Nastal môj prepaľujúci deň. Ešte len teraz som mohla naplno preskúmať, či to, čo čítam o Bohu už dlhší čas, aj skutočne hlboko dokážem aplikovať v kritickej situácii. Už od rána som mala jemnú nervozitu. Hoci som ju nechcela, vôbec som sa jej nevedela zbaviť. Joel nič nehovoril. Iba sa ma snažil nasycovať jemnými láskyplnými dotykmi. Keď sme prišli k súdu a Joel mi otvoril dvere, nervozita ustúpila a srdce sa mi obalilo do nadprirodzeného pokoja. Nevedela som ako. Nič špeciálne som pre to neurobila. Joel ma stále držal za ruku a mlčky sme schodami vyšli na prvé poschodie. Peter nás tam už čakal a povzbudivo sa na mňa usmial. Vošli sme dnu. Vilo a ani jeho právnik tam ešte neboli. Prišlo mi to tam veľmi chladné. Sadla som si vedľa Petra a za nás si sadol Joel. Mlčky som sa na neho otočila. Pokojne sa na mňa usmial a očami ma pohladil. Po chvíli dnu vošiel Mikael. Prekvapene som zažmurkala. Nečakala som ho. Povzbudivo sa na mňa usmial a sadol si vedľa Joela. Peter, vedľa mňa si vytiahol niekoľko papierov a zaujato ich skúmal. Do miestnosti vošla Anetka a pokojne sa na mňa usmiala. Neviem, koľko času prešlo, mne to však prišlo ako večnosť, keď dnu vošiel Vilo s postarším mužom a dvomi policajtmi. Ich pohľady boli rovnaké. Okamžite som sa skryla za Petra a sústredila sa na to, čo mi včera povedal Joel. "Stačí ti Ježišova milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti." (Biblia, Druhý Korinťanom 12:9) Nadýchla som sa a snažila sa koncentrovať na to, že čoskoro toto všetko skončí. Je to len na malý čas. Otočila som sa k Petrovi a položila mu otázku:

"Bude vypovedať aj Lukáš?" spýtala som sa ticho. Keby on ako svedok dosvedčil, aký Vilo vlastne je, nepomohol by mu ani vymyslený svedok. 

"Nie." povedal Peter rázne. Prekvapene som zažmurkala. 

"Prečo? Pomohlo by nám to." snažila som sa udržať pokojný tón hlasu. 

