Pred týždňom sme sa vrátili z dovolenky pri mori a „nočníkovanie“ sa nám pokazilo... Samorejme malý trávil veľa času na pláži, v mori, v bazéne a o vykonávaní jeho potreby sme stratili prehľad. A asi ho stratil aj on sám. Zvykol si vycikať sa kdekoľvek a potom bolo veľmi ťažké mu v jedálni vysvetliť, že sa má pýtať. Občas sa aj vypýtal, no záchod bol ďaleko a nehoda bola na svete...Takže došlo k najhoršiemu! Za prvé tri dni padli za obeť všetky zbalené nohavice a tak sme mu z pohodlnosti začali dávať plienku, aby sa naša dovolenka nezmenila na sledovačku malého vylučovacích potrieb a aby som ja netrávila väčšinu času praním.... Ojoj...bola to chyba. Malý si rýchlo zvykol, že môže pustiť a nič sa nedeje. Občas sa ešte vypýtal a vždy keď to bolo možné, sme ho dávali cikať pasívne. Našťastie potreba číslo dva sa nezmenila a naďalej bol schopný ju vykonať do nočníka.

Taaaakže po návrate domov práve prebieha tvrdá odvykačka č. 2. Prvé dni to vyzeralo beznádejne....Malý ešte aj prechádza fázou, že na všetko je odpoveď „nene“ a raduje sa z našich pohoršených reakcií...Chceš ísť cikať na nočník? Ne, ne... Povieš keď budeš musieť cikať? Ne, ne.... Teraz si sa pocikal, ale nabudúce mi povieš, že ti treba, dobre? Ne ne!!! A k tomu úsmev od ucha k uchu...

Od dnes to však vyzerá, že to pôjde k lepšiemu: Malý sa konečne pýta a ciká do záchoda a aj vonku. Okrem toho, že používame body podľa článku vyššie, mám naňho aj nové páky:

1. Chodíme na záchod pozerať macka a tigríka na redukcii.

2. Adamko sa môže utrieť s ľubovolným množstvom toaletného papiera, ktorý môže sám odmotať a hodiť do záchoda.

3. Okrem Adamka cikajú aj plyšáky Havo, Piglet a Paprika. Občas aj Mcquiiiin a Audina.

Každý deň s Haničkou mi prinesie a naučí ma niečo nové. Vlastne kopu dni plynie ako cez kopirák a vtedy si asi len opakujem to, čo som sa naučila predtým 🙂 Najčudnejšie na tom všetkom však je, že si na kopu veci spred pol roka, roka vlastne už nepamätám. A ako som vtedy, kedysi dávno ešte s bruškom, čumela na kamošku s 3 ročnou dcérkou, že mi nevie presne opísať ako uspávala svoju dcérku, keď bola maličká, čo robila celé dni, keď mala malá 2 mesiace, čo jej dala jesť ako prvý príkrm a ako jej to chutilo, tak teraz na podobné otázky od mojich kamošiek s bruškom len nejako tápam v svojich spomienkach a dôjde mi to všetko ako pred 100 rokmi alebo v minulom živote. Každé jedno obdobie sa niečo rieši, raz spánok resp. nespánok, jedlo, aktivity, niekedy sa zdá že deň ma 50 hodín a človek je v jednom kole. A tak si zapamätáme hlavne to krásne a na všetko to ostatné sa akosi zabudne (príroda to asi vymyslela takto aby ľudia mali viac ako 1 dieťa 🙂)

V súčastnosti (keď ma Hanička 15 mesiacov) za svoje top nové poznatky v oblasti materstva považujem tieto:

• hoci ma každý strašil obdobím keď začne Hanička chodiť a behať, je to o 100% lepšie a zábavnejšie ako keď len ležala, resp. sa plazila sa po byte - je to ťahšie, ale krajšie
• k povinnej výbave na ihrisko patri najmenej toto: formičky, vedierko, lopatka, hrabličky, lopta, kočiarik pre bábiky, húsenička na povrázku, voda, chrumky, banán, rožtek, deka, hygienické vreckovky (baby/čakateľky - kupujte kočík s mega podvozkom) - prvé dni na ihrisku som nemala nič, klamala som cudzie deti, že sme si zabudli hračky doma, keď im ich Hanička ukradla 🙂
• každé iné dieťa na ihrisku ma krajšie hračky ako my (do chvíle keď má o nich niekto iný záujem) a všetko od kámošky-maminy chuti lepšie ako z nášho kočíka
• každý deň na materskej je rovnaký a pritom iný - raz spime cez deň veľa, raz málo, raz nám chutí, raz nie, raz sa dá popratať, raz sedím len pred TV a robím mojej Haničke spoločnosť
• 15 sekúndový make-up - obočie, špirála, linka, púder (cítiac na chrbte nedočkavý pohľad Haničky v kočíku) - výsledok je niekedy ako keby som sa maľovala 30 minút a niekedy akoby som sa nemaľovala vôbec
• najlepšie hračky a aktivity v tomto období sú: mobil, kľúče, káble, varechy, hrnce, štipce, nasadzovanie si čiapky na hlavu, skákanie po posteli, točenie kolieska na práčke, trhanie toaletného papiera, vešanie sa po sušiaku na bielizeň (v kúte nám stoja 3 plne krabice hračiek)
• sebaľútosť pomáha - keď som mala teplotu, hlava ma bolela, zima mnou triasla, Hanička nechcela spať, tak som sa poľutovala, že ja som tá, čo potrebuje starostlivosť, že sa potrebujem zakryť paplónom pred celým svetom a spať, že nevládzem a nechce sa mi nič...a keď som sa doľutovala, spravila som si čaj,obliekla mikinu a šli sme sa hrať od obývačky - ja som to prežila - Hanička bola spokojná
• zo všetkého vyrastie - vyrástla z uspávania len na rukách, len v kočiku, zo spania v ulitke, z mliečneho štrajku - vediac túto múdrosť (ktorú mi mimochodom opakoval každy), veľa veci by som urobila a brala inak

Byť mamou je úžasné. Keď sa takto na jeseň prechádzame po vonku, slnko svieti, Hanička ma šťastne drží za ruku, som rada ze patrím do Klubu mamičiek. Ešte nič v mojom živote nemalo väčší zmysel ako to, čo robím teraz -  uspávam, kŕmim, prebaľujem, kričím, hrám sa na ihrisku, hnevám sa, učím Haničku nové veci, pomáham jej spoznať svet, vysvetľujem, plačem, objímam, bozkávam...MILUJEM.