Potrebujem pekne tricka rifle mikiny pre mladsiu, velkost 146, mozno uz 146/152... Pozerala som hm, C&A, ale nejaka slava (aj som objednala a aj vratila, ta kvalita skutocne je dost zla), ake znacky dievcatam beriete v tejto velkosti? Znacky, co mam rada, uz nad 140 nejdu. Ona je este take dievcatko, ale uz asi ani nic ruzoveho ani nic s obrazkami, toto je taky blby vek 🙄 Chcem prijemne veci materialovo, dakujem za kazdu radu, mozno nieco nemam na radare.
V šestnástich rokoch bola najrýchlejšou ženou na Zemi.
V devätnástich ju uložili do kufra auta — v presvedčení, že je mŕtva.
Volala sa Betty Robinson.
A toto nie je príbeh návratu, ale vzkriesenia.
Chicago, rok 1928.
Učiteľ si všimne tínedžerku, ako šprintuje za odchádzajúcim vlakom.
Na druhý deň jej povie jedinú vetu:
„Mala by si behať.“
Betty dovtedy nikdy nesúťažila.
Ani netušila, že ženy môžu pretekať.
O štyri mesiace neskôr — len po štvrtom štarte v živote — stojí na olympijskom pódiu v Amsterdame.
Zlato, 100 metrov.
Má 16 rokov.
Stáva sa najmladšou olympijskou víťazkou v šprinte v histórii..
Potom príde pád.
Rok 1931.
Havária lietadla pri Chicagu.
Bez pulzu. Zlomeniny. Ťažké poranenie hlavy.
Jej život zachráni hrobár, ktorý si všimne sotva badateľný dych.
Sedem týždňov v kóme.
Mesiace na vozíku.
Lekári hovoria jasne: už nikdy nebude behať. Možno ani chodiť.
Ale Betty Robinson nebola „bežný prípad“.
Začne od nuly.
Plazí sa. Chodí. Klusá.
A potom znovu beží.
Koleno už nedokáže ohýbať ako šprintérka.
No v štafete sa štartuje zo stoja.
V roku 1936 — napriek všetkému — sa dostáva do americkej olympijskej reprezentácie na hry v Berlíne.
Rodina je zadĺžená. Veľká hospodárska kríza.
Betty predáva takmer všetko: stužky, odznaky, suveníry z roku 1928.
Nechá si len jedinú vec — svoju zlatú medailu.
Pracuje ako sekretárka. Počíta každý cent.
A predsa sa dostane do Berlína.
Keď beží tretí úsek, Nemky vedú.
Svetový rekord je na dosah.
A potom sa v jednej sekunde všetko zmení.
Pád kolíka.
Američanky predbiehajú súperky.
Zlato.
Päť rokov po tom, čo ju považovali za mŕtvu.
Po strate všetkého.
Po verdikte lekárov, že už nikdy nebude behať.
Betty Robinson stojí na olympijskom pódiu druhýkrát.
Jej dcéra neskôr povie:
„Prvá medaila prišla ľahko.
Na tú druhú musela drieť každý deň.“
Kariéru ukončila vo veku 24 rokov. Po desaťročia držala obe medaily v krabičke od cukríkov.
Nikdy ich nevystavovala. Zriedka sa o nej hovorilo.
V roku 1996, vo veku 84 rokov, niesla olympijský oheň v Atlante — krehká, no nezlomná, odmietajúc akúkoľvek pomoc.
Betty Robinson.
Nezlomná.
Nezastaviteľná.
Vedel kedy napadat na konci prazdnin, ked deti odu zajtra do skoly
🙈😄❤️🍀
Dievčatá, neviete mi poradiť, kde sa dá kúpiť takáto matica na detské "kačičky" na ľad? Dnes sme ju stratili na klzisku a korčule sa bez nej nedajú používať ☹ Veľké ďakujem za rady.
Dieťa Vás naučí milovať prítomný okamih úplne inak... 💦🐠
https://youtube.com/shorts/4K_ZZ-dEIv4?si=WMyQw...
#lovetime #enjoylife #aquarium
#pterophyllumscalare #uaruamphiacanthoides
Ešte toto mi k sviatkom chýbalo 🙂 Bratislavské rožky musia byť 😍
Volám sa Clyde. Mám sedemdesiatjeden rokov. Vozím invalidné vozíky na Medzinárodnom letisku Jeffersona, od brány A po bránu E. Minimálna mzda, žiarivé terminály, uponáhľaní ľudia, ktorí sa ku mne správajú ako k súčasti zariadenia. Väčšina cestujúcich sa ani nepozdraví. Som len starý muž, ktorý ich odváža na lety.
Lenže invalidné vozíky neprevážajú iba telá.
