❌ Stalo sa Vám niekedy, že ste niečo chceli zmeniť – vo vzťahu, práci alebo doma – a namiesto riešenia ste si v hlave povedali: „To u nás nebude fungovať.“ „Moja skúsenosť hovorí niečo iné.“ „Robíme to takto vždy.“. Úprimne. Všetci to robíme. Ale rozdiel je v tom, čo s tým spravíme potom. 

💡 Ľudia prirodzene prechádzajú fázami zmeny. Výhovorky sú signál, že ešte nie sme pripravení, ale práve vtedy je priestor na rast. Až 80% ľudí pri zmene preceňuje riziká a podceňuje prínosy. 

💡 Mozog má tendenciu vyhľadávať potvrdenie vlastných názorov („confirmation bias“). Preto si hľadáme výhovorky, aby sme nemuseli meniť status quo. Opakovaná výhovorka posilňuje neurónové spojenia, takže náš mozog si „zvykne“ sabotovať nás. 

💡 Až 70% pracovníkov, ktorí používajú výhovorky, prežíva vyššiu mieru stresu a nižšiu spokojnosť so životom. Tí, ktorí pravidelne reflektujú a spochybňujú vlastné presvedčenia, sú až o 23% úspešnejší pri dosahovaní cieľov. 

❓ Otázky pre vás: 

Akú výhovorku používate najčastejšie? 

😅 Možno to poznáte aj vy … Jeden kolega v práci má pocit, že všetko vie najlepšie (aj keď realita je iná). A vy sami občas pochybujete, či ste dosť dobrí – aj keď Vám výsledky hovoria pravý opak. Pravda je taká, že oboje je úplne normálne. Volá sa to „syndróm gaučového trénera“ (keď sebavedomie predbehne schopnosti) a „syndróm podvodníka“ (keď schopnosti predbehnu sebavedomie). 

📚 Až 70 % úspešných ľudí prežije niekedy syndróm podvodníka. 

📚 Sebavedomie často neodráža skutočné schopnosti. Nadhodnocujú ho hlavne privilegované skupiny (gaučoví tréneri). Sebavedomie niekedy rastie rýchlejšie než schopnosti (Dunning-Kruger efekt). 

📚 Až 58 % lídrov priznáva, že si niekedy neverili, aj keď ich tím v nich mal dôveru. 

❓ Otázky pre vás: 

V ktorej situácii sa cítite viac ako „gaučový tréner“? 

🤔 Zamysleli ste sa niekedy, prečo siahate po jedle, aj keď nie ste hladní? ,,Večer otvorím chladničku 10-krát... nehľadám jedlo. Hľadám kľud." 

🧠 Emočné jedenie je jedným z najčastejších coping mechanizmov. Až 75% ľudí jedáva z emócií, nie z hladu. 

🧠 Náš mozog si vytvára návykové spojenie medzi jedlom a úľavou od stresu – aktivuje dopamín. 

🧠 Sebauvedomenie je kľúčom k zmene. 15 minút reflexie denne znižuje emočné jedenie o 40%. 

💬 Otázky pre vás: 

- Čo práve teraz skutočne potrebujete, ak to nie je jedlo?

🧘‍♂️ Chcete sa cítiť silní a sebavedomí, ale nie egoistickí? Chcete rásť a napredovať, ale nechcete sa stratiť v ilúzii dokonalosti? Potom sa poďme pozrieť, čo znamená zóna sebavedomej pokory a ako sa tam dostať! 

💪 Sebavedomá pokora nie je o tom, že sa znižujeme pred ostatnými. Je to o vyváženej sebaúcte, ktorá nám umožňuje rásť a zároveň sa učiť z chýb. 

💪 Ľudia, ktorí sa nachádzajú v zóne sebavedomej pokory, majú vyššiu schopnosť učiť sa a vytrvať v náročných situáciách. 

💪 Základom tejto zóny je schopnosť prijímať kritiku bez toho, aby to ovplyvnilo našu hodnotu ako osoby. Je to signál zrelosti. 

💡 Otázky, ktoré vám pomôžu v tejto oblasti: 

- Aké sú vaše silné stránky, ktoré ste doteraz možno ignorovali? 

🤔 Sused má nové auto, kolega v práci dostal povýšenie a vaše kamošky sa chystajú na drahú dovolenku. A vy? Cítite, že stále niečo chýba. A zrazu sa vo vás niečo pohne. „Prečo nie sme takí šťastní? Prečo nemáme to, čo oni?“ 

🔍 Porovnávanie je prirodzené, ale ak sa stane nadmerným, môže viesť k úzkosti a frustrácii. Obzvlášť, ak začneme hodnotiť svoju hodnotu na základe toho, čo robia iní. 

👏 Mnoho ľudí sa porovnáva najmä na sociálnych sieťach, kde väčšinou vidíme len „vydarené“ momenty. Teda len zlomok skutočného života. 

🌱 Skutočný úspech je, keď sa pozrieme do seba a spýtame sa: ,,Čo je pre mňa skutočne dôležité?" 

💪 Otázky pre vás: 

Aké hodnoty sú pre vás v živote najdôležitejšie a ako ich dokážete uplatniť každý deň? 

