Názov knihy:   Zaľúbená hypnotizérka

Autor: Liane Moriartyová

Jazyk: slovenský

Žáner: zahraničná literatúra, romantika

Kedy som ju čítala: január 2021

Špeciálne znamenie: neobvyklé zamestnanie jednej z hlavných postáv

Ráno bolo nádherné. Nielen tým, že mi celé vnútro horelo nadšením a nedočkavosťou, kedy sa s Joelom stretnem. Ale aj preto, že keď som otvorila okno, teplé slnko ozdobovalo jasnú oblohu. Nebo malo takú farbu, akoby mi Boh daroval more priamo nado mnou. Usmiala som sa. Do uší mi vošiel jemný trilkot vtákov. Nevedela som si predstaviť krajšie prebudenie do nášho svadobného dňa. Na skrini viseli moje svadobné šaty so závojom a ja som sa vzrušením zachvela, keď som si predstavila Joelov pohľad ako ma vidí prvýkrát. Jemne som ich pohladila. Začula som tiché ťukanie na dvere. 

"Ďalej." povedala som s úsmevom. Vošla mamka a v rukách držala malú krabičku a kytičku. Prekvapene som sa na ňu zahľadela. 

"Dobré ráno, dcérka. Niečo ti priniesol kuriér." usmiala sa na mňa žiarivo, akoby sa to týkalo jej samotnej. Do vnútra mi vošla obrovská zvedavosť. Mamka mi obe veci podala, pobozkala ma na líca a nechala ma samotnú.

Prvá ma zaujala kytička. Bola celá biela, plná drobných jasmínových kvietkov a v strede niekoľko bielych ruží. Priam, akoby bola robená pre princeznú z rozprávky. Drobné trblietajúce kamienky jej dodávali nezvyčajnosť. Navrchu bol malý lístok. Ihneď som spoznala Joelove písmo a zamilovane sa usmiala.

Príď a staň sa pre mňa tou, ktorá vchádza s ponukou pokoja. Moja drahá, moja milovaná, jasmínová princezná.

J.

Výziev na objavovanie čarovných slovenských zákutí je viac než dosť. My vás však nebudeme lákať k ceste za nepoznanými krásami Slovenska. Chceme vám ukázať ako SPP priložil ruku k dielu a pomáha obnoviť lesy, ktoré sú hodné obdivu, stáročia píšu svoju históriu a predstavujú pľúca našej malej veľkej krajiny. Tiež si však povieme, ako je to s pojmom monokultúra a teda, kedy stromy vhodné sadiť je a kedy naopak vôbec. 

Ako iste viete, už niekoľko mesiacov zákazníkom ponúkame náš produkt Uhlíková stopka. Jeho kúpou získavajú nielen rady, ako šetriť energie a tým aj svoje peniaze, ale aj presné prepoč­ty, ako môžu znižovať svoju osobnú uhlíkovú stopu *. A či si to chceme priznať alebo nie, vytvára ju každý z nás, každý deň, aj keď si to vôbec nemusíme uvedomovať. Súčasťou produktu je aj záväzok našej spoločnosti vyvážiť pro­stredníctvom výsadby nových stromov, uhlíkovú stopu, spojenú so spotrebou energií tých zákazníkov, ktorí si tento produkt kúpili. 

Keď pri vytváraní nového produktu prišli kolegovia, či im pomôžeme sadiť stromy, povedali sme si, „ a prečo nie?“. Skvelý nápad! Ako to však už so skve­lými nápadmi býva, cesta od nápadu k jeho realizácii je niekedy strmšia ako slovenské hory a má rovnako veľa zákutí ako lesné chodníčky. 

Aké stromy vysadíme? My ich vysadí­me? Osobne? Kde ich vysadíme? „Stop“, povedali sme si. Stop živelnosti, bez praktických skúseností. A tak sme začali hľadať, kto vie o slovenských lesoch, ich zložení a stave viac, ako my. Možno si teraz poviete, že ktokoľvek. Ani to však nie je pravda. Odštartovali sme telefo­náty a osobné stretnutia s ochranármi ( My sme Les), s ich sympatizantmi, s akademikmi, s organizáciami a firmami, ktoré stromy už sadili a mali s tým skúsenosti. Inak takto sa k nám dostala aj kolegyňka Maťka, o tom však o trošku neskôr.

Skončili sme však na káve u tých najkom­petentnejších, v Tatranskom národnom parku (TANAPe). Presnejšie povedané, na Správe TANAPu, priamo u riaditeľa a hlavného lesného odbor­níka a botanika. A boli sme nadšení.

Strážcovia našich najväčších lesov nám vysvetlili, v čom spočíva podstata zmyslu­plnej výsadby stromov, kde má význam, kde nie, že nesmieme zabúdať na prirod­zenú obnovu lesov, poznať účel hos­podárskych lesov, aký je cieľ existencie ochranných lesov a tzv. bezzásahových oblastí. A to ani zďaleka nebolo všetko. Prešli sme si stupne ochrany, dozvedeli sa kto pestuje kvalitné sadenice stromov, ako fungujú urbariáty a množstvo ďalších dôležitých detailov.

Znenie 

Ahojte

našla som si trosku krvy  na nohavickach išla som gynekológovi robil mi sono a nebolo tam vidno nič povedal že som tehotná ale malo by byt vidno čiernu bodku plod ale neni ho tam vidieť že mi nesľubuje že sa ukáže alebo neukáže a mám ísť o dva týždne na kontrolu či tam niečo bude a ak nie budú má čistiť. Prosim vás mala ste už niektorá takúto skúsenosť 

Zostávalo pár dní do našej svadby. Joel mi poslal sms správu, že sa chystá na letisko za Mikaelom. Dnes večer sme sa mali stretnúť. Hovoril o ňom s takým nadšením, že som začínala pociťovať jemný stres, či na neho v dobrom zapôsobím. Anetka mi nechala týchto pár dní dovolenku, aby som sa mohla sústrediť na svadobné prípravy. Mala som však okolo seba toľko úžasných ľudí, že som sa takmer o nič nemusela starať. Mamka, Sara a Nataly boli úžasná trojka. Navrhla som im, že by mohli robiť svadobné plánovačky. Všetko im išlo od ruky. 

Večer prišiel Joel pre mňa a odviezol ma do Mikaelovho prenajatého domčeka. Po ceste mi ozrejmil, že sa na dlhší čas zdrží. Tvár mu žiarila toľkou radosťou, akoby rozprával o bratovi, ktorého roky nevidel. Tešilo ma, vidieť ho šťastného. Vystúpili sme a Joel ma vzal za ruku. Pristúpil k domu a otvoril dvere. Bola som prekvapená, že vôbec nezaklopal ani nezazvonil a Mikael mal bez obáv otvorené dvere. Vnútri to vyzeralo veľmi skromne. Joel na mňa letmo pozrel a široko sa usmial. 

"Skúšal som, či to má stále tak ako za starých čias." na líci mu pohrávali jamky a ja som od neho nevedela odtrhnúť oči. 

"Hneď prídem, prosím, usaďte sa." zaznel príjemný hlas z kuchyne. 

Obaja sme si sadli. Na stole už bolo nachystané občerstvenie. Aký láskavý človek. Prejde takú dlhú cestu a ešte má chuť a čas nás obslúžiť, vošlo mi do srdca. Po pár minútach vyšiel z kuchyne vysoký mladý muž, s dlhšými tmavými vlasmi. Jeho pohľad bol hlboký. Joel vstal a veselo sa objali. Mikael položil obloženú misu na stôl a pristúpil ku mne. Tmavohnedé oči mu svietili pokojom. Veselo sa usmial a priateľsky mi podal ruku. 

"Rád ťa spoznávam, Lívia, veľa som o tebe počul. Konečne ťa môžem spoznať aj osobne." povedal milo. Prijala som jeho ruku a usmiala sa na neho. 

Dieťa by malo byť empatické, zodpovedné, dôsledné, súcitné, poslušné, láskavé, múdre, trpezlivé a malo by sa vedieť ovládať, mať cit pre morálku a byť aj samo sebou,… Toto všetko majú rodičia svoje dieťa naučiť. Otázka je AKO?

Rodič by mal byť autoritatívny, možno viac demokratický, liberálny, alebo ako policajt, učiteľ… Vy však nie ste ani to, ani to… A to je v poriadku! Buďte samy sebou, nehrajte hry, ktoré sú vám podsúvané, len aby ste boli dobrým rodičom.

Vždy sa objavia vedci, ktorí zistia, že to nie je celkom tak, ako to bolo odporúčané. Vzniká neustály kolobeh toho, čo je dobré, čo je lepšie, čo je prekonané, čo už nefunguje…

„Kde sme urobili chybu?“ je častá otázka rodičov, alebo „naša rodina bola usporiadaná, slušná … a naše dieťa akoby ku nám ani nepatrilo.“

Ako vychovávať, ako realizovať výchovu, kedy a ako určovať hranice, pravidlá, upozorňovať, kritizovať, usmerňovať ? To sú otázky, na ktoré si rodičia nevedia odpovedať, a preto hľadajú rôzne odpovede, porovnávajú, obviňujú sa.

Čo robiť, akú taktiku, aké postupy vo výchove zvoliť? Z môjho pohľadu by som zadefinovala postupy, ktoré môžu byť účinné pre dieťa a aj pre psychiku rodiča:

Večer prebiehal veľmi príjemne. Dokonca aj Nataly, ktorá sa spočiatku cítila trošku hanblivo, sa pridala k debate a keby Max nezasiahol, že si po ceste potrebujú aj oddýchnuť, zhovárali by sme sa do noci. Mamka si išla tiež ľahnúť, lebo potrebovala skoro ráno vstávať. Ostali sme len ja, ocko a Joel. Ocko sa nadýchol a s veselými očami sa na nás zahľadel. 

"Takže moja malá princezná sa stane onedlho manželkou. Je to zvláštny pocit." povedal trošku zlomene. Potom sa zahľadel na Joela a opäť sa z hlboka nadýchol. "Joel? Ako to vyzerá s prípadom?" opýtal sa zrazu vážne. Joel si prehrabol vlasy a chvíľu mlčal. Potom sa priamo pozrel na ocka. 

"Dobre. Pred pár dňami mi volal právnik, že pár dní po našej svadbe by sa mal začať súd. Termín ešte nie je presne určený. Vyzerá to tak, že aj Vilov otec pôjde na dosť dlhý čas do väzenia." 

"A čo Filip?" spýtal sa ocko ticho. 

"Pokiaľ na neho nepodáš trestné oznámenie, nebudú ho riešiť." 

Prekvapene som sa pozrela na ocka. Zdvihol sa, pristúpil k oknu a premýšľal. 

"Ahoj Lívia. Dúfal som, že sa budem môcť s tebou stretnúť." povedal sklesnuto. Zaťala som zuby a z hlboka sa nadýchla. Otočila som sa k rodine a zakričala im, že si na chvíľu odbehnem. Prikývli s úsmevom. Privrela som dvere a podišla k nemu o dva kroky. 

"Čo chcete?" spýtala som sa rázne. Filip si napravil kravatu a odkašľal si. Jeho tvár bola ustarostená. 

"Viem, že som tvojmu otcovi veľmi ublížil a mrzí ma to. Vždy bol ku mne priateľský a férový. Nechal som sa zviesť honbou za peniazmi." jeho hlas znel zlomene. Mlčala som a snažila sa reagovať čo najpokojnejšie. 

"Ak ste sa prišiel ospravedlniť, mal by ste navštíviť môjho otca, nie mňa." povedala som priamo. 

"Áno, viem. Ja som však prišiel za tebou. Ide o Lukáša. Už veľmi dlhý čas sa mi neozval, nedvíha telefón a nič o ňom neviem. Premýšľal som, že možno ty by si mi pomohla." zlomil sa mu hlas. Prekvapene som na neho zdvihla obočie. 

"Je to už niekoľko týždňov, čo sme sa videli naposledy. Neviem o ňom nič." povedala som pokojne. Narastal vo mne pocit ľútosti. Akýkoľvek tento muž bol, Lukáš je jeho syn a mal o neho starosti. Na tvári sa mu usadili ďalšie vrásky zo strachu. "Ak by som sa o ňom niečo nové dozvedela, dám vám vedieť." prisľúbila som mu. Prikývol a pomalým krokom sa stratil pri najbližšom rohu. Zanechal vo mne zvláštny pocit. Môj dobrý Pane, pomôž tomuto mužovi, zašepla som tichú modlitbu. Náhle sa pred naším domom objavilo Joelove auto. Vystúpil z neho, niečo hľadal na zadnej sedačke a potom sa pohľadom zastavil pri našom dome. Veselo sa usmial, keď ma uvidel. Srdce mi zaplesalo radosťou. Rýchlym krokom ku mne pristúpil a pobozkal ma na líce. 

Korona stále zúri a keďže je krúžok angličtiny pre moju škôlkarku stále v nedohľadne, rozhodla som sa, že ju budem po anglicky učiť ja sama. Nejaké základy už mala, no chcela som sa jej štúdiu venovať systematickejšie a intenzívnejšie - ako v kurze. 

Angličtinu som študovala na VŠ, učila som v jazykových školách a doučovala aj súkromne, hoci nikdy nie trojročné dieťa. Vedela som, že k jej učeniu musím pristupovať inak, nielenže nevie čítať ani písať, problém je aj udržať pozornosť… Vyhľadala som si nejaké tipy na internete, nakúpila knižky a dala dokopy nejaké aktivitky, s ktorými by som sa s vami chcela podeliť. Tu je pár tipov pre vás:

1. Každá aktivita by mala trvať pár minút, no nedržím sa konkrétnym časom. Či už dieťa pri niečom obsedí 5 alebo 10 minút je individuálne, niektorá aktivita ho môže baviť viac, iná menej. Ak obsedí viac ako 15 minút, máte výnimočné dieťa 🙂)

2. Pridávame menej nových slov (cca 4 až 8 - posúďte sami podľa toho ako sa dieťa chytá) a počas každej lekcie zopakujem čo sme sa naučili na predošlých

3. Používame názorné pomôcky - flashcards, skutočné predmety, hračky,... čo vás napadne

4. Zapájame aj fyzickú aktivitu - popri ukazovaní kartičiek alebo kreslení, tvorení je pohyb veľmi príjemnou zmenou

Svadba bola nádherná, doladená do najmenšieho detailu. Keď sa skončil obrad, vošli sme do nádherne vyzdobenej sály. Hostia si posadali okolo okrúhlych stolov a nastal prvý tanec novomanželov. Zasnene som hľadela s akou ladnosťou a láskou sa pohybovali v rytme piesne. Neuvedomila som si, že ma Joel sleduje. Až keď tanec skončil a ja som sa otočila jeho smerom s úsmevom, zbadala som obdiv v jeho očiach. Jeho tvár bola vážna. Naklonil sa ku mne a letmo ma pobozkal na líce. 

"Vieš, že mám po boku tú najkrajšiu ženu zo všetkých tu prítomných? Dokázal by som sa na teba pozerať hodiny a neprestávalo by ma to baviť." usmial sa tak, že sa mu na lícach zjavili moje milované jamky. Placho som ho pobozkala na líce. Nečakal to a prekvapene zdvihol obočie. Napätie medzi nami prerušili čašníci, ktorí začali na stoly nosiť jedlo. Zazrela som, ako pobavene sa Joel na mňa pozerá. Sklopila som zrak a usmievala sa. Pod stolom mi vyhľadal ruku a nežne ma po nej pohladil. Spôsobilo mi to zimomriavky, ale snažila som sa sústrediť na jedlo. 

Večer ubiehal rýchlo. Po jedle sa s Joelom začalo zhovárať veľké množstvo ľudí. Ja som si prisadla ku Sare a debatovala s ňou o jej pocitoch. Žiarila šťastím. 

Boli dve hodiny ráno, keď sme sa rozlúčili s novomanželmi a rozhodli sa odísť zo svadby. Čakala nás ešte dlhá cesta domov. Premýšľala som nad tým, že už o dva týždne budem aj ja zažívať rovnaké pocity. Joel ešte stále držal volant a neštartoval. Po chvíli som sa otočila k nemu. Vyzliekol si sako a kravatu a odhodil ich dozadu. Pomaly si rozopol tri vrchné gombíky na košeli a pretrel si šiju. Zamyslene hľadel dopredu. Prehrabol si vlasy a otočil sa ku mne. Zazrela som mu v očiach únavu. 

"Si veľmi unavený, môj drahý?" priblížila som dlaň k jeho lícu a pohladila ho. Privrel oči a privinul sa k nej. Pomaly zdvihol pohľad ku mne a vzal moju ruku do svojich dvoch. Priložil si ju k perám a pokýval, že nie. 

"Predstavujem si, aké nádherné bude, keď si ťa odveziem po svadbe do nášho domu. Ty budeš mojou manželkou a ja už nebudem musieť čakať..." 

Zháňam❗️❗️❗️❗️❗️
Cudle me friends zajačik z Tesco . My sme kupovali pred dvomi rokmi . Maly ho má za naj a iného nechce . Keďže náš už po 2,5 roka vyzerá ako vyzerá a pracka mu už nepomôže . Súrne zháňam kto predáva tohto istého alebo nevidel niekde v Tesco . Ďakujem

Nastal Sarin deň. Nevedela som sa dočkať, kedy ju uvidím v bielych šatách. Ako hlavná svedkyňa som jej sľúbila, že prídem hneď ako sa pripravím. S Joelom sme sa dohodli, že sa stretneme na mieste, keďže Janko chcel, aby bol s ním. Rozopla som obal na svojich šatách. Boli sýto červenej farby, posiate drobnými trblietkami. Ihneď ako som ich v salóne uvidela sa mi zapáčili. Vlasy som si natočila a sponou prichytila na jednu stranu. Tvár som skrášlila jemným make-upom. Lodičky som si vzala do prstov a obula si pohodlné topánky bez opätku. Ocko sa ponúkol, že ma k Sare odvezie. Ich svadba sa odohrávala v Sarinom rodisku, necelé dve hodiny cesty od nás. Rodičovský dom bol obrovský a pobehovalo v ňom množstvo detí. Na dvore sa zase tvorili skupinky ľudí. Chvíľu som sa cítila stratená, ale ihneď ako ma Sara uvidela, chytila ma za ruku a vtiahla do svojej izby. Bola útulná, naplnená príjemnou melódiou a vôňou. Na skrinke viseli jej svadobné šaty a na stoličke sedel fotograf. Sústredil sa na foťák. 

"Za chvíľu to všetko začne, prosím, buď stále pri mne." povedala jemne nervózne. Usmiala som sa na ňu a pohladil ju po chrbte. 

"Všetko bude úžasné, neboj sa. Najdôležitejší ste ty a Janko. Ostatné sú nepodstatné veci." povedala som pokojne a započula som ako mi v kabelke zapípala sms-ka. 

"Áno, máš pravdu, ale keď moja mamka je tak nervózna a trošku sa to lepí aj na mňa." uškrnula sa, ale okamžite sa jej výraz zmenil, keď dnu vošla žena s kozmetickým kufríkom. 

"A teraz si to užívaj, bude z teba princezná." stihla som jej pošepnúť, aby sa uvoľnila. Sadla si do kresla a veselo sa na mňa usmiala. Potom to už všetko išlo rýchlo. Fotograf behal kade-tade a fotil ju z každej strany, vizážistka ju upravila tak, aby sa cítila sama sebou a zároveň zvýraznila jej prednosti. A nakoniec som jej pomohla obliecť si svadobné šaty. Vyzerala naozaj ako princezná. Fotograf nám na záver spravil jednu spoločnú fotku. Keď bola Sara so sebou spokojná, zišla dole, aby postupne privítala všetkých hostí. Obdivovala som jej uvoľnenosť a bezprostrednosť ako ku každému pristupovala. Začínala som sa v takom hluku cítiť trochu stratená. Tak som sa rozhodla vojsť na toaletu, aby som mohla byť na okamih sama. Spomenula som si na svoj mobil. Na displeji svietila smska od Joela. 

Som uväznený v tvojej sladkosti. Aká si krásna, aká ľúbezná, láska moja.

Je zima. Sme doma. Máme tvrdý lockdown a ja som sa mala možnosť rozprávať s Luciou Gomez, ktorá už roky cestuje s celou rodinou po svete a vycestovala aj teraz... Počas LockDownu.

 Aktuálne je v krajine, kde vraj korona nie je, prežijete za pár sto EUR a vycestovať sa dá prakticky ihneď. S Luciou Gomez som sa rozprávala aj o charite, domácom vyučovaní jej detí a celkovo o živote v Tanzánii, ale aj o tom, ako udržať podnikanie na diaľku tak, aby prosperovalo, že v Tanzánii poznajú montessori prístup a aj o tom, ako vycestovať, čo k tomu potrebujete a koľko vás to bude stáť.. 

Prijmite pozvanie do podcastu, ktorý sme robili online a v pozadí budete počuť aj cvrčky, pretože Lucia s rodinou býva priamo na pláži... 

https://open.spotify.com/episode/4zDOZrNJK2Mc9cm4XYeVaz?si=McFJwLbDT2yPWFGVwNe1jg

Martina Valachová

Premenlivé jarné počasie pomaly nahrádzali letné teplé dni. Boli dva týždne do Sarinej a Jankovej svadby, tak sme sa dohodli, že si spolu posedíme na terase. Objednali sme si letný ovocný drink a veselo si rozprávali očakávania zo svadby. Najmä my ženy, muži sa skôr rozprávali o práci. Až teraz som zistila, že Janko bol stážistom v Joelovej firme. Ešte stále som sa dozvedala nové veci o svojom budúcom manželovi. A každá nová informácia bola pre mňa buď prekvapujúca alebo ohromujúca. Najviac som však na ňom milovala to, ako hlboko zakorenený bol v Bohu. To ako ma naučil vnímať ticho. Pri ňom nikdy nebolo nepríjemné, skôr ma učilo trpezlivosti. Sara mi rozprávala nejakú príhodu zo svadobných príprav a ja som si uvedomila, že nepočúvam. Vychutnávala som si ten pocit ako sedí vedľa mňa, hladí ma prstami po mojich prstoch a zaujato počúva Janka. Musela som sa prinútiť sústrediť opäť na Saru. Mlčky sa na mňa usmievala a prikývla. Týmto gestom chápala, čo sa mi premieta hlavou. Opätovala som jej úsmev. Po pol hodine Sare zazvonil telefón. Volala jej mamka, že nevie, čo má robiť. Nejaká teta sa rozhodla, že nepríde na svadbu, lebo nevie aký svadobný dar má priniesť. To by však nebolo až také hrozné, keby k nej nepatrili ďalší desiati členovia rodiny. Pobavene sme sa na ňu usmievali. A ona sa uškrnula a veselo pokrútila hlavou. Pozrela na Janka a pokrčila plecami. Ten sa ospravedlnil, vzal Saru za ruku a spoločne odišli riešiť "závažný" problém. Joel im hravo zakýval a poprial im veľa pokoja. Potom sa otočil ku mne a zamilovane sa na mňa zahľadel. 

"Aj my budeme také riešiť dva týždne pred svadbou?" spýtal sa pobaveným výrazom. 

"Nestraš," zasmiala som sa, "máme tú výhodu, že sme sa rozhodli pre malú svadbu. Som za to rada a teším sa na ňu." povedala som zasnene. Priblížil ku mne svoju tvár a jeho oči sa zaleskli. 

"Ja sa neviem dočkať toho, kedy svadba skončí." jeho hlas znel hlboko, až mi do vnútra prileteli moje známe motýle. Nežne ma pobozkal na líce. Placho som sklopila zrak. 

"Joel." zaznel ženský hlas, ktorý ma prinútil pozrieť sa hore. Nad nami sa vypínala krásna žena. Mala nádherné čipkované biele letné šaty. Čierne vlasy jej jemne viali od teplého vánku. Prekvapene som na ňu zažmurkala. Priblížila sa k Joelovi a pobozkala ho na líce. Letmo sa otočila ku mne a prezrela si ma od hlavy až po päty. Priateľsky som sa na ňu usmiala, ona však nereagovala a ihneď sa otočila naspäť k Joelovi. 

"Miriam." povedal Joel so zaťatou sánkou. Strhla som sa pri tom mene. Naplnil ma zvláštny pocit. 

Po troch hodinách strávených v oblasti penzióna, nás Joel odviezol na miesto, kde som sa celý deň tešila. Do nášho domu. Za slnečného svetla bol ešte krajší ako keď som ho videla naposledy. Ihneď ako som vystúpila, som si všimla záhradu posiatu množstvom drobných, farebných kvetov. Keď som podišla trochu nabok, za domom zacínal malý lesík. Okolie zdobil krásne udržiavaný trávnik. Navodzoval dojem zeleného koberca a nútil ma k tomu, aby som sa po ňom prešla bosá. Pomalými krokmi som sa prechádzala okolo. Dom bol takmer celý presklený. V tejto chvíli zahalený drevenými roletami. Joel sa ku mne priblížil a malý ovládač nasmeroval k oknám. Rolety sa okamžite začali odostierať. S pootvorenými ústami som sledovala ako sa celý dom otvára. Nadšene som sa usmiala. 

"Keď si budeš chcieť pustiť kúsok prírody do domu, stačí stlačiť zelený gombík." hravo podotkol Joel. Rukou mi ukázal, aby som podišla k dverám. Ešte stále som nemohla uveriť vlastným očiam. 

"Kto sa tu o to stará?" spýtala som sa na záhradu. 

"Máme záhradníka, ktorý sem chodieva trikrát do týždňa. Neboj sa, je taký diskrétny, že si ho ani nevšimneš." povedal pobavene. Celé vnútro mi naplnilo vzrušenie. Joel otvoril dvere a spoločne sme vošli dnu. 

"Všetko je to tu dychberúce." povedala som nadšene a pomalými krokmi sa prechadzala. Joel ma nadšene chytil za ruku a viedol ma ešte bližšie k zadnej stene. Do rúk mi vložil malý ovládač a ukázal mi, aby som stlačila žltý gombík. Poslúchla som. Stena sa pomaly odsúvala a my sme sa ocitli v zadnej časti domu, kde bola nádherná terasa. Uvidela som krásnu drevenú lavičku a obrovské hojdacie vajíčko. Iba pár krokov ďalej som zazrela lesnú cestičku, ktorá sa strácala medzi stromami. Vydýchla som úžasom.

"Takto nejako vyzerá raj?" spýtala som sa nahlas. Joel sa zasmial a usadil sa na lavičke. Ja som ešte stále nemohla uveriť vlastným očiam a zvedavo si obzerala okolie nášho domu. Joelova tvár hrala veselým úsmevom. "A čo je tu?" spýtala som sa, keď som pristúpila na kraj terasy. 

"Nemám pred tebou tajomstvá." povedala som rázne a posunula papierik smerom k nemu. Zaťal zuby a prehrabol si vlasy. Letmo sa naň pozrel. 

"Lívia? Chcem, aby si vedela, že keď som sa rozhodol pre teba, tak do nášho vzťahu som vložil celé svoje srdce. S najväčšou dôverou a láskou, akej som schopný." odmlčal sa a jeho pohľad zjemnel. Dojalo ma jeho vyznanie. Postavila som sa zo stoličky a naklonila sa k nemu. Prekvapene zdvihol obočie. 

"Milujem ťa, si zhmotnený zázrak v mojom živote." pošepla som. Hravo sa na mňa usmial a do očí mu vošli iskričky. Pohladila som ho jemne po tvári. Privrel oči. Keď ich otvoril, stiahol ma k sebe a ja som spadla na jeho kolená. Pobavene sa zasmial a na lícach sa mu zjavili jamky. Vážne som sa na neho pozrela. Tiež zvážnel a pohľad mu potemnel. Pomaly sa ku mne priblížil a pobozkal ma. Jemne a nežne. Zachvela som sa od túžby a rukami mu vošla do vlasov. Zrazu zazvonil jeho telefón. Zamračil sa a neochotne sa odtiahol. Postavila som sa a vrátila sa naspäť na svoje miesto. Volal mu Peter a súril ho k tomu, aby tie dokumenty priviezol k súdu, lebo ich tam potrebuje okamžite odovzdať sudcovi, ktorý tam pricestuje na jeho žiadosť. Malo to byť promptne a potichu. Nešlo tu už totiž iba o môj prípad s Vilom, ale hlavne o skorumpovaného sudcu a ďalšie závažné zločiny. Joel vzal zložku, pobozkal ma na líce a okamžite odišiel. Dúfala som, že už bude všetko také, ako predtým. Pohľad mi opäť padol na papierik od Lukáša. Do srdca mi vošla zvláštna ťažoba. Dúfala som, že Lukáš bude v poriadku. Hlboko som sa nadýchla a usmiala sa. Teraz môžem v plnosti prežívať radosť z našej svadby. Ďakujem, Bože. 

Práve som zamykala dvere knižnice, keď ku mne pristúpil Joel. Podišiel ku mne a tvár mi pohladil ružou. Nežne som sa usmiala a chytila sa jeho ruky. Priblížil sa ešte bližšie a privretým pohľadom ma skúmal. Do vnútra mi vbehli motýle. 

