O popôrodnej depresii, s ktorou sa stretávajú čerstvé mamičky, ste už zrejme počuli. Vedeli ste však, že v dnešnej dobe ju zažívajú aj muži? Istá americká štúdia prišla k záveru, že každý desiaty novopečený otec sa môže stretnúť s tzv. „popôrodným blues“.

Na príchod dieťatka do rodiny sa teší, počíta dni do veľkého finále. Napokon však v konečnom dôsledku zažíva pocity bezmocnosti, zbytočnosti až zúfalstva. Či už z dôvodu, že má problém nadviazať s dieťatkom vzťah (bonding), nevie nájsť svoju rolu v novom usporiadaní domácnosti, kvôli čomu sa cíti prebytočný. Alebo si naopak život s bábätkom predstavoval inak. Vadí mu narušenie doterajšej rutiny. Má pocit, že nezvláda nové povinnosti. Dôležité je v prvom rade uvedomiť si, že sa niečo deje. Nebrať svoj stav ako slabosť a nehanbiť sa priznať si, že niečo nie je v poriadku.

Nedostatok spánku či stres

Je všeobecne známe, že ženské hormóny lietajú hore dole ako na húsenkovej dráhe už od chvíle otehotnenia. Aj po pôrode trvá istý čas, kým sa stabilizujú. Vedeli ste však o tom, že aj muži sa v tomto období stretávajú s hormonálnymi zmenami? Hladina testosterónu klesá a hladina estrogénu stúpa. Zároveň spolu s nami zažívajú nedostatok spánku, pritom musia ráno vstávať do práce, akoby sa nič nedialo. Ak sa k tomu pridružia aj ďalšie faktory, ako stres z nedostatku financií, tlaky v práci či napätie a škriepky medzi partnermi, niet sa čomu čudovať. Je to pôda ako vyšitá na vznik popôrodnej depresie.

Na rozdiel od žien, ktoré sa v ťažkých situáciách rady vyplačú do vankúša, muži napäté emočné obdobie prežívajú inak. Pretavujú ho skôr v hnev a agresiu, prípadne od problémov „utekajú“ tak, že trávia menej času doma. Ako byť v ťažkej životnej situácii pre partnera oporou? 

Nehľaďte iba na seba

Byť sebaistejšia, mať viac sebavedomia je prosbou mnohých žien, hľadajúcich odbornú pomoc a je to aj téma mladých mamičiek po ukončení materskej dovolenky.

Sebaistota je proces, ktorá nás sprevádza celý život. Sebaistotu si vytvárate celé detstvo a to na určitých zdedených základoch.

Sebaistota sa nedá vytvoriť v dospelosti, vtedy sa môžete naučiť iba hrať rolu sebaistej, čo možno podporíte ešte oblečením, plastickými operáciami, značkovými vecami. To je vonkajšia fasáda. Sebaistotu musíte mať zažitú a zvnútornenú a máte ju vyžarovať a nie iba hrať.

Byť sebaistá a všetky "seba..." majú aj svoje protiklady - neistá, s nedostatkom dôvery, bez uznania, bez poznania vlastnej hodnoty, sú to pocity menejcennosti, neúspechu, sklamania. Na ceste k sebaistote, musíte vedieť prijať aj tieto protiklady.

Poznanie sveta je založené na poznaní protikladov - bez poznania tmy by sme nevedeli, čo je svetlo. Ak by na svete bolo iba dobro, nepoznali by sme ho, vnímame ho iba v porovnaní so zlom.

Protiklady sú nám vodítkom, vďaka ktorým vieme, čo máme v sebe zdokonalovať. Preto je prirodzené zažívať aj neúspech, sklamania a vnímať ich ako výzvy, ktoré nás motivujú niečo urobiť.