Začni deň s pokojom v duši 🙏💫🍀

Už ste sa niekedy ráno opýtali samých seba, ako by ste chceli aby vyzeral váš deň? 

Ako by ste sa dnes chceli cítiť?  

Akým človekom by ste sa dnes chceli stať?

Zatvorme oči nachvíľu a porozmýšľajme nad týmto dňom.

V skutočnosti my sme tí, ktorí rozhodujú, či sa náš deň bude uberať dobrým alebo zlým smerom. My sme tí čo dovolíme, či bude mať pozitivizmus alebo negativizmus miesto v našom živote. Nikto iný nemá tu silu urobiť toto rozhodnutie za nás, sme to len my sami a naša myseľ. Je dôležité, aby sme začali deň správne. Vieme to dosiahnuť tým, ak si začleníme do dňa ranný rituál, ktorý bude mať pozitívny vplyv na celý priebeh nášho dňa.

Zuzka zrýchleným krokom kráčala k Tomášovi, ktorý stál opretý o auto a so zamysleným pohľadom sledoval okolie. Keď uvidel Zuzku, šarmantne sa usmial a otvoril dvere na jej strane. Zuzka sa s ladnosťou dámy poďakovala a s pohľadom upretým do jeho očí v tichu nasadla. Okamžite si k nej prisadol a naštartoval. Prekvapene na neho zdvihla obočie, keď bez slova pustil rádio a v tichu opúšťal parkovisko nemocnice. Po pár minútach, keď sa k nej stále neotočil, začala ho uprene sledovať. Tvár mu zdobil hravý úsmev. Zhlboka si vydýchol a odbočil na inú stranu ako bol smer, kde bývala. Na chvíľu si myslela, že ju vezie k sebe domov, ale po pár minútach zišiel zase niekam inam, ako čakala. Zmätene na neho stiahla obočie. 

"Tomáš, kam to ideme?" prekvapene pretrhla to ticho, ktoré sa medzi nimi vytvorilo. 

"Niekam, kde si bude môcť moje nežné vtáča slobodne polietať." tajomne sa usmial a pokračoval v tichu, ktoré ho bavilo. Zuzku zaplavila obrovská zvedavosť a veselo sa usmiala. 

"Naznačíš mi aspoň niečo, trošičku?" zaprosila a keď sa k nej Tomáš so záujmom otočil, uprela na neho nevinný pohľad. Pobavene pokrútil hlavou a mal čo robiť, aby sa dokázal ovládať. 

"Chceš sa pripraviť o prvotné prekvapenie? Lebo ja si chcem vychutnať v plnosti to nadšenie v tvojich očiach, keď tam budeme." opäť sa usmial. Zuzka zvážnela a zahľadela sa do okna. Vonku už pomaly zapadalo slnko a na oblohe sa vytvárala nádherná farebná scenéria. Keď Tomáš zastavil, ocitli sa na bočnej strane cesty, nad ktorou kraľovali farebné stromy magnólií. Ich kvety vytvárali bledoružový tunel do neznáma. Ihneď ako Zuzka vyšla von z auta ju zaujalo, kam asi vedie. Tomáš pomaly vyšiel tiež a sledoval jej pohľad s ľahkým úsmevom. To hlavné ju ešte len čakalo, ale zmysel pre nadšenie sa Božou krásou, jej tvár zdobil už teraz. 

"To je nádhera, kam to vedie?" otočila sa k nemu a čakala na jeho odpoveď. Tomáš zabuchol dvere a pomalými krokmi k nej prešiel. Chytil ju za ruku a pritiahol si ju k sebe.