💬 Sedeli sme v kruhu. Každý z nás si niesol niečo. Niektorí smútok. Iní otázky. Jeden z nás hovoril: "Neviem, čo ďalej. V práci už nevládzem, ale odísť sa bojím." A zrazu ticho. Oheň praskal. A v tom tichu sa niečo zmenilo. Ticho nie je prázdne. Je plné odpovedí.

Niekedy najlepšia rada nie je veta, ale prítomnosť. Nie vždy potrebujeme riešenia. Potrebujeme byť počutí a pochopení. 

🧠 Ticho aktivuje oblasti mozgu zodpovedné za introspekciu a sebauvedomenie. 

🔥 80 % ľudí rieši vnútorné dilemy rýchlejšie, keď ich niekto aktívne a empaticky počúva bez prerušovania. 

💬 Krátke rozhovory pri ohni (alebo v bezpečnom prostredí) znižujú hladinu kortizolu – hormónu stresu. 

💡 OTÁZKY PRE vÁS: 

👉 Kvôli pracovným a osobným problémom sa začala hrdinka nášho príbehu uzatvárať do seba. Jej pohľad na svet sa zúžil – prestala načúvať názorom iných, videla len to, čo jej stres diktoval. Keď jej kolega navrhol iné riešenie problému, reagovala odmietavo: „To nebude fungovať. Nikto ma nechápe.“ Hovorila, že „mužom sa nedá veriť“ a že „šťastie je len ilúzia“. Všetko videla cez optiku sklamania a rezignovane. Bolo to ako svietiť si baterkou v prašnej miestnosti, kde nič nevidíte. Svetlo svieti na veľmi krátku vzdialenosť. S našim vnímaním sveta je to rovnako. 

Keď sme pod stresom, náš mozog sa prepína do „módu prežitia“. 

✅ Stres spôsobuje selektívne zúženie pozornosti – vidíme len to, čo považujeme za bezprostredne dôležité, pričom ignorujeme širší kontext. Strácame schopnosť vnímať iné názory a prepadávame čierno-bielemu videniu. 

✅ Pri vysokom strese sa aktivuje tzv. tunelové videnie – náš mozog potláča periférne informácie, čo ovplyvňuje aj schopnosť vnímať iné názory. Pod stresom sa spoliehame na rýchle, emočné rozhodnutia, namiesto logického uvažovania. 

✅ Dlhodobý stres oslabuje schopnosť mozgu spracovávať nové informácie a byť flexibilný. 

💡 Skúste si položiť tieto otázky: