Ak chcete deti podporiť v kreslení, doprajte im rôzne druhy farbičiek s dobrými silnými pigmentami v čo najviacerých odtieňoch. Dieťa potom pri kreslení nemusí toľko tlačiť, farby sú sýte, prichádza radosť zo žiarivých farieb obrázka.

pixabay.com

U nás doma sa na nákup v papiernictve vždy veľmi tešíme. Máme radi všetky tvorivé materiály, zápisníky, zošity, skicáre a najrôznejšie pastelky, farbičky, fixky, metalické gélové perá, voskovky aj farby. Kresliacu a maľovaciu mániu po mne zdedila aj dcéra, preto sme poskúšali už veľa druhov farbičiek.

V článku sa zameriavam na tie, ktoré mali najlepšie pigmenty. Okrem toho výrobcovia podporujú u predškolákov a prvákov správny úchop farbičky rôznymi spôsobmi:

• Farbičky sú trojhranné, čo podporuje úchop troma prstami.
• Hrubé farbičky sa držia lepšie.
• Farbičky s jamkami na prsty - sú zvlášť pre pravákov a pre ľavákov, dajte pri výbere pozor.
• Protišmykové výstupky na fabičkách.

********************************************************

Martinko bol odmalička veľmi živé dieťa. Typický chlapčisko, plný energie. Keď mal tri roky, išiel prvýkrát do škôlky. Tešil sa na nových kamarátov, hoci mu bolo smutno, že bude cez deň bez maminky. Nástup zvládol a zdalo sa, že všetko ide podľa plánu až do momentu keď sa jeho stav zhoršil. Bol veľmi podráždený, často chorý a začal sa báť rôznych vecí. Zo škôlky mal panický strach. Rodičom sa to nepozdávalo a šípili, že niečo nie je v poriadku. Snažili sa zistiť, čo sa deje, ale bolo veľmi ťažké dostať zo syna nejaké informácie. Dokola len opakoval, že on tam nechce ísť. Ubiehali mesiace a keďže sa jeho stav nezlepšoval, vyhľadali pomoc detskej psychologičky.

Jej sa podarilo odhaliť, že majiteľka škôlky zatvárala Martinka za trest do izolácie. Nezvládala totiž situácie, keď bol po obede unavený a podráždený. Kričala na neho a prikazovala mu, aby okamžite spravil to a to. Tento prístup nielenže nezabral, ale Martinko upadol do amoku a hodil sa o zem. Keď sa ho učiteľka pokúšala nasilu postaviť, bránil sa kopaním. A vtedy jej už rupli nervy a odvliekla ho na samotku. Toto sa opakovalo veľakrát. V snahe podmaniť si náročné dieťa, začala predstierať, že telefonuje s jeho mamou. Zistila, že zaberá keď predstiera, že mu jeho mama odkazuje to a to a zakazuje to a to a bude sa na neho veľmi hnevať, ak to nedodrží.

Kým sa rodičia dopracovali k tomuto zdrvujúcemu poznaniu, Martinkovi sa už blížili štvrté narodeniny. Za tento čas nadobudol silné presvedčenie, že je veľmi zlý chlapec. Nezaslúži si nič iné, len hrubé správanie a tresty. Jeho vnútorný smútok, strach a hnev sa navonok prejavoval ako podráždenosť, agresia, či neschopnosť sústrediť sa. Fiktívne odkazy a vyhrážky narušili jeho pocit bezpečia a preto sa bál doma povedať, čo sa v škôlke deje. Myslel si totiž, že sa bude naňho mama hnevať. Vytvorila sa prasklina v dôvere k vlastným rodičom, napriek ich najlepšej snahe.

Po tomto škandalóznom odhalení zmenili škôlku a začali chodiť so synom na psychologickú terapiu, aby sa mu zahojila nabúraná sebahodnota.

Ako uľahčiť dieťaťu nástup do škôlky a predchádzať takýmto situáciám?

Dieťaťu môžeme pomôcť naprikald ubezpečením, že ho rodičia ľúbia aj keď spraví nejakú chybu. Pomáha vybudovať si dôveru, že sa môže na rodičov s čímkoľvek obrátiť. Môže sa priznať a nemusí sa báť, že bude za to potrestané. Takéto vedomie pomôže dieťaťu cítiť sa bezpečne a informovať rodičov, ak sa v škôlke deje niečo zlé. Rodičia tak môžu zavčasu zasiahnuť a riešiť situáciu. Deťom pomôžu osvojiť si tieto princípy aj zajkove príbehy v knihe Som skvelé dieťa - 7 pilierov detského sebavedomia.