Mäkký golier, zdvihnutá ľavá noha v sadre, oviazaná hlava. Chcel niečo povedať, ale kyslíková maska mu v tom bránila. Pocítil hrozný smäd. Zrazu k nemu pribehla sestra v strednom veku a so záujmom si ho prezerala. Potom vzala do rúk mobil a chvíľu čakala. Sebastian k nej upieral unavený pohľad. Niekoľkokrát privrel oči a opäť ju skúmal. 

"Pán primár, pán doktor Majeský sa práve prebral." sestra po tom, ako to dopovedala, zložila a vložila si mobil naspäť do vrecka. Potom sa nahla k Sebastianovi, kyslikovú masku mu pomaly zložila dole a povzbudivo sa na neho usmiala.

"Vitajte späť, pán doktor." šepla pri jeho uchu. Sebastian sa ľahko usmial a privrel oči na znak poďakovania. 

Vilma sa snažila všetku svoju pozornosť venovať práci. Už v piatok sa mal konať ten večierok s investormi. Nevedela sa však sústrediť. V hlave jej neustále vírili slová Alenky o tom, že tá tiaž nespočíva len na jej pleciach. Keď sa nad tým hlbšie zamyslela, zistila, že Alenka má pravdu. Utajovaním skutočnosti, že je Zuzkinou biologickou mamou bránila nielen Zuzke k zisteniu, že Matúško je jej skutočný brat. Odzačiatku bola sebecká a ani si neuvedomovala ako veľmi zaťažila Alenkino láskavé a nesebecké srdce. Teraz to urobila opäť. Bez toho, aby si to uvedomovala. Bolestne zovrela tvár a hlasno si vzdychla. Silvia jej svojou sebeckosťou pri výchove vštepila do srdca rovnaký pocit márnivosti. Akoby jej z očí pomaly padal závoj hmly a ona si uvedomila, že tá hra na obeť, ktorou veľakrát nechala ovládať svoj život, ničil aj životy tých, ktorí jej boli blízki. Niečo akoby sa zlomilo v jej srdci a odkrylo to miesta, kam ešte úplne nebola pripravená vkročiť. Zmena prichádza vtedy, keď sa pokoríš pred Bohom. Zaznel veľmi tichý, ale naliehavý hlas v jej vnútri. Privrela oči a snažila sa sústrediť na realitu. Som tak veľmi unavená, šepla do chaosu, ktorý sa v jej hlave tvoril. Pomaly sa zdvihla zo stoličky a podišla k dverám. Potichu prešla popri Veronike, ktorá na ňu hľadela so spytujúcim pohľadom.

"Pani riaditeľka, ste v poriadku?" ticho sa k nej prihovorila, keď si všimla jej bledú tvár. Vilma sa k nej otočila a s vážnou tvárou prikývla.

"Iba si na chvíľu potrebujem odskočiť. Hneď sa vrátim. Prosím, odbehnite do bufetu a objednajte mne aj sebe jednu kávu." povedala s povzdychom a bez ďalšieho slova prešla k výťahom. Prvý, kto ju napadol bol Tomáš. Nezaujímala sa veľmi o vzťahy v nemocnici, ale ten medzi Tomášom a Zuzkou sa k nej nepriamo dostal už vtedy, keď sa Tomáš rozhodol o ňu starať, po jej úraze u nej doma. Dúfala, že sa od Tomáša dozvie niečo viac o Zuzke.