Ako tú ženu, ktorú som vyzdvihol pri výdaji batožiny minulý august. Mala okolo päťdesiatky a v rukách pevne zvierala malú urnu. Žiadna batožina. Len urna a príručná taška.
„Brána C-12,“ zašepkala.
Začal som tlačiť vozík. Všimol som si, že sa jej ruky, obopínajúce urnu, trasú. Všimol som si tichý plač.
„Letíte domov?“ spýtal som sa jemne.
„Vezmem sestru domov. Zomrela v Seattli. Musela som letieť sama, aby som ju… vyzdvihla.“ Hlas sa jej zlomil. „Nemohla som si dovoliť vziať so sebou nikoho. Kremácia, letenka, všetko ostatné… vyčerpala som všetky kreditné karty. Teraz ju vezmem domov a nikdy v živote som sa necítila tak strašne sama.“
Vzlykala do dlaní, stále držiac urnu.
Zastavil som vozík. Sadol som si na lavičku vedľa nej. Priamo tam, uprostred terminálu. Nepovedal som nič. Len som tam s ňou sedel, kým plakala.
Po desiatich minútach sa na mňa pozrela. „Prepáčte. Máte aj iných cestujúcich.“
„Môžu počkať. Vaša sestra nemôže.“
Odprevadil som ju k nástupnej bráne. Zostal som s ňou až do nástupu. Nikdy som sa jej nespýtal na meno. Nebolo to potrebné.
Ten okamih sa mi však navždy vryl do pamäti. Koľko ľudí prejde týmto letiskom, nesúc v sebe žiaľ? Strach? Letiac na pohreby, k chorým príbuzným, na súdne spory o opateru, k desivým správam?
Začal som sa dívať inak. Obchodník, ktorý sa kŕčovito držal opierok s vybielenými hánkami, paralyzovaný strachom z lietania. Starší muž cestujúci za manželkou v hospici. Tínedžer, ktorý letel sám identifikovať telo svojho otca.
Všetci potrebovali viac než len prevoz. Potrebovali svedka.
A tak som začal s ľuďmi sedávať. Keď niekto vyzeral zdrvený, sadol som si k nemu. Vynechal som ďalšiu jazdu. Jednoducho som bol prítomný. Ochranka si to všimla. Nadriadený si ma zavolal.
„Clyde, vynechávaš úlohy.“
„Nevynechávam ich. Len sa rozhodujem zostať s ľuďmi, ktorí niekoho potrebujú.“
Dlho sa mi díval do očí. „Nemôžeš zachrániť všetkých.“
„Ja nikoho nezachraňujem. Len ich nenechávam samých.“
Dovolil mi pokračovať.
A potom sa stalo niečo, čo všetko zmenilo. Tá žena s urnou sa vrátila o tri mesiace neskôr. Našla ma pri stanovišti pre vozíky. „V ten deň som bola na pokraji samovraždy,“ povedala potichu. „V kabelke som mala tabletky. Plánovala som ich vziať, keď sa vrátim domov. Ale ty si si ku mne sadol. Vďaka tebe som mala pocit, že niekto bol svedkom smrti mojej sestry. Pomohol si mi cítiť sa menej osamelo. Namiesto toho som vyhľadala pomoc. Teraz som v poriadku. A chcela som, aby si vedel, že si mi zachránil život tým, že si si ku mne jednoducho sadol.“
Dnes to robia aj iní zamestnanci. Ja sedávam s cestujúcimi v žiali. Vypúšťam jazdy, aby som bol prítomný. Niekto o tom napísal na Twitteri a nazval to „Päť minút s Clydom“. Zamestnanci letísk po celom svete si nachádzajú čas, aby boli svedkami cudzej bolesti.
Mám sedemdesiatjeden rokov. Vozím invalidné vozíky po letisku, ktorým väčšina ľudí prechádza v zhone.
No pochopil som, že všetci sa niekam ponáhľajú — k žiaľu alebo od neho. A niekedy stačí päť minút prítomnosti.
Tak si dnes sadnite k niekomu. Vynechajte ďalšie stretnutie. Buďte nablízku.
Pretože svet nepotrebuje viac efektivity.
Potrebuje viac svedkov.
❗️Tento text je príbehom založeným na skutočných ľudských prežívaniach a skúsenostiach, ktoré často zostávajú v každodennom živote nepovšimnuté. Je zverejnený ako úvaha o pozornosti a súcite, nie ako dokumentárna reportáž.
❗️Ak je vám alebo niekomu vo vašom okolí ťažko, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc a podporu.