"To je pre teba." červenú ružu mi podal do ruky. Privoňala som si k nej.

"Ďakujem." usmiala som sa placho. 

Nežne sa na mňa usmial. Zdvihol sa a spoločne sme zaplatili pri pulte. Nasadli sme do auta a šli naspäť k Noemi a Davidovi. Keď sme vošli do izby, Joel sa unavene posadil. 

"Kedy si sa naposledy poriadne vyspal?" spýtala som sa ustarane. 

"Dnes." nadýchol sa a veselo sa usmial. 

Pokývala som hlavou. Pristúpila som k nemu a pomaly mu začala rozopínať gombíky na košeli. Moju tvár skúmal horúcim pohľadom. Pomohla som mu vyzliecť ju a pomaly mu podala biele tričko, ktoré mal prevesené cez stoličku. Sucho som preglgla, keď som uvidela jeho nahú hruď. Odkašľala som si a snažila sa sústrediť na to, aby si oddýchol. Napravila som vankúše a prinútila ho ľahnúť. Unavene na mňa zažmurkal. Prikryla som ho dekou a nežne ho pohladila po tvári. 

"Môj milovaný, prosím, teraz si oddýchni. Si úžasný muž, ale tiež potrebuješ spať. Nechaj Boha, aby aj On mohol vykonať to, čo je potrebné." pošepla som do ticha. Zamilovane sa usmial. Pomaly zúžil na mňa oči a potom ich privrel. Okamžite zaspal. Postavila som sa k oknu a pomaly si kľakla. Vložila som hlavu do dlaní a v duchu vyslovila tichú a naliehavú modlitbu. 

"Môj drahý Otče, Ty vieš, čo sa deje v našich životoch. Urob zázrak. Osláv sa a pomôž nám, prosím. Potrebujeme Ťa, aby si nám ukázal smer a viedol nás. A hlavne pomôž Lukášovi dostať sa z tej nesprávnej cesty. Požehnaj ho Tvojou múdrosťou a udeľ mu Tvoju milosť a odpustenie. Ďakujem, že si tak starostlivý. V mocnom mene Ježiš Kristus. Amen."

Keď Joel zaparkoval, poprosil ma, aby som dnu vošla sama, že zachvíľu príde za mnou. Vraj si potreboval ešte niečo rýchle vybaviť. Prikývla som a priamym krokom sa vybrala k dverám. Videla som, ako ma jeho pohľad sleduje, až kým som nevošla. Lukáš už sedel v rohu na sedačke. Bol otočený chrbtom a niečo si prehliadal na mobile. Nadýchla som sa a sebaisto k nemu pristúpila. 

"Ahoj." povedala som rázne. Ihneď vypol telefón a postavil sa. 

"Lívia, som rád, že si prišla." jeho pohľad bol pokornejší ako naposledy. Posadila som sa oproti nemu tak, aby som videla na dvere. Objednala som si pomarančový džús. Lukáš si odpil z kávy a odkašľal si. Oblizol si pery a v zápätí sklopil zrak. 

"Tak, čo si chcel?" spýtala som sa prvá. 

"Veľmi ma mrzí, ako som sa včera správal. Neviem, čo to do mňa vošlo. Asi to bol tlak z toho, že sa budeš vydávať a že by som ťa mohol definitívne stratiť." hovoril ticho a ospravedlňujúco. Vo mne to však vyvolalo ešte väčší hnev. 

"Lukáš, čo to rozprávaš? Ja som ti nikdy žiadnu nádej k tomu, že budeme spolu nedala." povedala som rázne. Prikývol. 

Profil osobnosti partnera ako manipulátora
Podľa Bernsteina manipulátor dokáže u druhého vyvolať pocity viny za pomyslené pochybenie. Používa zdanlivo logické zdôvodnenia a morálne zásady, ktorými sa oháňa podľa toho, aký cieľ si vytýčil. Vie podivuhodne prekrútiť skutočnosť a celkom zmiasť partnera, s ktorým komunikuje. Ak má manipulovaný partners klon brať na seba zodpovednosť alebo vinu, stáva sa okamžite cieľom manipulácie.

Manipulátor je majstrom takzvanej „dvojitej väzby“ (double bind). „Dvojitá väzba“ je paradoxná komunikácia, pri ktorej sú dve navzájom odporujúce správy vyslovené tak, že keď vyhoviete jednej, odmietnete tým druhú. 

Manipulátor vo vzťahu dennodenne kritizuje. Nepriamo alebo celkom otvorene. Obracia sa priamo na svojho partnera alebo na to využíva prostredníkov. Všetci okolo manipulátora, nech sa akokoľvek snažia, predstavujú terče jeho útoku. Najmä jeho partner. Pretože dokonalosť neexistuje, je tu on, aby na to upozorňoval druhých. Jeho psychický život sa zrejme úzko spája so „znižovaním hodnoty druhých“, akoby si tak budoval vlastné „sebavedomie“.  Pre jedinca s manipulatívnymi rysmi je vzťah k partnerovi len večný boj. Aby dosiahol svoje ciele, neváha použiť ani lichôtky a pochvaly. Niektoré jeho pochvaly sú úprimné, no môžu sa obrátiť proti partnerovi. Snaží sa zmocniť toho, čo nemôže mať – dobrých vlastností svojich blížnych, nadania, úspechov i materiálnych statkov. Manipulátor sa s obľubou stavia do role obete. Ak ochorie, preháňa so svojimi ťažkosťami. Z jeho pohľadu za to môže jeho partner, lekár, alebo mu skrátka život nepraje. Pokiaľ ochorie jeho životný partner, nijakú pomoc mu neposkytne. Verí tomu, že druhý svoje ochorenie len predstiera. 