👉 Vidíme susedov s novým autom, kolegyňu s dokonalým manželom na fotkách, kamaráta na dovolenke pri mori… A v hlave blikne: „Oni sa majú lepšie ako ja.“ Toto je práve tá pasca porovnávania. Vidíme len ilúziu, nie realitu. 

🧠 Ľudia často porovnávajú svoj „vnútorný svet“ s „vonkajším obrazom“ iných, čo je nefér súboj. Mozog má prirodzený sklon zveličovať cudzie úspechy a podceňovať vlastné. Kedysi to pomáhalo prežiť, dnes nás to často zraňuje. 

🧠 Sociálne siete dokázateľne zvyšujú pocity závisti a nespokojnosti, ak ich používame pasívne. Čím viac času tam trávime, tým menej sa cítime šťastní. 

🧠 Najdlhšia štúdia o šťastí (Harvard, 80 rokov) ukazuje, že najviac nás robia šťastnými vzťahy, nie majetok. 

❓ Otázky pre vás: 

Čo vo vašom živote by si zaslúžilo viac vďačnosti? 

👨‍💼 Niekedy sa zdá, že život nás obklopuje ako neustále sa preplietajúce línie. Všetky tie povinnosti, starosti, záväzky. A ako keby sme sa stali ich súčasťou. Ale čo ak je to práve ten moment, keď je najdôležitejšie "prestať bojovať" a jednoducho sa nechať unášať rytmom? 

📌 Rovnováha je kľúčová. Vyvážený život znižuje stres a zvyšuje našu produktivitu. 

📌 Kreatívnosť prichádza pri uvoľnení. Kreatívne myšlienky sa rodia najlepšie vtedy, keď sa uvoľníme. 

📌 Strach z neznámeho obmedzuje rast. Keď sa neustále snažíme kontrolovať každý aspekt života, bránime si rozvoju a osobnému rastu. 

🎨 Otázky pre vás: 

Aké oblasti svojho života sa snažíte príliš kontrolovať? 

👉 „Koľkokrát ti mám hovoriť, aby si sa správala normálne?!“ Dievčatko plakalo. Nie od vzdoru. Ale od preťaženia. Často chceme od detí niečo, čo sami nezvládame. Sebakontrolu. Láskavosť. Trpezlivosť. Deti nepotrebujú dokonalých rodičov. Potrebujú vedomých. 

🧒 Deti sa učia emócie regulovať od nás tzv. neuronálne zrkadlenie. Deti, ktorým sú prejavované láskavosť a rešpekt, majú vyššiu emočnú inteligenciu a lepšiu schopnosť zvládať stres. 

🧠 Mozog dieťaťa v strese nedokáže prijímať logické argumenty. Potrebuje najprv pocit bezpečia. 

👀 Najväčším prediktorom emočnej inteligencie dieťaťa je úroveň emočnej sebaregulácie rodiča. Trpezlivosť sa neučí zákazmi, ale prostredím bezpečia a podpory. 

❓ Otázky pre okamžité použitie: 

Kedy ste naposledy reagovali bez sebaovládania? Čo vám v tej chvíli chýbalo? 

🌱 Príbeh mnohých z nás začína otázkou: „Kedy už konečne príde ten môj úspech?“ Pracujeme, snažíme sa, porovnávame sa. A často máme pocit, že stále nie sme dosť. Kniha Úspech si ty vám ukáže, že možno nehľadáte na správnom mieste. 

Silvia Langermann – psychologička a koučka – nás v tejto knihe pozýva objaviť úspech nie ako výsledok, ale ako vnútorný postoj. A hlavne: ukazuje, čo všetko už vo vás je. 

📚 Čo si z knihy môžete odniesť do bežného života?

Že úspech nie je len o výkone, ale aj o rovnováhe, zdraví a spokojnosti

Ako pracovať so svojimi vierami a vzorcami myslenia, ktoré nás brzdia

Ako si nastaviť cieľ, ktorý nie je otroctvom, ale inšpiráciou

🚴‍♂️ Predstavte si, že sa učíte niečo nové. Prvé pokusy sú katastrofa. Akoby váš mozog bojoval proti vám, horí, svaly protestujú, balans neexistuje. Keď robíme niečo prvýkrát, náš mozog musí doslova vyšliapať novú neuronálnu diaľnicu. To stojí veľa energie. Ak túto cestu nepoužívame, zostane zarastená a učenie sa nám vždy zdá náročné. Mozog si totiž vyberá najľahšiu cestu – tú, ktorú pozná najlepšie. 

1️⃣ Neuróny, ktoré spolu “horia”, spolu aj zostávajú prepojené. Ak niečo robíte pravidelne, mozog si zvykne a prestane sa “brániť”. 

2️⃣ Mozog sa učí najlepšie v krátkych dávkach. 20-minútové bloky učenia sú účinnejšie ako dlhé maratóny. 

3️⃣ Chyby sú super. Keď urobíte chybu a opravíte ju, mozog si rýchlejšie zapamätá správny spôsob. Navyše, emocionálne prepojenie s učením výrazne zlepšuje zapamätanie. 

🤔 Otázky na zamyslenie: 

Ktorá nová zručnosť by vám najviac pomohla v živote?