Chcela by som sa podeliť o pôrod v Ružinove (prvorodička). Som dosť citlivá osoba a cele moje tehotenstvo bolo pre mňa šok za šokom. 1 trimester štítna žľaza 2 trimester  hraničné hodnoty 5.19 tehotenskej cukrovky . V tehotenstve som narazila na nespočet doktorov . Len málo ktorý boli komunikatívny a ochotný vysvetľovať. Kvoli "tehotenskej cukrovke" som išla na vyvolavanie presne na termín pôrodu. Rodila som teda v Ružinove Pan doktor Zahumensky mi sam pekne povedal že pri takejto hodnote nieje nutné hneď v 40 tyzdni vyvolavat pôrod a chcel ma poslať domov. Ale už ked som tam bola chcela som to mať za sebou. Pôrod bol povedala by som iba s menšou komplikáciou a to ze malička mala okolo krku šnúru a aj po tlačení sa mi vracala späť. Cely pôrod bol umelo vyvolavaný a tym padom som si nič pekne z neho neodniesla.  Najväčší šok ale nastal na 600 nedelí pôrod o pol noci 2hodiny na sale následne príchod na izbu spala som 2 hodiny následne mi doniesli babo kedy sme s mužom poriadne nevedeli čo a jak a báli sme sa ju vziať na ruky ( niečo male krehké 😄) o 6 rano som sa šla osprchovať za pomoci sestričky ktora bola veľmi milá , ochotna a nápomocná 🩷. Po sprche prišiel šok a začala som sa triasť... no pomohla len rýchla injekcia do zadku... sestričky z novorodenckeho jedna hrúza neochotne vysvetľovať veci nútia vas kojit aj cez krvavé bradavky. Keď prisiel po 3 dňoch Pan doktor Rami a videl v akom som stave že som za 3 dni spala dokopy 8 hodín išiel ich poprosiť somnou či nam malu na noc neprevezmu oni. To zhnusenie a neochota v ich očiach bola KATASTROFALNA. Hned po príchode na izbu som si povedala ze som to aj navzdory môjmu vycerpaniu mala nechať tak a malu som si mala nechať pri sebe . Mali nam ju doniest rano o 6. Odniesla som ju tam o pol noci a o 4 rano mi ju doniesli na izbu ... Keby som mohla strieľam šampanske keď mi rano povedali ze mozem ist domov konečne.  Takze lekari v ružinove skvelí ochotní vďaka nim by som tam šla rodiť znovu ale vďaka neonantologii už nie . (Ako prvorodička NIE). Najhorsie ale bolo to že som cele 4 dni ležala na zošuchanej plachte citila som sa ako ta najväčšia spodina a špina Pani upratovačka len vzdychala zakaždým keď musela vyniesť kôš.. myslím že žene po porode by mali automaticky bez pytania meniť posteľnú bielizeň každý jeden deň. Niektoré ženy aj cez to ze su poriadku milovne mozu byt hanblive opytat sa na posteľnú bielizeň ked je to do očí bijuce že je posteľná bielizeň špinavá. Cele tehotenstvo a pobyt v tej nemocnici bol hrozný som rada že je to už zamnou a nezopakla by som si to za nič.