Manipulátor sa snaží zbaviť zodpovednosti, ak stráca kontrolu nad riešením nejakého problému. Zvaľuje zodpovednosť na druhých alebo na systém. Pokiaľ sa však záležitosť „obráti k dobrému“, stále zdôrazňuje, že na tom má nehynúce zásluhy. Niekedy sa stiahne do pozadia, ak je nevyhnutné rozhodnúť sa, no bude prvý, kto bude partnerovi vyčítať, že nedospel k očakávaným výsledkom. 

Tento článok som zhltla snáď na jeden dych.Celý je citovaný.Po prečítaní u mňa prepukla strašná túžba vymaniť sa z môjho  vzťahu.Uvedomila som si ,že to každodenné obviňovali aká som zlá a neschopná asi nie je moja vina.

Priklad:Ideme na výlet.Ja sa chystám deň vopred.Seba,deti,stravu atď.Môj chlap si spokojne leží na gauči a pozerá tv.Na druhý deň ráno vstanem prvá.On si ešte spinká.Príde čas odchodu a on sa začne chystať.Prave v tej chvíli treba skontrolovať milión vecí na aute atď.

"Potrebujem zájsť ešte za Petrom. Nevadilo by ti, keby sme išli o niečo skôr? Naobedujeme sa tu u babičky a potom môžeme ísť." 

"Mohla by som sa ešte na chvíľu zastaviť doma? Chcem sa pozrieť na ocka a zistiť ako sa má." 

"Samozrejme. Nezabúdaj však, že tvoj otec nevie, že si sa to dozvedela. Povedal mi, že počas našich svadobných príprav ti nechce spôsobovať žiadne starosti." 

"Môj drahý ocko. Vždy sa ku mne správal tak láskavo." usmiala som sa pre seba. 

"A ako vlastne vyzerajú naše svadobné prípravy?" spýtal sa zvedavo. Široko sa usmial a vo vnútri sa mi vyrojili moje známe motýle. 

"Dobre, všetko už je takmer pripravené, chcela som sa s tebou o tom porozprávať. Bude dobré, aby sme spoločne obzreli sálu a dohodli sa na obrade. Neviem ako by si si ho predstavoval ty." moje oči zažiarili radosťou a nadšením. Jeho pohľad zjemnel a pohladil ma po líci a potom prešiel až ku krku. Zachvela som sa. 

Ráno bolo iné ako predošlé. Viac som si začala uvedomovať svoj život. Akoby mi niekto otvoril oči a ja som sa mohla z hĺbky nadýchnuť. Dokonca aj moja modlitba k Bohu bola iná. Otvorenejšia, priamejšia, ľahšia. Ako keby som sa rozprávala s niekým, koho dobre poznám. Srdce som mala naplnené jasným pokojom. Nič ma nezväzovalo. Začula som jemné klopanie na dvere. 

"Áno?" povedala som do ticha. Dvere sa otvorili a uvidela som Joelovu veselú tvár. V rukách držal podnos s raňajkami. Usmiala som sa a on podišiel ku mne. Posadila som sa a on mi podnos položil na nohy. Potom ma pobozkal do vlasov. 

"Ďakujem." s láskou som sa na neho pozrela. Prisunul si kreslo vedľa mňa a posadil sa. Usmial sa na mňa. S chuťou som sa pustila do jedla. Joel vytiahol mobil a niečo doňho ťukal. Ovanula ma príjemná vôňa čaju. Ihneď som sa napila. Po chvíli mobil položil na stolík a pobavene sa na mňa pozrel. 

"Ako si sa vyspala?" 

"Výborne. Ani neviem, ako som zaspala. A ty?" odhryzla som si z obloženého toastu. 

"Mal som ešte nejaké pracovné povinnosti, ale som rád, že už môžem byť pri tebe." tvár mu znežnela. Uvidela som však únavu v jeho očiach. Odložila som podnos a chytila ho za ruku. Pritiahla som ho k sebe. Veselo si ku mne sadol. 

"Vilo má veľký vplyv. Má za sebou rôznych ľudí. S Petrom a Mikaelom sa nám podarilo dostať k jeho náväznosti až do politických kruhov." prekvapene som zažmurkala, keď spomenul Mikaelovo meno. 

"S Mikaelom?" zopakovala som so zdvihnutým obočím. 

"Áno, je to môj blízky priateľ. Pracuje v zahraničí a má blízke kontakty s vplyvnými ľuďmi tam u nich. Aj vďaka nemu som sa dostal k týmto informáciám. Keď sa to dozvedel, ihneď za mnou priletel. Úžasný priateľ." jeho oči sa zablisli. Zamyslela som sa a mlčala. Svoj pohľad som uprela na fotku, ktorá mi už pár dní vŕtala v hlave. Joel si toho všimol a zahľadel sa mojim smerom. Mlčky ma pozoroval. Začal si veselo pískať príjemnú melódiu a ja som sa strhla. Keď som sa na neho pozrela, prekvapene na mňa zdvihol obočie. 

"Čo ťa trápi, moja milovaná?" skúmal moju tvár. Nervózne som sa pomrvila na mieste. 

"Keď som zdvihla tvoju fotku, vypadol odtiaľ malý lístok.." odmlčala som sa a zakašľala. Nevedela som ako správne formulovať otázku, aby to nevyznelo ako výsluch. 

"O žene, ktorá ma zmenila?" pobavene na mňa zdvihol ľavé obočie. Zamračila som na neho obočie. Jeho pery zvážneli. 

Keďže boli aj komentáre o tom, aby som napísala o Božskom, tak to teda skúsim…

Bude to rozhodne príjemnejšie písanie, než o partnerovi, ktorý veď viete z predchádzajúceho článku…

Bol to prvý mesiac v mojej novej práci po materskej. Vyzeralo to nejako takto: „Nooo, tu bude také školenie o 5 minút začína, buďte tam“. Ešte som nevedela čo sa s čím je a už nás hodili na ďalšie školenia. Na jednom z nich zaznela príjemná angličtina, ale stále som sa cítila ako vyhodená z lietadla uprostred letu. Vlastne presne takto bolo: „toto je vaše lietadlo môžete lietať s celou skupinou a preukaz pilota dostanete, až keď sa naučíte lietať“. Nevedela som čoho sa mám chytiť v tom celom chaose. Síce nám dali lietadlo, ale rozmontované do poslednej súčiastky a zajtra malo letieť na testy.