"Dnes ráno som sa dozvedel, že zmizol. Niekto mu v tom pomohol." povedal Peter s pohľadom upretým na papiere. Do srdca mi vošli nepríjemné pocity. Prečo? Veď celý čas predsa čakal, kedy bude môcť svedčiť. Kvôli tomu chcel pomoc od Joela. Nechápavo som sklopila pohľad na svoje prsty. Takto to bude všetko neisté. Náhle dnu vošiel sudca a všetci sa postavili. Hoci som sa veľmi snažila, nedokázala som sa úplne sústrediť. Ako prvý svedok bola predvolaná Anetka. Do mysle sa mi neustále vkrádala myšlienka ako stojím na Anetkinom mieste ja a musím sa pozrieť do tváre môjmu nočnému desu. Peter bol veľmi flexibilný a dokázal sa zamerať na každú maličkosť, ktorú Vilov právnik chcel otočiť na svoju stranu. Sudca celý čas mlčal. Jeho pohľad bol neutrálny. Po vypočutí Joela som bola na rade ja. Pomalými krokmi som vyšla na svoje miesto. Prvotne som sklopila zrak a snažila sa sústrediť na svoje prsty. Strhla som sa, keď som začula Petrov láskavý hlas, v ktorom ma vyzýval, aby som opísala svoj vzťah k Vilovi. Odhodlala som sa pozrieť na Joela. Jeho oči ma kolísali svojou pokojnou modrou farbou. Nežne sa usmial a pohľadom sa mi snažil povedať, že je tu a nemusím sa ničoho báť. Presne tak, ako keď sme boli spolu u nás doma. Nakoniec som sa odhodlala a začala rozprávať. Vyslovila som nahlas všetko tak, ako som si to pamätala. Peter ma pohľadom nabádal, aby som pokračovala. Keď som sa dostala k podrobnostiam o prvom pokuse Vila znásilniť ma, Vilov právnik sa postavil a podal námietku. Prekvapene som sa strhla jeho smerom. Prvýkrát som uvidela Vilov pohľad, bol sebavedomý a zastrašujúci. Ihneď som sa otočila na jeho právnika. Podával sudcovi nejaký papier o tom, že Vilov kamarát Lukáš, napísal notársky overené vyhlásenie, že som od začiatku s Vilom flirtovala. On to bral ako náznak a k žiadnemu pokusu o znásilnenie nedošlo. Zdesene som otvorila ústa. Pozrela som najskôr na Petra a potom na Joela. Ten sa nakláňal k Mikaelovi a niečo si potichu hovorili. Vzápätí mi šepol, neboj sa. Vydýchla som a neveriacky pokrútila hlavou. To sa mi snáď všetko iba zdá. Po dlhšej odmlke som pokračovala o druhom pokuse o znásilnenie a skončila som rozprávaním o útoku v knižnici. Vilov právnik opäť vystúpil a sudcovi ozrejmil, že išlo o neúmyselné napadnutie, pri ktorom sa chcel Vilo brániť pred Joelom. Vonku vraj čakal svedok, ktorý to mal dosvedčiť. Opäť som sa pozrela Vilovým smerom. Mal na tvári nechutný úsmev a mne sa v žalúdku urobilo nevoľno. Vnútro mi zaťažil neviditeľný kameň absurdnosti. Naozaj som si myslela, že to nakoniec všetko dopadne dobre, ale začínala som nadobúdať dojem, že sa to obrátilo opačne. 

Keď som kráčala naspäť na svoje miesto, mala som pocit, že na svojich pleciach nesiem obrovský balvan nespravodlivosti. Sadla som si a pocítila na ramenách jemný dotyk. Obrátila som sa a Joelova tvár sa ku mne s láskou nahla. 

Keď sme s Joelom dorazili na letisko, rodinka už netrpezlivo sedela na stoličkách. Snažila som sa nedávať najavo to, čo ma zajtra čaká a užívala si ich spoločnosť. Chcela som, aby odišli s dobrou náladou a nie ustaraní. Joel stal celý čas pri mne a pokojne ma hladil po chrbte. Jeho dotyk ma upokojoval. Keď odchádzali do lietadla s láskou v očiach som im poslednýkrát zakývala. Je dobré, že idú, utešovala som sa v mysli. Otočila som sa k Joelovi, hľadel na mňa láskyplným pohľadom. Pomaly som sa k nemu pritúlila. Nežne mi vošiel rukou do vlasov a istý čas ma hladil upokojujúcim dotykom. Celé srdce sa mi napĺňalo nehou k nemu. Preplietla som si s ním prsty a spoločne sme napokon odišli domov. 

Ihneď ako Joel odomkol dvere a ja som vošla dnu, pohľad mi padol na môj neobyčajný kvet. Vnútro sa mi naplnilo pocitmi zo včerajšieho nádherného večera. Pristúpila som k nemu a chvíľu mlčky skúmala jeho vzácne biele holubice. Potom som ho jemne pohladila. Spomenula som si na dotyk motýľa. Usmiala som sa a otočila sa k Joelovi. 

"Tak ako sa cítiš?" spýtal sa Joel a posadil sa na barovú stoličku mojim smerom. Jeho oči ma skúmali. Vydýchla som a posadila sa oproti nemu. 

"Prečo sa ma to pýtaš?" spytujúco som zdvihla obočie. 

"Ráno si mi povedala, aby som sa ťa to skúsil spýtať večer." povedal vážne. Zasmiala som sa. V očiach sa mu zablysli veselé iskričky. Usmial sa a na lícach sa mu odkryli jamky. 

"Ďakujem, že si práve takýto." priblížila som sa k nemu a pohladila moju obľúbenú jamku. Zamilovane sa na mňa pozrel.