🚗 Predstavte si, že sedíte v zápche, pred vami kolóna áut, ponáhľate sa. Ako zareagujete?

😡 Nahneváte sa, začnete vytrubovať, budete si v duchu nadávať a celý deň sa vám pokazí? 

🎶 Alebo si pustíte obľúbenú hudbu, poviete si, že máte chvíľu pre seba, a vychutnáte si moment? 

🧠 Neurálne siete sa menia podľa toho, na čo sa sústredíme. Čím viac sa zaoberáme negatívnymi myšlienkami, tým silnejšie sa tieto vzorce zakorenia v našom mozgu. 

🤔 Vnímanie reality ovplyvňuje naše emócie. Interpretácia udalostí je dôležitejšia ako samotné udalosti. Inými slovami – nie je dôležité, čo sa stane, ale ako si to vysvetlíme!

✨ Vedome riadené myšlienky môžu zlepšiť náladu. PĽudia, ktorí si zapisovali veci, za ktoré sú vďační, zlepšili psychickú pohodu až o 25 %.  

😵‍ Predstavte si, že kráčate po ulici a hľadáte kaviareň. Ostatné obchody akoby zmizli – vidíte len vývesky kaviarní. Alebo si kúpite nové auto a zrazu ho vidíte všade. ALEBO: Dvaja ľudia kráčajú po tej istej ulici. Jeden vidí neporiadok, znechutených ľudí a dopravnú zápchu. Druhý si všimne vôňu čerstvej kávy z kaviarne, úsmev dieťaťa a krásny západ slnka. Kto z nich vidí realitu? 

😞 „Všetci muži sú rovnakí. Každý vzťah skončí rovnako.“ Po dvoch neúspešných vzťahoch si jej mozog vytvoril filter „mužom sa nedá veriť“. Keď stretla niekoho nového, podvedome si všímala len signály, ktoré potvrdzovali jej presvedčenie a ignorovala tie pozitívne. Výsledkom bolo, že sabotovala vzťahy skôr, než mohli mať šancu. Aj taéto príbehy prináša prax. 

✅ Existuje tzv. potvrdzovacie skreslenie, ktoré hovorí o tom, že ľudia vyhľadávajú a pamätajú si hlavne tie informácie, ktoré potvrdzujú ich presvedčenia. To, čo s nami neladí, vnímame ako „hrozbu“ a automaticky odmietame. 

✅ Retikulárny aktivačný systém (RAS) je tá časť mozgu, ktorá rozhoduje, čomu venujeme pozornosť. Ak veríme, že "všetci sú proti nám", budeme si všímať hlavne znaky odmietania. 

✅ Emocionálna investícia nám zasa hovorí, že čím viac emócií máme spojených s nejakým presvedčením, tým ťažšie ho zmeníme, aj keď sú pred nami jasné dôkazy. Až 95 % našich rozhodnutí sa deje podvedome – na základe predchádzajúcich skúseností a presvedčení. 

💬 Koučovacie otázky na zamyslenie: 

🌟

👉 Predstavte si, že stojíte na križovatke. Jedna cesta vedie k vysnívanému životu, druhá k pohodlnému zotrvaniu tam, kde ste teraz. Čo si vyberiete? Väčšina ľudí si vyberie tú druhú cestu – nie preto, že je lepšia, ale preto, že nečinnosť sa zdá bezpečnejšia. 

Keď príde niekto s prosbou o pomoc vo veci, že je zaseknutý, nevie sa odpútať od ukončeného vzťahu alebo nevie urobiť konečné rozhodnutie v dôležitej veci, moje prvé otázky sú: „Čo vo vašom živote robíte pravidelne/denne? A čo zvyknete odkladať?“ 

🛠️ Pozrite sa na ajdôležitejšie veci, ktoré je nutné urobiť hneď. ďalej na veci, ktoré môžu počkať, ale sú dôležité. A nakoniec činnosti, ktoré sú nepodstatné a pohlcujú čas. Takouto analýzou si uvedomíme, že „nečinnosť“ v oblastiach, ktoré považujeme za menej urgentné (ako vzdelávanie alebo oddych), vás oberajú o možnosti rastu. 

📊 Máme sklon považovať za menej škodlivé to, čo neurobíme, oproti tomu, čo urobíme, aj keď výsledok môže byť rovnaký. A práve tu sa skrýva náš slepý bod. 

🧠 Keď prokrastinujeme a nečiníme rozhodnutia, aktivita v našom mozgu sa presúva do oblasti zodpovednej za úzkosť. Ak nič neurobíme, náš stres paradoxne narastá. 

👀 💡 

🧠 Predstavte si, že premýšľate o zmene práce, presťahovaní sa alebo novom projekte. Aké emócie vás zaplavia? Strach? Nadšenie? Často nás totiž ovládajú predstavy o najhorších možných scenároch – aj keď sú úplne nepravdepodobné. 

💡 Ak sa naučíme predpovedať, aké možnosti v budúcnosti reálne môžu nastať, a vylúčime tie, ktoré sú len nepravdepodobnými obavami, dokážeme emócie držať „na uzde“. 

Pomerne často pomáham riešiť podobné situácie - strach z nezvládnutia povinností, zo súdenia inými ľuďmi, obavy. 

🧠 Ľudský mozog má sklon zveličovať negatíva. Výskum Stanfordovej univerzity ukazuje, že sme prirodzene „naladení“ na hľadanie hrozieb, čo vedie k prehnanému strachu z budúcnosti. 

💭 Rozhodovanie bez analýzy vedie k 80 % neefektívnym výsledkom. Ak si doprajete priestor na reflexiu, výrazne zvýšite šancu na úspech.