Nosenie dieťata, podobne ako iné časti vzťahovej výchovy ( spoločné spanie, dojčenie ), nie je novou myšlienkou. Po stáročia ženy nosili svoje deti v rôznych vakoch, látkach, šatkách. 

Skúsenosť tieto ženy naučila, že bábätká sú najšťastnejšie v náručí svojich matiek alebo iných osôb, ktoré sa o ne starajú. Kočíky sú relatívne nové vynálezy používané v modernej dobe, keď "odborníci" začali radiť ženám, že príliš veľa pozornosti venovanej deťom ich môže "rozmaznať".

Voľba rodičov nosiť dieta so sebou na dôverne známom mieste pritúlené k matkinej hrudi, im uľahčuje byť s dieťatkom v kontakte aj uprostred rušného dňa. 

V roku 1986 tím pediatrov v Montreale robil výskum na 99 matkách s bábätkami. Polovicu rodičov požiadali, aby nosili svoje bábätká denne minimálne tri hodiny aj v prípade, ze bábätko neplače alebo nie je mrzuté. Rodičia dostali na pomoc nosiče. Ostatní rodičia tvorili kontrolnú skupinu a nedostali žiadne špecifické inštrukcie ohľadom nosenia. 

Po šiestich týždňoch vedci zistili, že nosené deti plakali a hnevali o 43% menej ako skupina nenosených detí.

V kultúrach, kde sú bábätká nosené, alebo spia vedľa svojich matiek, celkový čas plaču mohol byť meraný v minútach. Pri výskumoch na bábätkách v západnych kultúrach bol čas plaču meraný na hodiny.