémov vylejeme srdce a vyplačeme sa, no chlapi s tým mávajú obrovský problém a často svoje pocity zatláčajú a nechcú si ich priznať.

Aj muž potrebuje ‘time out’

Doprajte svojmu partnerovi priestor a čas na to, aby sa s novou situáciou zmieril a zžil. Väčšina mužov sa vracia unavená z práce do domácnosti, kde ak na nich čaká vynervovaná, vyšťavená žena a uplakané dieťa, na nálade im to nepridá. Aj oni raz za čas potrebujú vyventilovať. Preto ak máte pocit, že váš partner trpí tzv. „baby blues“, navrhnite mu, nech si vybehne večer von s priateľmi, zájde na zápas či do posilňovne. Rozhodne mu to pomôže aspoň na čas prísť na iné myšlienky a načerpať energiu.

Nezanedbávajte sa

Jedným z faktorov oteckovskej depresie môže byť aj pocit, že je po narodení bábätka odsunutý na vedľajšiu koľaj. Stal sa z neho najmä živiteľ rodiny, mašina, ktorá nesmie poľaviť. Pre vás samotnú sa stala prvoradá starostlivosť o dieťa a partner sa často môže cítiť nepotrebný. Sex či obyčajné nežné hrátky sú pre vás to posledné, na čo myslíte.

Časy, keď ste si vyšli von na večeru len tak, vy dvaja, sú, zdá sa, dávno preč. Práve takáto situácia v rodine, ak trvá dlhodobo a nelepší sa, môže takisto vyústiť do depresívnych stavov vášho partnera. Uvedomte si preto, že síce ste sa stali matkou, no stále ste aj partnerkou pre vášho chlapa. Venujte mu pozornosť, zverte na pár hodín dieťatko blízkemu človeku a vyrazte si na rande! A v neposlednom rade – nezanevrite ani na fyzickú stránku vášho vzťahu.

Čas na odbornú pomoc

Ak však partnerove popôrodné blues ani po niekoľkých týždňoch neodznieva, zrejme bude potrebné poobzerať sa po odbornej pomoci. Ak ide o závažnejší psychický stav, ktorý sa dlhodobo nerieši, môže vyústiť do agresívneho správania, alkoholizmu či zdravotných problémov. Negatívny dopad môže mať aj na vývoj dieťaťa.

Zdroj: www.webmd.com, www.postpartummen.com, www.fitpregnancy.com, www.parents.com

Zdroj foto: www.pixabay.com, www.unsplash.com

Byť sebaistejšia, mať viac sebavedomia je prosbou mnohých žien, hľadajúcich odbornú pomoc a je to aj téma mladých mamičiek po ukončení materskej dovolenky.

Sebaistota je proces, ktorá nás sprevádza celý život. Sebaistotu si vytvárate celé detstvo a to na určitých zdedených základoch.

Sebaistota sa nedá vytvoriť v dospelosti, vtedy sa môžete naučiť iba hrať rolu sebaistej, čo možno podporíte ešte oblečením, plastickými operáciami, značkovými vecami. To je vonkajšia fasáda. Sebaistotu musíte mať zažitú a zvnútornenú a máte ju vyžarovať a nie iba hrať.

Byť sebaistá a všetky "seba..." majú aj svoje protiklady - neistá, s nedostatkom dôvery, bez uznania, bez poznania vlastnej hodnoty, sú to pocity menejcennosti, neúspechu, sklamania. Na ceste k sebaistote, musíte vedieť prijať aj tieto protiklady.

Poznanie sveta je založené na poznaní protikladov - bez poznania tmy by sme nevedeli, čo je svetlo. Ak by na svete bolo iba dobro, nepoznali by sme ho, vnímame ho iba v porovnaní so zlom.

Protiklady sú nám vodítkom, vďaka ktorým vieme, čo máme v sebe zdokonalovať. Preto je prirodzené zažívať aj neúspech, sklamania a vnímať ich ako výzvy, ktoré nás motivujú niečo urobiť.

Sebaistota sa vyvíja cez sebapoznanie, sebauvedomenie, sebahodnoty, sebaprijatie, sebauznanie, sebaúctu, sebadôveru a sebaistotu a tieto umožňujú sebavyjadrenie a sebazdokonaľovanie.

Stupne k sebaistote

Sebapoznanie - znamená poznať seba „ som“- žena, matka, manželka, milenka, priateľka, kolegyňa. Role a úlohy, ktoré máme nás nútia brať si určité masky. V tejto spleti úloh však nesmieme strácať seba a

to nás privádza k ...

... sebauvedomiu - a to je uvedomenie seba - toto sú moje city, toto sú moje myšlienky, toto sú moje schopnosti, toto sú moje potreby a postoje, toto je moja osobnosť - a s nimi si tvorím príbeh svojho života. Uvedomujem si však aj svoje chyby a slabosti, na ktorých potom môžete začať pracovať,

a to je cesta k ....

... sebahodnote - poznaniu svojej hodnoty ako ženy a matky, mám svoju nenahraditeľnú hodnotu pre zachovanie života na tejto planéte. JA som tá, ktorá od momentu počatia zabezpečovala žitie dieťaťa, pokračovanie rodu. JA som tá, ktorá tvorí domov pre svoju rodinu,

To mi dáva možnosť:

... sebaprijatia - prijatie seba - som taká, aká som - znamená, že sa prijímam bez popierania, bez výhovoriek, bez maskovania. Vyrovnávam sa so životom priamo – "urobila som to tak ako som to urobila, bola som unavená, nestihla som to... ". Nedávam energiu do popierania, maskovania, vyhováranie. Dávam energiu do budúcna – budem viac oddychovať a venovať sa sebe...

a rastie moje ...