Moje pocity boli, že som úplne vymletá po materskej a nechápem nič. Našťastie som v tom nebola sama a moja teória materskej demencie bola tým pádom mylná.

Celý ten chaos nového projektu zapríčinil to, že som nechápala kto je za čo zodpovedný. A vďaka tomu som nám naozaj nechtiac vybavila školenie u pána „pilota Božského“. Normálne nám mal každý deň doručiť niekoľko balíčkov a naša firma očakávala, že z toho bude „lietadlo“. Samozrejme s divným návodom, ktorý bol neaktuálny alebo nepochopiteľný alebo nebol vôbec. Trvalo to už mesiac a ja som mala dosť. Vravím teda Božskému, že keď už nám tie balíčky dáva, tak nech nám aj povie ako ich doteraz montoval. Bola som hrdá, že som nám zorganizovala školenie netušiac, že on v skutočnosti by to vôbec nemal robiť. Ale celá spokojná som si nechávala vysvetľovať  pokojným nežným hlasom veľkú vedu. Nepochopila? Nevadí od znova! Stále nič? Tak ešte raz. A stále ten pokoj v hlase. Fascinujúce! Toto som potrebovala po 3 rokoch mimo práce. Vysvetľovať do nemoty, bez nariekania, že tratí čas.

Jedného dňa vravím: „Božský, prečo nejdeš k nám do firmy, keď sa tak dobre vyznáš v „lietadlách“? A tak veľmi rýchlo sa začal proces so životopisom a pohovorom. Vybavím celému tímu super „pilota“ a poletíme po prémie, že budú len pozerať. Z mojej strany toľko….

"Si prekrásna, keď spíš a usmievaš sa zo sna." šepol mi do vlasov. Teplo mi vchádzalo do líc. Rýchlo som sa posadila a pozrela sa bližšie do jeho sýtomodrých očí. Ešte stále sa usmieval. Vystrela som dlaň a prstom nežne pohladila jeho jamku na líci. 

"Snívaš sa mi?" zmätene som sa pozerala na jeho pery, oči, jeho samotného. Široko sa usmial a zažiarila mu celá tvár. Neverila som vlastným očiam. 

"Chýbala si mi." povedal hlbokým hlasom. Približoval sa ku mne, až sme sa dotkli nosami. Jemne sa obtrel lícom o moje líce. Opäť som sa zachvela. Potom ma pomaly pobozkal naň. Sadol si blízko mňa, chytil moje dlane do svojich a skúmavo sa na mňa zahľadel. Prekvapene som nahla hlavu nabok. 

"Prečo sa na mňa takto pozeráš?" zahryzla som si do pery. Náhle svoju ruku položil na môj chrbát, pritiahol si ma k sebe a pobozkal ma. Horúcim, túžobným a naliehavým bozkom. Celé moje vnútro naplnili jemné kŕče túžby. Bozk si užíval a ja spolu s ním. Ani jednému z nás sa nechcelo odtiahnuť. Jemne ma hladil po vlasoch a vo mne to ešte viac umocnilo túžbu po ňom. Pomaly sa odtiahol a nežne mi pobozkal ešte spodnú peru. Zhlboka som sa nadýchla. Ucítila som jeho vôňu. Vážne zaťal svoju sánku a oči sklopil na moje ruky. Prstami ma pohladil po mojich. 

"Nevedel som sa dočkať tohto okamihu." zdvihol pohľad a hlboko sa na mňa zahľadel. 

"Ani ja." sklopila som zrak. Prstami mi chytil bradu a zdvihol moju tvár, aby ma mohol ďalej skúmať. Nebolo to nepríjemné. Skôr ma to napĺňalo ešte väčšou túžbou po ňom. Chvíľu na mňa hľadel a potom ma zovrel v náručí. Zamilovane ma pobozkal do vlasov. 

Práca ubiehala rýchlo a ani som si neuvedomila, boli štyri hodiny. Anetka sa už chystala domov a ja som sa ešte zhovárala s mladými študentami, ktorí hľadali knihy pre svoje práce do školy. Keď som skončila, David ma už čakal v aute. Poďakovala som mu za jeho trpezlivosť a on ma s úsmevom ubezpečil, že mu čakanie vôbec nevadí. Naučil sa počas toho, keď na niečo alebo niekoho čaká, zhovárať s Bohom. Obdivne som sa na neho usmiala. Keď sme prišli domov, zaplavil ma pocit radosti. Ako keď sa dieťa teší na darček. Spýtala som sa Noemi, či jej Joel nevolal, kedy presne príde. Odpovedala mi, že nie. Chvíľu sme sa zhovárali a potom som sa rozhodla ísť hore. Noemi mi ešte podala misku s ovocím, keďže som nemala chuť na večeru. Usadila som sa v kresle a zadívala sa na Joelovu usmiatu tvár na fotke. V mysli som zablúdila do svojim spomienok. Vzala som si ovocie z misky a myšlienkami som sa dostala k nášmu prvému bozku. Usmiala som sa. Aké vzácne, že teraz sedím v jeho izbe. Pokrútila som si snubný prsteň na prste. A čoskoro sa stanem jeho ženou. Zrazu mi zazvonil telefón. Prekvapene som sa na neho zamračila. Bolo to neznáme číslo. Vzala som mobil do rúk a chvíľu naň pozerala mlčky, potom som zdvihla. 

"Prosím?" povedala som vážne. 

"Lívia, to som ja, Lukáš." jeho hlas znel vážne. Mala som chuť okamžite mu zložiť. Niečo vnútri ma však prinútilo počúvať. 

"Čo ešte chceš?" spýtala som sa znechutene. 

"Dostala si papiere?" zmenil farbu hlasu. 

"Pýtala som sa, čo ešte chceš?" do môjho vnútra vchádzal hnev.