Objednávka prišla včera, cca 4 minúty po TV novinách v ktorých bolo capibarie bábätko. Nuž,ale čo neurobím pre prosiace oči 🥰
Ahojte baby, viete mi poradiť, ktoré alebo aké knižky sa vám osvedčili pre deti na 1 rok podstate od 1.roka ?🥹❤️
Bývajú tu fotky krásnych kolačov🍰, u nás dnes takto,, sedliacky". Všetci doma zňuchávali NIEČO,tak to niečo bol nakoniec orechový závin s jahodovým lekvárom od kolegu😘
odporúčam MALINOVÉ TIRAMISU = veľká dobrota
Ja som nepridávala ani citrón, ani vanilku a chuti to vôbec neubralo. Každý chválil, výborný recept.
https://blondieishatkitchen.com/sk_SK/malinove-...
O školních psycholozích
Proč je pozice školního psychologa důležitá?
Ahojte v 7 mesiaci tehotenstva bolesť vagíny stretol sa niekto s takým ?
Nájde sa tu niekto, kto používa muku na chlieb Mevalia?
🧠 Mozog, ktorý nás neustále prekvapuje
🎭 Predstavte si, že váš mozog je šikovný žartovný umelec, ktorý si rád hrá s vašou realitou a väčšinou to robí úplne nevedome.
Takto sa dá v skratke opísať kniha Albert Moukheiber – Ako sa mozog s nami zahráva.
Nie je to suchá veda. Je to cesta do vlastnej hlavy, pri ktorej sa často pousmejete a niekedy aj zhrozíte.
📖 Čo Vás na tejto knihe zaujme a čo si viete preniesť do života?
💡 Mozog nás často klame. Vnímanie reality nie je objektívne. Vaše myšlienky a presvedčenia ich prefarbia podľa nálady, skúseností a stereotypov.
💡 Emócie majú prioritu pred logikou. Často robíte rozhodnutia, o ktorých si myslíte, že sú racionálne, no mozog sa riadi skôr pocitmi.
💡 Chyby sú normálne. Nie je hanba, že sa mýlite. Mozog robí skratky, aby šetril energiu. Porozumenie týmto skratkám vám môže uľahčiť život a vzťahy.
💡 Strach a úzkosť majú svoj účel. Mozog ich využíva ako signály, nie ako prekážky. Ak sa ich naučíte čítať, prestanete ich len potláčať.
📊 Moukheiber skvelo kombinuje vedecké poznatky s príbehmi z každodenného života.
To, čo sa môže zdať teóriou, nájdete hneď v sebe – v rozhovoroch, v rozhodnutiach alebo v konfliktoch.
👉 Po prečítaní tejto knihy začnete vnímať, že niektoré vaše vzorce správania nie sú chyba vás, ale hra mozgu.
👉 A keď ich spoznáte, môžete s nimi pracovať, namiesto toho, aby vás ovládali.
🌱 Kniha vám otvorí oči a zároveň ruky, aby ste začali robiť vedomejšie rozhodnutia a lepšie rozumeli sebe aj druhým.
#mozog #psychologia #sebapoznanie #koučing #emocie #myseľ #mindatelier #vedomie #autoporozumenie
Ahojte, viete poradiť nejaký prací prášok na oblečenie, uteráky, bundy... Aby pekne prevonalo? Opravár práčiek mi odporučil nedávať prací gel do práčky ani aviváž keď aj suším... Stále striedam prášky ariel, persil, bonux, rex a všetko oničom. Tak by som chcela aby pekne vonalo...
🥰
Včera som si neplánovane splnila jeden malý sen...Karlove Vary...dúfam že sa mi tam podarí ešte vrátiť...a na dlahsie ...sú krásne ♥️
Hotel, kde sa natáčal film Posledné vianoce
Dentalna hygiena UNION deti - preplati od 1.1.26 aj u nezmluvnych ?
Vzácnosť,
je každá chvíľa ktorú si ceníme...
Martinko 🤍
MamčaASyn ❤️
Žienky, sú dnes obchody otvorené?
Ženy, zjedli by ste dnes ešte polievku varenú na Nový rok? Šosovicová so zemiakmi a klobásou. Či už radšej nie? Bola celý čas v chladničke.
Posunie sa váš vzťah tento mesiac? ✨
Karty hovoria o pomalom, ale istom posune.
Vzťah má stabilné základy (Pes, Kotva), čo znamená, že vernosť a dôvera sú tu stále prítomné.
Objavujú sa prekážky a opatrnosť (Hora, Líška), takže pokrok môže byť zdržaný a vyžaduje trpezlivosť.
Drobná zmena alebo iniciatíva (Jazdec) môže priniesť nový impulz.
A nakoniec, Slnko ukazuje radosť a pozitívny výsledok – jasné svetlo vo vašom vzťahu čaká na vás.
Nebojte sa urobiť prvý krok, aj keď je vzťah pomalý. Stabilita a dôvera sú vašou oporou.
Ahojte, mate niekto? Aky je? Rozmyslam nad nim lebo ziletky uz priam neznasam..