... sebauznanie - uznanie seba - uznávam seba, takú aká som, s tým čo viem, aj s tým, čo neviem. Uznanie, ktoré potrebujem nájsť iba v sebe a prestanem hľadať uznanie u druhých.

Prichádza moja ...

... sebaúcta - znamená som tu prijatá, uznávaná, počúvaná a rešpektovaná. Sebaúcta, znamená vnútorný pocit - viem si ctiť samu seba a potom budem ctená aj inými. Viem, že mám svoje miesto na tomto svete, v tejto rodine, že som tu dôležitá, nenahraditeľná rešpektovaná a to nezmenia ani moje občasné chyby a nedokonalosť. Takže žiadne prosby, vynucovanie si úcty, žiadna žiarlivosť.

Sebadôvera - je o dôvere k sebe. Viem, čomu mám dôverovať - svojej sile, odvahe a múdrosti - „dokážem to, zvládnem to, viem to.“ Dôverujem si i napriek sklamaniam, viem ísť ďalej a dôverovať životu, dôverovať všetkému čo sa deje, tak ako sa deje, dôverovať všetkému čo sa mi stane, že ma to vedie k niečomu vyššiemu, dokonalejšiemu.

Rastie moje ...

... sebavedomie - vedomie seba, byť sama sebou je tiež vstupenkou k emocionálnej slobode, k otvorenejším a srdečnejším vzťahom,

a ...

... sebaistota a to je istota seba - vo svojom živote viem stáť pevne na svojom mieste - a to doma, v škole, v spoločnosti. Som ctená, viem kto som, môžem si dôverovať, že zvládnem prekážky.

To je sebaistota a tá mi dáva možnosť k ...

... sebavyjadreniu - a to je moja schopnosť prejaviť, vyjadriť to, čo viem, čo cítim, čo myslím a mám silu a energiu k sebaprejaveniu a sebavyjadreniu,

ktoré ma nútia pracovať a vedú ma k ...

... sebazdokonaľovaniu - zdokonaľovanie seba, nemôžem zastať a obdivovať manžela ako stúpa vo svojej kariére. Práve materstvo dáva žene niečo veľmi hlboké, nedefinovateľné, niečo čo ju posúva k múdrosti bytia.

Všetko toto však potrebuje priestor kde môžeme získať svoju sebaistotu a aj to čo viem a čo dokážem. Nezabúdajte ale nie všetko vieme a dokážeme!

Predovšetkým!

Archetypálnym priestorom ženy je rodina, rodinný krb a vytvorenie domova, archetypálnym priestorom muža je vonkajší svet, lovenie mamutov a ochrana rodiny.

Iba v rodine sa môžeme stať "sebaistými múdrymi kráľovnami" a ak pôjdeme do sveta mužov "loviť mamutov", tam svoju hlbokú sebaistotu nemusíme získať. Nechajme tento priestor mužom, je to ich "parketa". Netvrdím, že sa máme vrátiť ku šporáku", keď už vieme loviť aj "mamutov".

Muži nás potrebujú cítiť ako ženy, ktoré si zachovali svoju ženskú podstatu a ženskú energiu. A potrebujú to cítiť aj naše deti.

A ak už aj pôjdeme do sveta (práce), mali by sme to urobiť svojim ženským spôsobom a predovšetkým s hrdosťou.
Netlačme sa do sveta mužov a neporovnávajme sa s nimi.

Kde majú korene všetky naše " SEBA..." ?

- Vznikajú v drobných každodenných situáciach, sú založené na uznaniach, na našich pocitoch, ktoré tam zažívame.

- V každej etape života, ktorou žena prechádza - či už je to dievča, mladá žena, žena, milenka, manželka a matka - musíme rozvíjať všetky "seba....", ktoré špirálovo stúpajú až k zrelej a múdrej žene. Sú to všetky naše vnútorné dievčatá, ktoré nás sprevádzajú až do dospelosti. Práve práca s vnútorným dieťaťom, nám dáva možnosť, stať sa sebaistými aj vo veku, keď už možno nemáme byť na čo sebaisté - telo stárne, tvár vráskavie, stráca sa jeho atraktívnosť, možno aj zabúdame....

- Naša sebaistota je sebaistotou všetkých žien a matiek na našej generačnej línii - a to sú maminka, dve staré mamy, štyri prastaré mamy, osem pra, prastarých mám. Predstavte si ich za sebou, uvedomte si, čo dokázali ale nesúďte ich, nepoznáte totiž ich osud. Iba ich prijatie vám dáva silu byť sebaistou ženou a matkou. Možno poviete ale moja matka bola taká alebo taká. Bola taká, aká bola ale i napriek tomu vám dala život.....

Skúsme krátku meditáciu

... zatvorte si oči, ... pokojne dýchajte a predstavte si svoje najobľúbenejšie miesto zo svojho detstva, ... skúste vnímať detaily, farby, vône svojho domova, ... a predstavte si tam svoju maminku, možno spolu spievavate, smejete sa, varíte, ... a za ňou stojí jej maminka, ... a je tu aj ockova maminka, ... a za nimi sú ich maminky.

Precíťte si tú lásku a silu matiek a žien, ktorá ku vám plynie, ... povedzte im - ľúbim vás a ďakujem za svoje deti, ktoré mám aj vďaka vám, ... a predstavte im svoje deti, ... a požiadajte nech sú ich strážnymi anjelmi,

... a svojim deťom povedzte toto sú vaše staré mamy - dali časť seba, aby sme mohli my tu teraz spolu žiť....

http://vychovavkocke.sk/