U detičiek ako aj u dospelých je dôležita toaleta nosa a hlavne jej správne vykonanie.

Robí sa to vo forme preplachov. Možno niekto povie, že nám ako deťom žiaden preplach nikto nerobil. Ale vtedy nebolo také znečistené prostredie ako dnes.

Prečo je preplach dôležity?

Nos je očistná stanica v tele. Prechádza ňou prijímany vzduch. Ten je studený, suchý, znečistený. Nos ho očistí, zvlhčí, upravi na potrebnú teplotu.

Keď sa nosna sliznica očisti od nečistôt a hlienov /soplíkov/, jednak je menšie riziko infekcie /kde nie sú hlieny, tam nie sú bacily/ a jednak sa zbavi sliznica mozných alerggénov a iných nečistot, ciže znova je mnešie riziko infektu a alergie. A zároveň sa vzduch upravi tak, aby nebol škodlivy na priedušky..preto je dôležite dychať nosom a nie ústami.

Ako teda spravne vykonat očistu nosa?

Zväčšena nosná mandľa sa môže prejavovať aj dlhotrvajúcim kašlom. Buď zo zatekajúcich hlienov z nosohltana, ktoré dráždia hrdlo a dieťa sa ich snaží vykašlať. Alebo je to spôsobené tým, že dieťa dýcha ústami, zadná stena hrdielka sa vysuší a to dráždi na suchý záchvatovitý kašel, ktorý je najsilnejší vačšinou ráno. Ale najčastejšie je to kombinácia oboch prípadov, čiže suché hrdielko a zatekajúce hlieny.

Dýchanie nosom podporuje rast prínosových dutín, dýchame aj nimi, čize sa zväčšuje priestor na dýchanie a je to dokopy veľkä čistiaca stanica. A je tým aj ovplyvnený náš výzor. Ústna dutina nemá taku kapacitu ako nos s prínosovými dutinami a preto, aby sa zväčšila veľkosť nádychu ústami, tak sa mení tvar podnebia z pekného plochého na tzv. gotické  - má vysokú klenbu, čo vplýva na tvar zuboradia a rôzne zubné problémy /predkus, zly zkus a pod/. Zároveň so zvyšovanim klenby tvrdého podnebia sa toto podnebie vtlača do nosových dutín a zmenšuje ich priestor. Dieťa dýcha otvorenými ústami, čo okrem iného má za následok, že dieťa vyzerá "prihluplo".

Správne je teda dýchať nosom, pokiaľ dýchame ústami, nedostáva telo toľko kyslíka ako by malo. 
Jeden z následkov nedostatočného dýchania je aj chrápanie, nočné nepokojné spanie - dieťa putuje po posteli, prehadzuje sa, budí sa, škrípe zubami, mrnčí, lebo telo si podvedome hľadá polohu, v ktorej sa mu lepšie dýcha. Dieťa môže byť cez deň pre nedostatočne kvalitný a pokojný spánok nervózne, podráždené, unavené, niekedy napriek únave je paradoxne hyperaktívne, neposedné, na nič sa nevie sústrediť, lebo mozog si v noci dostatočne neoddýchol.

Ďalšia podstatná vec je, že v nosohltane je vyústenie vnútorných sluchových trubíc /Eustachova trubica/, čo je prepojenie medzi nosom a stredným uškom. Toto prepojenie zabezpečuje odtekanie sekrétu, ktorý sa tvorí v strednom ušku /ako na každej sliznici, žiadna zdravá sliznica nie je suchá/, zabezpečuje vyrovnanie tlakových pomerov v strednom uchu.

Pokiaľ stojí hlien /sopeľ/ na nosnej mandli, môže tento hlien /kedže nevie ztiecť dole, kedže je tam zväčšena nosná mandľa/ prejsť cez tú sluchovú trubicu do stredného ucha a je na svete zápal stredného ucha . Viac o mechanizme vzniku a možnosti liečby zápalu stredného ucha je v mojom ďalšom článku.

Ak nosná mandla tlačí na to prepojenie, tak sa zastavi ventilovanie stredného ucha, vznikne podtlak, blana bubienka sa vpáči. Následkom toho môže byť, že dieťa udáva buď bolesť uška, alebo zhoršený sluch /alebo si to vsimnú najbližší, že dieťa nereaguje na prvé oslovenie, púšťa si hlasno telku, opakovane sa pýta na to isté, robí chyby vo vyslovovaní slov, nerozumie dobre a pod/. Pri dlhotrvajúcom podtlaku sa začne nasávať tekutina z okolia a hromadí sa v uchu /kedže nemá ako odtiecť cez sluchovú trubicu, ktorá je blokovaná zväčšenou nosnou mandľou/, tým sa zhorší sluch /zvuk sa horšie prenáša cez tekutinu ako vzduchom/, môže dosjť k porušeniu hybnosti sluchových kostičiek, a znovu môžu byť bolesti ucha.