Aká je to exotická taška? Čo môže vzniknúť spojením slov našej krásnej slovenčiny? Ako vyzerá peračník malého školáka, ktorý je pripravený do školy? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

Išli sme si spraviť šalát. Dcéra hľadá v chladničke a pýta sa: „Mamaaa? Kde si dala rukolu?“
Ja zaujatá ešte ďalšími dvoma deťmi, vravím: „Už som ju dala von...“ – a popri hrách s deťmi počujem, že sa zavreli vchodové dvere, ale nejak na to nereagujem. Dcéra sa vráti z vonku a hovorí: „Všade som hľadala, aj pred dverami, aj pri aute, ja ju nikde nevidím!“
... sme sa zle pochopili, ja som ho vybrala len von z chladničky na kuchynskú linku...

* * * * *

Kráčali sme s malým cez park. Bol smädný, tak som vytiahla fľašku, podám mu ju a sadneme si na lavičku. Na vedľajšej lavičke sedeli tri postaršie dámy. Malý mi po chvíľke podáva fľašu späť.
Už tam bolo iba trocha vody, tak mu hovorím: „Dopi, či už nechceš?“
Na vedľajšej lavičke nastalo hrobové ticho a jedna z babičiek hovorí: „No to už je len slovník, že hanby nemá!“
Chvíľu premýšľam, čo som také povedala. Dokonca premýšľam, či to bolo myslené na mňa. Kráčame preč a ja stále rozmýšľam... a zrazu mi to trkne! Otočím sa na päte smerom k babkám a nahlas zopakujem vetu, tentokrát s dlhými medzerami medzi slovami. Na konci vety sa spýtam: „Môže byť?“

* * * * *